Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

BMI SLOVENSKO

Šikmé a ploché strech

Mojmírovská 9
Ivanka pri Nitre

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

ISOVER EPS GREYWALL

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
3. január 2018
0
537

Transformácie (Ikonické ruiny) časť 5: Transformácie Urbanizmu

Vývojová platforma programu "Ikonické ruiny" prebieha v súčasnosti na Katedre architektúry VŠVU v Bratislave.
Transformácie (Ikonické ruiny) časť 5: Transformácie Urbanizmu

Pohľad na architektúru a urbanizmus druhej polovice 20. storočia, pri záchrane ktorých zlyhávajú univerzálne zásady pamiatkovej starostlivosti. Projekt Ikonické ruiny sa snaží ukázať ako integrovať predrevolučnú architektúru do súčasného životného a kultúrneho prostredia.

Pod gesciou Jana Studeného sa na príprave podieľali hlavne členovia a študenti KAT VŠVU a blízki spolupracovníci (autorský kolektív viď. v spodnej časti článku). Výsledok bol publikovaný v špeciálnom čísle časopisu PROJEKT 3-4 2017. Typografia je dielom Ľ. Segečovej (ISSUU náhľad). Uverejňujeme na pokračovanie. Časť 4:

…chceme neskoromoderné paláce zo socialistického obdobia zbúrať, alebo rekonštruovať? Myslíme si, že ani jedno ani druhé. Hľadáme spôsoby ako ich transformovať.

TRANSFORMÁCIE PRÁZDNA
Peter Stec

V súčasnosti lingvistika metódami prevzatými z biológie sleduje postupnú transformáciu jazykov s takou presnosťou, že sa dokáže vyjadriť aj k pôvodu ich indoeurópskej vetvy. Štúdia, ktorá sledovala fonetickú premenu sto základných slov v čase, tento pôvod situovala genetickými metódami do oblasti Anatólie v Turecku, odkiaľ sa mali šíriť spolu s poľnohospodárstvom.(1)

Etymológia je v podstate jednorozmerným a jednoduchým zápisom vývoja slov. Zjednodušene by sa dalo povedať, že podobné štúdie sú založené na rozpletení a porovnaní etymologických vlákien.

Peter Stec: k Transformáciam prázdna, Vývojový diagram 1
Peter Stec: k Transformáciam prázdna, Vývojový diagram 1

Podobným spôsobom by bolo možné sledovať aj premeny základných architektonických konceptov, keďže architektúra je tiež kultúrnym produktom - jazykom s vlastnými významami. No o akých významoch môžeme v architektúre hovoriť? Aké sú tie premenlivé a kopírovateľné elementy, ktoré zodpovedajú fonémam v hovorenom jazyku? Aký by bol význam takto podložených genealógií architektonických konceptov a fylogénií ich vplyvu?

Ako napríklad do architektúry vstúpil pojem „Mall“, ktorý už aj v Devínskej Novej Vsi zastupuje „Bory Mall“?

Etymologicky sa dá vystopovať z názvu hry pallamaglio, ktorá je okrem iného predchodcom dnešného kriketu a hrala sa s loptou (palla), ktorá sa odpaľuje kladivkom, podobným hokejke (maglio). Hra sa z Neapola rozšírila cez Francúzsko (paille-maille) do Anglicka (pall-mall). Táto pozemná formy biliardu si v mestách vyžadovala dlhé rovné plochy, ktorých funkcia zostala doteraz zachovaná aspoň v názvoch (napr. ulica Pall Mall v Londýne), hoci hra samotná zanikla.(2)

Po zjednodušení na „mall“, vo význame promenády, začal pojem pokrývať rôzne urbánne konfigurácie, ktorých spoločnou topológiou je lineárny verejný priestor spájajúci rôznorodé elementy do urbánneho celku. Zahŕňa napríklad National Mall - verejnú esplanádu spájajúcu galérie a pamätníky vo Washingtone, ale aj obchodné centrá v zmysle poloverejného krytého priestoru prepájajúceho rôznorodé obchody (Mall of America, Bory Mall...)
Je ale zaujímavé sledovať, ako sa tento vzorec priestorového usporiadania vynára pri originálnom urbánnom usporiadaní vznikajúcich amerických univerzít, zhruba v dobe navrhovania Washingtonu s jeho centrálnou esplanádou, a dávno pred jeho využitím na pomenovanie obchodných centier.

Na rozdiel od fragmentov miest, v ktorých sa takáto topológia vzťahov dá využiť len oportunisticky (vo vzťahu k nepredvídateľným budúcim majiteľom, zámerom, ekonomike a podobne), sú univerzitné celky dobrým príkladom postupného prenášania a cizelovania priestorových organizačných ideí, keďže sa plánujú často naraz, a s ohľadom k ich budúcemu rozvoju. To znamená, že sú to celky, organizované do priestorových vzorcov, ktoré sú kopírovateľlné od jedného autora k druhému a medzi projektmi.

VŠVU
VŠVUFoto: Olja Triaška Štefanovič

Pre začiatky univerzít, čiastočne aj v hustom urbánnom kontexte Bologne, no najmä potom v Oxforde a v Cambridge, je čitateľný ich pôvod v kláštoroch a katedrálnych či kláštorných školách (scholae monasticae). Sú pre ne typické dvory obohnané krížovou chodbou (klaustra, anglicky cloister), ktorá má spolu s kláštorom rovnaký latinský etymologický koreň (cloistrum), s významom „uzavretý".

Originalita "masterplánov" amerických univerzít tkvie práve v rozpustení kompaktného stavebného bloku do jednotlivých budov, pri postupnom posilnení organizačnej a jednotiacej úlohy formálne definovaného prázdna.(3)
Z uzavretej topológie (torus) prechádza do otvorenej, nasledujúc barokovú paradigmu s jej "cour d’honneur" - uvítacím dvorom medzi dvoma krídlami budovy. Jeho predzvesťou boli palladiánske konfigurácie bočných lodí ohraničujúcich hlavnú budovu a prepájajúcich stavbu s krajinou. Nakoniec sa lineárny priestor stane pri časti projektov jediným pojítkom medzi paralelnými pásmi zástavby.

Pri postupnom otváraní sa univerzitných budov smerom k spoločnému organizujúcemu prázdnu je možné odsledovať dva francúzske vplyvy. Jedným bol grandiózny bulvár, vedúci od budovy amerického kongresu na západ v urbánnom návrhu Washingtonu od francúzskeho vojenského inžiniera l'Enfanta (1791). Postupnou transformáciou tohto nápadu sa nakoniec ustálila spomínaná National Mall do dnešného názvu a podoby.

Ďalším bol na americkom území vôbec prvý masterplán univerzity, Union College, ktorý v roku 1813 vypracoval Joseph Ramée.

No zárodok priestorovej dispozície, ktorá sa stane vzorcom mnohých ďalších, je možné vystopovať už pri štátom založenej univerzite Severnej Karolíny z roku 1795. Skôr než odkazom na súdobý plán Washingtonu je hybridom osovo organizovaných priestorov Williamburgu (College of Wiliam and Mary, či námestie pred gubernátorovým palácom) a reprezentatívneho nádvoria pred hlavnou budovou školy, ako Nassau Hall v Princetone.(4)
Práve v Princetone bol na popísanie takejto konfigurácie prvýkrát v roku 1774 použitý pojem campus (s latinským významom „pole") podľa Camus Martius, kde trénovali rímsi vojaci.(5) Významom bol porovnateľný s inými fragmentmi univerzitného areálu (yard, field, court...) no postupným doplnením významu o anglický „camp", vo význame „tábor", sa campus začal stále častejšie využívať na označenie celého univerzitného areálu.

Thomas Jefferson: University of Virginia, Charlottesville
Thomas Jefferson: University of Virginia, Charlottesville

Je pravdepodobné, že zámer Univerzity Južnej Karolíny (1801) sa priamo inšpiroval plánmi jej severnej predchodkyne (1795). No až univerzita vo Virginii (1815) zjednotila viaceré súdobé tendencie do následne mnohonásobne opakovaného paradigmatického vzorca. Jej autor, Thomas Jefferson, mal prehľad o týchto zámeroch, bol tiež v kontakte s autormi washingtonského urbanizmu, no zároveň osobne zažil pôsobenie lineárnej organizácie reprezentatívnych priestorov Williamsburgu.(6)

Vďaka korešpondencii okrem iného aj s architektom nerealizovanej Národnej univerzity, Benjaminom Latrobom, bol navyše Jefferson schopný návrh monumentalizovať inkorporovaním ďalších podnetov. Vďaka nim vytvoril hierarchiu masterplánu situovaním klenutej rotundy s knižnicou do úhlavnej polohy. Ďalej prispôsobil jeho proporcie následne zakúpenému pozemku.(7) Okrem pôdorysných transformácii by v návrhu bolo možné sledovať ďalšie konceptuálne línie, napríklad využitie alternácie aBaBa na usporiadanie študentských a profesorských obydlí po vzore ABABA univerzity v Yale, či logaritmických rozostupov pavilónov vo vzťahu k uličnej sieti Washingtonu.

Až po určitej dobe latencie sa okolo roku 1900 nakoniec naplno prejavil vplyv tohto usporiadania, akejsi fylogenézy návrhov, ku ktorým patria univerzity v Minnesote, Berkley a ďalšie.

Peter Stec k Transformáciam prázdna, Vývojový diagram 2
Peter Stec k Transformáciam prázdna, Vývojový diagram 2

Stopy tohto priestorového vzorca sa s príchodom modernizmu, kvôli jeho sústavnej snahe o inováciu, stopujú ťažšie. No napríklad na IIT v Chicagu sa vynárajú zrejmé paralely. Vďaka klasicizujúcim tendenciám Miesa van der Rohe a americkým historickým precedensom sa v masterpláne technologického inštitútu znovu objavuje silná organizačná úloha symetricky umiestnených budov vymedzujúcich verejný priestor.

A nie je ani prekvapením, keď historickú a zároveň modernú citáciu pre campus Univerzity Sv. Thomasa v Houstone využíva Philip Johnson, Miesov žiak, spolupracovník a neskorší apologéta postmoderny. Do projektu znovu vnáša kontinuitu budov prepojených kolonádami, vďaka ktorým prepája viaceré mestské bloky do jedného verejným prázdnom ukotveného celku.

University of St. Thomas, Houston
University of St. Thomas, Houston

Tieto vývojové línie je zaujímavé porovnať s niektorými európskymi projektami, ktoré skôr kopírujú, znásobujú a modernizujú precedensy známe najmä z univerzít v Oxforde a Cambridgei. Typológiu aditívne pristavovaných nádvorí, ktoré v anglických univerzitných mestečkách pribúdali organicky počas dlhej doby, simulujú jednorázovým, no konceptuálne otvoreným stavebným impulzom.

Tak napríklad Candilis, Josić, Woods a Shiedhelm pre Freie Universität v Berlíne navrhujú štruktúru interiérových „ulíc“ a na nich sa pripájajúce učebné moduly, spolu vytvárajúce poréznu „rohož“ (mat building). Podobne plánuje Eduard Albert pre campus Jussieu v Paríži otvorený parter a nad ním sa vznášajúcu mriežku učební, repetitívne vymedzujúcu dvojrozmernú šachovnicu dvorov.

La Padula, Ernesto a La Padula, Attilio: Perspektívny pohľad návrhu s heslom „Hrad Bratislava 2“. In: Elán, roč. 12, č. 9,  máj 1942, str. 4.
La Padula, Ernesto a La Padula, Attilio: Perspektívny pohľad návrhu s heslom „Hrad Bratislava 2“. In: Elán, roč. 12, č. 9, máj 1942, str. 4.

Na Slovensku len pár projektov zodpovedalo vízii univerzitného campusu. Svojou organizáciou oscilovali medzi lineárnym a krížovým diagramom, no zriedka intersticiálnemu priestoru prisudzovali formálnu organizačnú úlohu.

V súťaži budúceho univerzitného mesta na hradnom kopci v roku 1941 najlepšie obstál team Ernesta a Attilia La Padula. Campus organizujú lineárne smerom k dominante, nahradzujúcej zrúcaninu Bratislavského hradu. Toto monumentálne gesto sa ale viaže skôr k urbanizmu fašistickej Espozicione Universale Roma, kde bol Ernesto jedným z architektov pre Palazzo della Civilità Italiana, než k iným univerzitným precedensom.

Bellušov začiatok práce na Pavilóne teoretických ústavov od roku 1947 vytvára zárodok možného technického campusu na Námestí slobody, ako protipól budovy spojov.

No plne zrealizované budú až urbánne koncepty Vladimíra Dedečka pre Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a neskorší areál Univerzity Komenského v Mlynskej doline.

Vladimír Dedeček, Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre. Letecká fotografia dokončeného areálu, Slovenská národná galéria, webumenia.sk, 1966
Vladimír Dedeček, Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre. Letecká fotografia dokončeného areálu, Slovenská národná galéria, webumenia.sk, 1966

Dedeček pri nich rozvíja svoje skúsenosti s navrhovaním školských stavieb, pričom explicitne ako vzory cituje americké návrhy škôl prezentované na výstave v Moskve a špecificky klastrové rastúce školy od kancelárie The Architects’ Collaborative.(9) Tieto návrhy spolu s projektom Alda van Eycka na sirotinec v Amsterdame mohli mať pravdepodobne najvýraznejší vplyv na neskorší návrh átriových internátov v Mlynskej doline.

Osová dispozícia, ktorá organizuje projekty Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre a vysokoškolského areálu Prírodovedeckej fakulty UK v Mlynskej doline, rozvíja skôr tradíciu zakladania miest na krížení carda a decumana, než precedensy iných campusov.(10) V Nitre sa nad krížením prístupovej osi cez most a čiastočne prekrytej prevádzkovej osi univerzity nachádza aula s priľahlým rektorátom. Na mlynoch malo na krížení vzniknúť Akademické fórum s budovami hlavnej knižnice, auly maximy a rektorátu s dekanátmi a katedrami, no tento zámer bohužiaľ nebol realizovaný.(11)

Vladimír Dedeček, Vysokoškolský areál v Mlynskej doline v Bratislave. Model, Slovenská národná galéria, webumenia.sk, 1965–1970
Vladimír Dedeček, Vysokoškolský areál v Mlynskej doline v Bratislave. Model, Slovenská národná galéria, webumenia.sk, 1965–1970

Zreteľná organizačná „chrbtica“ návrhov sa ale môže viazať aj k súdobým štrukturalistickým teóriám, ktoré sa v architektonickej interpretácii vynárajú nielen v Eyckovom sirotinci a projektoch Smithsonvcov, no aj vo výraznom návrhu slobodnej univerzity v Berlíne. V jej pôvodnom návrhu sa na paralelné interné komunikácie pripájajú obmieňatelné moduly tried, kabinetov a prednáškových sál. Tie pozemok pokrývajú poréznym kobercom s mnohými internými dvormi a átriami. A hoci sa pri realizácii mení vnímanie prekrytých ulíc skôr na koridory, čitateľnou ostáva nová paradigma hustej nízkopodlažnej kobercovej zástavby.

V súčasnej dobe reálneho nástupu vedomostnej ekonomiky a absolútne zásadného významu vzdelania zoči voči až ohrozujúcemu vývoju v umelej inteligencii a iných oblastiach je potrebné doceniť význam koncentrovaných univerzitných areálov, tak ako boli v tých pár výnimočných prípadoch plánované. Je nutné ich doplniť o nerealizované komplementárne programy, ktoré z nich urobia diverzné miesta pre výmenu názorov a inováciu. Zároveň treba otvoriť a zintenzívniť tvorbu a podporu nových areálov, aby plánované budúce „centrá excelentnosti“ neostali priestorovo a funkčne podradné.

Poznámky:
(1) Bouckaert, Remco et al.: Mapping the Origins and Expansion of the Indo-European Language Family. In: Science 337 (2012), str. 957.
(2) Skeat, Walter W.: An Etymological Dictionary of the English Language. Dover Publications (2005), str. 357.
(3) Turner, Paul Venable: Campus: An American Planning Tradition. The MIT Press (1987), str. 4.
(4) Ibid., str. 56.
(5) Maynard, Barksdale W.: Princeton: America’s Campus. The Pennsylvania State University Press (2012), str. 15.
(6) Turner, Paul Venable: Campus: An American Planning Tradition. The MIT Press (1987), str. 76.
(7) Ibid., str. 83-87.
(8) Pojtek, Vladimír: Budúce univerzitné mesto v Bratislave. In: Elán, roč. 12, č. 9 (1942), str. 6.
(9) Mitášová, Monika (ed.): Vladimír Dedeček. SNG (2017), str. 45.
(10) Mitášová, Monika (ed.): Vladimír Dedeček. SNG (2017), str. 402.
(11) Mitášová, Monika (ed.): Vladimír Dedeček. SNG (2017), str. 409.

PUTOVANIE VYSOKEJ ŠKOLY VÝTVARNÝCH UMENÍ

Vízia masterplánu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave využíva na Slovensku vzácnu príležitosť – vytvoriť kreatívny univerzitný areál, ktorý umožní združiť rozdielne priestory školy roztrúsené po celom meste a doplniť ho priestorom pre pridružené startupy a doplnkový program živého univerzitného campusu.

Miestu na vrchole kopca v súčasnosti vládne veľký modernistický blok hlavnej budovy VŠVU. Masterplán reaguje na jeho artikuláciu do blokov, ale zároveň útočí na jeho homogenitu tým, že ho šachovnicovo rozširuje. Nové pavilóny alternujú s priľahlým dvormi a sú tvorené v spolupráci s príslušnými oddeleniami školy ako lofty, ktoré dotvoria študenti školy.

Dvory vytvárajú hierarchiu uzlov, ktoré zintenzívňujú interakciu a spoluprácu medzi oddeleniami. Stratégia sa rozširuje na pôvodnú budovu, kde odstránením jedného z ôsmich blokov vznikne centrálny uzol.

Putovanie univerzitného mestečka
Putovanie univerzitného mestečka

DROTÁRSKA – PAVILÓNY PRE A PROTI
Ján Studený

Etapizácia - umožňuje prispôsobiť sa toku finančných prostriedkov a vytvárať zoskupenia pavilónov tak, aby po každej etape ostal areál kempusom. Flexibilita - žiadne špecifické priestory: z kancelárii internát, z prednáškových sál ateliéry, z ateliérov učebne, zmiešané rôzne typy ateliérov (aula môže byt výnimkou). Variabilita - miesta zástavby je možné vybrať a výber prispôsobiť konkrétnym podmienkam, či susedstvám. Úsporná dispozicia - minimum komunikacii, kontakt s exteriérom (približuje sa k vilovému charakteru okolia). Všetky pobytové miesta majú ideaálne osvetlenie, prirodzené vetranie a optický kontakt s exteriérom (výhľad).

Typy usporiadania: A) vrstvy - umiestnenie rôznych funkcií, kód 1221: (1) verejný parter, (22) nízke podlažia ( internát + kancelárie, al. učebne) a (1) vysoké podstrešne podlažie (ateliéry), variabilita strešnej krajiny. B) monofunkčné pavilóny – parking-house, internát, mediatéka, technologický pavilón...

Fasády - roznorodosť - vybrať vždy tú najvhodnejšiu variantu - hetreogénne prostredie = bohatíi život kempusu. Priestor - bohatá priestorová štruktúra podobná mestu: ulice, námestia, pasáže, mosty, parky, záhrady. promenády - rovnomerne rozptýlené po celej ploche pozemku. Kontext - svojou štruktúrou sa približuje susednej zástavbe umeleckej kolónie a navrhovanej štvrte rodinných viliek. Približuje tak pôvodnú Kuzmovu koncepciu monobloku štruktúre okoliteho mesta a školu ako inštitúciu ľuďom. V partery dochádza k maximalnemu prieniku vnútorných a vonkajších plôch - zväčšeniu a obohateniu spoločenskych funkcii v kampuse. Environmentálny charakter - infiltrácia kvalitnej zelene do celeho areálu - pravidelné striedanie zastavaných a nezastavaných plôch. Technologická inovácia - pavilónova zástavba je prispôsobivejšia technologickým zmenám, takisto s ostatnými environmentálnymi procesmi: recyklácia, odpad, rekonštrukcia, al. len narábanie so zeminou pri vykope šetrí zdroje do budúcnosti.

Peter Stec, Jan Studený a kol. KAT: Kempus VŠVU, model, 2014
Peter Stec, Jan Studený a kol. KAT: Kempus VŠVU, model, 2014
Marianna Maczová, Akademický vrch, model, 2012
Marianna Maczová, Akademický vrch, model, 2012
Dominika Belanská: Párticipuj! Workshop na VŠVU Drotárska, štruktúry pred školou, 2012
Dominika Belanská: Párticipuj! Workshop na VŠVU Drotárska, štruktúry pred školou, 2012
Zoltán Tóth, Datascape – Topografický človekomer, meranie terénu, priečny rez s hlavnou budovou VŠVU, 2013
Zoltán Tóth, Datascape – Topografický človekomer, meranie terénu, priečny rez s hlavnou budovou VŠVU, 2013
Michal Hrabušický: Študentské mestečko VŠVU, model, pôdorys parteru, 2013
Michal Hrabušický: Študentské mestečko VŠVU, model, pôdorys parteru, 2013
Lucie Tomaštíková: Vetikálne ZOO, pôdorys 2NP, priečny rez, 2012
Lucie Tomaštíková: Vetikálne ZOO, pôdorys 2NP, priečny rez, 2012

DROTÁRSKA
Andrea Lizáková

Campus je prístavbou k existujúcej budove Vysokej školy výtvarných umení, ktorá sa nachádza na vrchole kopca na Drotárskej ceste v Bratislave. V súčasnosti zatrávnený kopec využívajú každodenne obyvatelia z okolia na prechádzky a vonkajšie aktivity.

V snahe znížit’ dominantný status existujúcej budovy školy ju nová prístavba obklopuje zo strany ulice. Jej strecha je pochôdzna a zatrávnená po celej juhozápadnej strane. Terasovitá forma má v úmysle postupne nechat’ splynút’ vonkajšie a vnútorné prostredie. Topografia campusového bloku kopíruje vrstevnice kopca, na ktorom stojí.

Campus obsahuje internát, knižnicu, auditórium, jedáleň a rektorát, výskumné centrum, fakultu maľby, fakultu architektúry a fakultu teórie a dejín umenia. Na bočnej, akoby odrezanej strane, vzniká priestor pre lezeckú stenu. Funkcie sú rozdelené podľa úrovne súkromia - internát je umiestnený na najvyšších podlažiach, verejné funkcie na prvých dvoch podlažiach. Auditórium prechádza cez dve poschodia.

Skladanie konceptu: analýza topografie miesta v priemetni pôvodnej stavby (arch. Kuzma, nadstavba arch. Bahna, Palčo) a jej ‘zakrytia’ výsekom pásu uništruktúry
Skladanie konceptu: analýza topografie miesta v priemetni pôvodnej stavby (arch. Kuzma, nadstavba arch. Bahna, Palčo) a jej ‘zakrytia’ výsekom pásu uništruktúry
priechod pásu mestom (vľavo) Kempus VŠVU, Andrea Lizáková, Drotárska 2012 (vpravo)
priechod pásu mestom (vľavo) Kempus VŠVU, Andrea Lizáková, Drotárska 2012 (vpravo)
Autorský kolektív podľa obsahu:
Ján Studený TRANSFORMÁCIE (EDITORIAL) 8
FILIP DUJARDIN HYPERREALISTICKÁ SUREÁLNOSŤ 11
Andrea Dilhofová BRATISLAVA LUNAPARK 11
BRANDLHUBER+ EMDE, BURLON ANTIVILLA ROZHOVOR JS S  THOMASOM BURLONOM 13
Martin Zaiček PO SEZÓNE 14
Marian Zervan I KONI CKÉ RUI NY AKO PROGRAM PRE REI NTEGRÁCI U ARCHI TEKTÚRY DRUHEJ POLOVI CE
DVADSIATEHO STOROČIA NA SLOVENSKU DO SÚČASNÉHO SPOLOČENSKO-KULTÚRNEHO PROSTREDIA 17
Martin Mikovčák Miroslav Búran SLOVENSKÝ ROZHLAS - OBNOVA 19
Gabriela Lenďáková STARTUP CENTRUM MLYNSKÁ DOLINA 19
Ernest Bevilaqua STV 20
Filip Kusák KRÍŽENEC 20
Miroslav Búran ARCHITEKTÚRA BEZ OBALU 20
Erika Beňuška STEINPLATZ II 21
Matúš Novanský I STROPOLI S – MODULÁRNE TRHOVI SKO 21
Filip Kusák, Marta Vysocká ISTROPOLIS 22
Matúš Novanský KONCERTNÁ SÁLA V  PREDMOSTÍ MOSTU SNP 22
Martin Jančok SYNAGOGA V ŽILINE – PROJEKT 24
Marek Adamov SYNAGOGA V ŽILINE 24
Peter Stec TRANSFORMÁCIE PRÁZDNA 27
Ján Studený DROTÁRSKA - PAVI LONY PRE A PROTI 29
Andrea Lizáková DROTÁRSKA 29
Ján Studený / Benjamín Bradňanský MIESTA V  MESTE (BA) / ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU 31
Zoltán Holocsy NÁJDENÉ PRI ESTORY – POTENCI ÁL PRE ROZŠÍRENIE VEREJNÉHO PRIESTORU 32
Peter Szalay TERASY BUDÚCNOSTI 33
Kristína Juríková LESS HOMELESS 36
Tomáš Letenay EINSTEINOVA MESTSKÉ OSTROVY 36
Slivka Juraj LEGAL - ILLEGAL: NEŽIADÚCA ARCHITEKTÚRA 37
Filip Kusák HYDRO-TUBE 37
Henrieta Moravčíková PAMIATKY MODERNEJ ARCHITEKTÚRY A  ALTERNATÍVNE STRATÉGIE ICH OCHRANY 39
Ján Studený / Benjamín Bradňanský STRATÉGIE / ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU 40
Juraj Horňák ASSEMBLAGE 41
Maroš Greš BERLIN 41
Zuzana Jurčišinová DEZEMBER PALÁC KATOVICE 42
Katarína Karásková KATOWICE 42
Gabriela Smetanová TORZO 43
Ján Malík VOID 43
ROZHOVOR JS S LIONELOM BILLETTOM 45
Ksa BARRANDOV, EXPO 58, STINK 47
Marian Zervan STAROSŤ O  ARCHI TEKTÚRU / CARE FOR ARCHI TECTURE: VYZVANI E DO TANCA 49
Nina Bartošová MLYNICA 51
Ján Studený / Benjamín Bradňanský TEPLÁREŇ ČULENOVA/ ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU 52
Miroslav Búran JURKOVIČ, TEPLÁREŇ ČULENOVA 53
Kristína Juríková ASAMBLÁŽ, TEPLÁREŇ ČULENOVA 53
Tomáš Letenay HYPOSTYLE SPACE, TEPLÁREŇ ČULENOVA 53
Ján Studený STODOLY NA MYJAVE 55
ENGLISH RESUME INTERVIEWS
THOMAS BURLON BRANDLHUBER + LI ONEL BI LLET, ROTOR BRUSEL ORI GI NAL VERSI ON 55

Autor článku

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím