Ne/úspešný príbeh štyroch kultúrnych stavieb - 2019

Po “súhrnných prehľadoch” prinášame aj jeden individuálny pohľad na proces prípravy štvorice dôležitých kultúrnych stavieb (projektov), ktoré rezonovali v poslednom období. 

Text Tomáša Boroša:

Už som si zvykol, že v momente kedy sa jednotlivec či inštitúcia rozhodne stavať, alebo rekonštruovať - dostáva sa do neľahkej situácie. Pri všetkých investoroch, či zadávateľoch pozorujem strach z neznámeho, nekomfort a istým spôsobom krízu. Cez to všetko ich my architekti máme previesť ideálne bez ujmy na fyzickom či psychickom zdraví všetkých zúčastnených ;). V roku 2019 som sa (viac či menej úmyselne) stal súčasťou príbehov štyroch kultúrnych stavieb. Boli a sú to príbehy plné zvratov, otázok, kontroverzie, nejasností, nesplniteľných termínov, odignorovanych telefonátov...  Napriek tomu všetkému bolo v každom z týchto príbehov cítiť aj veľkú dávku nasadenia jednotlivcov, odvahy a viery v krajšie zajtrajšky :). 

Tieto príbehy píšem s vedomím, že môj architektonicky pohľad je často veľmi zúžený a nedokáže vnímať šírku danej problematiky. Na žiadnom z týchto projektov som sa nepodieľal sám. Všetci zúčastnení by k daným projektom mali čo povedať. Keďže nasledujúce  riadky neboli plne odkonzultované so všetkými spoluautormi diel, treba ich vnímať ako veľmi subjektívne.

1 - Slovenský pavilón pre EXPO 2020 v Dubaji
Vyhlasovateľ súťaže: Ministerstvo Hospodárstva SR
Spolupráca: Atrium architekti

Zhruba pred rokom sme dostali telefonát z MH, v ktorom nás informovali, že sa nedohodli s víťazom súťaže na slovenský pavilón pre EXPO 2020. Prejavili záujem rokovať s nami, ako s autormi projektu, ktorý skončil v súťaži na druhom mieste. (Dnes už úplne rozumiem odmietavému postoju ateliéru ktorý súťaž vyhral :). Cena projekčných prác, ako aj celková cena pavilónu bola stanovená tak nízko, že sa to v podstate bez dobrovoľníckeho nasadenia nedalo zvládnuť. Túžba po skúsenosti s projekciou v zahraničí a exkluzivita celého projektu spôsobená výtlakom, ktoré EXPO so sebou prinesie, nás viedli k tomu, že sme sa nakoniec s MH dohodli. Aj napriek veľmi nepriaznivým podmienkam. Takmer celý rozpočet zhltol AOR (architect of record). Cena práce v Emirátoch, doprava materiálu a ostatné poplatky súvisiace so samotnou výstavbou budú natoľko vysoké, že muselo dôjsť k výraznému zjednodušeniu a prepracovaniu nášho návrhu. S nádejou, že sa cez verejné obstarávanie nájde stavebná firma, ktorá pavilón dokáže postaviť za daný rozpočet, sme Ministerstvu hospodárstva odovzdali v septembri realizačný projekt na náš pavilón. Odvtedy sme veľa informácií od ministerstva nedostali. Keďže ale vieme, že verejné obstarávanie na výber zhotoviteľa ešte nebolo vypísané, obávame sa, čo nás bude na Dubajskom bienále budúci rok reprezentovať. Samozrejme mi bude veľmi ľúto, ak by to neskutočné množstvo energie vloženej do projektu vyšlo na zmar. No už teraz viem, že si z tejto akcie odnášam množstvo nových skúsenosti a podnetov pri práci s AOR, či komunikácii s MH. Ocitli sme sa v situácii v ktorej sme boli po prvý krát my, ministerstvo, ako aj komora, ktorá odobrila tak zvláštne podmienky súťaže. Verím že sa poučili všetci zúčastnení...

2 - Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach
Zadavateľ: MMUAW, PSK
Spolupráca: Richard Kitta, Martin Kudla, Martin Kolčak, Štefan Zahatňanský

V marci som bol oslovený zapojiť sa (v podstate dobrovoľnícky) do multidisciplinárneho tímu ľudí z Fakulty umení, ktorí pracovali na overovacej štúdii možnosti rekonštrukcie MMUAW. Štúdia mala slúžiť ako podklad pre vládu (na základe čoho mala rozhodnúť o spôsobe financovania samotnej rekonštrukcie), ako aj podklad pre spracovanie podmienok súťaže návrhov. Veľmi som sa z toho tešil, keďže v súťažení vidím najjednoduchšiu a najtransparentnejšiu cestu, ako dôjsť ku kvalitnému návrhu. Vláda SR však múzeu po výjazdovom rokovaní dala také termínové podmienky, ktoré možnosť transparentnej súťaže v podstate vylúčili. Múzeu teda ostala len jediná možnosť, ako sa legálnou cestou dostať k vytúženej rekonštrukcii - zadať projekčné práce priamo univerzite, ktorá má v legislatíve výnimku pri priamom zadávaní zákazky. Termíny boli šibeničné, no vďaka neskutočnému nasadeniu mnohých jednotlivcov z FU sa podarilo vytvoriť projekt, na základe ktorého vláda prisľúbila financie na rekonštrukciu múzea. V súčastnosti sa pracuje na prípravných prácach projektu pre realizáciu stavby. Cesta až k tomuto bodu nebola jednoduchá a už vôbec nie čiernobiela. V mnohých bodoch sme si kládli otázky či to čo robíme je správne, nevedeli sme si predstaviť, ako to celé vôbec môže dopadnúť. Aj keď sa ani tento príbeh ešte zďaleka neblíži ku koncu, rád by som vedel ako sa podobným veciam v budúcnosti vyhnúť. Neviem či sa takéto prípady s problematickým zadaní zákazky objavujú často, no bolo by skvelé ak by SKA mala aj pre tento prípad odkomunikované a overené riešenie. Zo strany SKA cítim osobne viaceré narážky na to, že to čo sme spravili nebolo správne. Žiaľ, nikto ma ešte oficiálne ohľadne tejto akcie z SKA nekontaktoval. Je to téma, ktorá si zaslúži určite hlbšiu diskusiu a porozumenie celej problematiky.

3 - Rekonštrukcia kina PALACE v Nitre 
Vyhlasovateľ súťaže: Mesto Nitra
Spolupráca: Maroš Mitro, Dominika Jenčová, Martina Hončárová, Pavel Bakajsa, Braňo Ivan

Mesto Nitra v lete vypísalo súťaž na rekonštrukciu bývalého kina Palace od vynikajúceho slovenského architekta Friedricha Weinwurma. S partiou študentov sa nám podarilo danú súťaž vyhrať. Osobne ma milo prekvapil veľmi vľúdny a profesionálny prístup mesta Nitra. Keďže som mal v minulosti možnosť viackrát sa zúčastniť rokovania zadávateľ-výherca súťaže, vedel som že vyhraná súťaž návrhov zďaleka na SR neznamená následne zazmluvnenie na dopracovanie projektu, nehovoriac o realizácii diela. Myslím že ak by sa niekedy písal manuál ako ma pokračovať nadväzujúce rokovacie konanie po vyhranej súťaži, mali by ho písať ľudia pracujúci na mestskom úrade v Nitre. Až na to termínové šialenstvo (v podstate 30 dní na realizačný projekt) to bolo zo strany mesta pripravené dokonale. Držím prsty mestu a verím že za krátky čas v Nitre vznikne nové kreatívne centrum.

4 - Slovenský pavilón pre benátske Biennale 2020
Vyhlasovateľ súťaže: SNG
Spolupráca: Pavel Bakajsa

Koncom roka sme sa s Palim zapojili do súťaže na návrh nášho pavilónu pre Benátske Biennale. Spoločne sme sa snažili zareagovať na tému - ako budeme spoločne žiť. Zvolili sme stratégiu aktu pred  architektúrou. Rozhodli sme sa priestor pavilónu prepožičať Sýrii. Po postupe do druhého kola súťaže sme rozbehli komunikáciu s viacerými sýrskymi umelcami a architektmi. Postupne sa z toho vykryštalizovala úzka spolupráca s vynikajúcim sýrskym umelcom Kahledom Takretim. Jeho prístup k zadaniu a ochota spolupracovať boli rovnako hodnotné, ako jeho bezbrehý umelecky talent (každému vrelo odporúčam pozrieť si jeho tvorbu). V procese kreovania návrhu však dorazil od organizátora súťaže mail s nečakanou správou. Na náš pavilón v Benátkach spadol počas búrky strom, ktorý ho poškodil natoľko, že bude najbližšie roky nepoužiteľný. Aj takéto veci sa hold stavajú. Špecifický proces tvorby a spolupráca s Khaledom mi však dali toľko, že z toho budem osobne čerpať ešte dlhý čas. Aj zdanlivo neúspešný príbeh tak zanechal hlbokú brázdu. ;)

Bolo pre mňa neskutočnou cťou spolupracovať s toľkými talentovanými ľuďmi na tak rôznych projektoch tento rok. Keďže to AKO robím architektúru je pre mňa minimálne rovnako dôležité, ako to AKÚ robím architektúru. Aj keď mnohé veci nevyšli podľa predstáv a očakávaní, idem ďalej poučený a motivovaný meniť veci k lepšiemu ;)

Ing. arch. Tomáš Boroš, ArtD.
KOŠICE_2019