Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
5. február 2021
0
541

Desať víťazov EU Mies Award – retrospektíva

Pohľad na najlepšiu európsku architektúru s odstupom času.
Desať víťazov EU Mies Award – retrospektíva

Nedávno sme predstavili aktuálne slovenské nominácie, pred dvoma rokmi sme priniesli správu, že bratislavská Mlynica sa dostala medzi 40 najlepších európskych stavieb. Priebežne informujeme o výsledkoch súťažnej prehliadky, ktorá je všeobecne považovaná za najprestížnejšie ocenenie za architektonickú tvorbu na starom kontinente. Pravidelne tiež predstavujeme realizácie z užšieho výberu poroty.

Dnes sme pripravili predstavnie všetkých laureátov ceny od roku 2001, kedy nad bienálnou prehliadkou prebrala záštitu Európska komisia a Európsky parlament. V prelomovom roku bola cena Cena nadácie Miesa van der Rohe udelená po prvýkrát ako Cena Európskej únie za súčasnú architektúru. Od prelomu milénií si cenu odniesli autori desiatich stavieb, ktoré aj s odstupom času dokázali obhájiť svoje kvality. Medzi prevládajúcimi kultúrnymi stavbami sa v posledných rokoch presadili rekonštrukcie. Čerešničkou v stredoeurópskom kontexte je budova Štetínskej filharmónie u našich severných susedov.

Laureáti v chronologickom poradí:

2019:

Transformácia 530 bytov vo francúzskom Bordeaux
Autori: Lacaton & Vassal architectes; Frédéric Druot Architecture; Christophe Hutin Architecture

Projekt v Bordeaux priamo reaguje na súčasné riešenie krízy bývania v európskych mestách. Revitalizácia jestvujúcej zástavby a mnohokrát aj jej radikálna transformácia je minimálne rovnako dôležitá ako nová výstavba. Porota ocenila aktuálnosť témy, nutnosť vyrovnať sa s odkazom modernizmu nie je len francúzskou, ale aj celoeurópskou výzvou. Príklad zhodnotenia starších obytných blokov počas "plnej prevádzky" je zaujímavý aj v lokálnom kontexte.

Rekonštrukcia plne obsadenej bytovky začínala v interiéri a postupne sa dostala až na fasádu, kde predsadená pavlač (zimná záhrada) umožnila v maximálnej miere otvorenie bytov. Pôvodné malé okná nahradilo veľké posuvné zasklenie. Výsledkom je viac priestoru, svetla a výhľadov. Rekonštrukcia prebehla bez vysťahovania obyvateľov. Nové obvodové konštrukcie pomohli výrazne zlepšiť celkovú energetickú bilanciu stavby.

Náklady: 365 €/m2 
Realizácia 12 - 16 dní/byt
Výsledok: + 3,8 m hlboká zimná záhrada.

 

2017:

DeFlat Kleiburg, Amsterdam (Holandsko)
Ateliéry: NL Architects a XVW architectuur, Amsterdam
Autori: Walter van Dijk(Holandsko) a Xander Vermeulen Windsant (Holandsko)

Rekonštrukcia jedného z najväčších bytových domov v Holandsku. Dom so zalomeným pôdorysom je dlhý viac ako 400 metrov a vysoký 11 podlaží, zastrešuje 500 bytových jednotiek. Združenie DeFlat, ktoré zachránilo obrovský komplex pred demoláciou, vypracovalo koncept, podľa ktorého si vlastníci renovovali byty svojpomocne. Budova bola jednou z posledných zástupcov moderny, ktorá ostala zachovaná v (takmer) pôvodnej podobe v amsterdamskej obytnej štvrti Bijlmermeer. Pri minimálnych zásahoch do koncepcie a formy domu sa podarilo humanizovať architektúru a vytvoriť príjemné prostredie pre život.

Nosné konštrukcie a technická infraštruktúra budovy boli zrekonštruované do pôvodnej podoby, byty ostali bez vybavenia, infraštruktúry a zariadenia. Tento krok minimalizoval počiatočné investície a umožnil zrealizovať experimentálny ekonomický model. Zásadným momentom rekonštrukcie bolo odstránenie troch výťahových šácht, ktoré boli pristavené v 80. rokoch a objekt vertikálne rozčlenili. Počas rekonštrukcie sa ukázalo, že šachty môžu byť nahradené výťahmi umiestnenými vo vnútri dispozície. Brutalistická krása horizontálnych línií pavlačí tak opäť ožila.

 

2015:

Budova Štetínskej filharmónie (Poľsko)
Autori: Barozzi/Veiga

Nová budova filharmónie sa nachádza na mieste pôvodného "Kncerthausu", ktorý bol zničený počas druhej svetovej vojny. Prestavbou rožného bloku v blízkosti historického centra mesta vzniklo nové multifunkčné kultúrne centrum. Obsahuje symfonickú koncertnú halu pre 1000 poslucháčov, halu pre komorné koncerty s 200 miestami, priľahlé výstavné a konferenčné priestory, veľký foyer... umožňujúce okrem základného poslania vytvárať podmienky pre široké spektrum kultúrnych a spoločenských podujatí.

Návrh španielskeho ateliéru člení masívny objem filharmónie na bloky, zodpovedajúce okolitej historickej zástavbe, čo prispieva k integrácii stavby do štruktúry mesta. Monochromatické fasády nechávajú vyniknúť tektoniku architektonického riešenia. Porota ocenila čitateľný architektonický koncept, čisté a zrozumiteľné usporiadanie vnútorných priestorov, úspornosť riešenia a jeho ekologické aspekty...

 

2013:

Koncertná a kongresová hala Harpa, Reykjavík (Island)
Autori: Studio Olafur Eliasson

Koncertná sieň spojená s konferenčným centrom Harpa, bola otvorená v roku 2011 a je súčasťou veľkorysého plánu rozvoja východného prístavu v Reykjavíku, hlavnom meste Islandu. Na projekte sa podieľal dánsky ateliér Henning Larsen spolu s islandským ateliérom Batteríiö a umelcom Olafurom Elíassonom. 

Harpa stojí na brehu, s výborným výhľadom na vodu, mesto aj hory za ním. Jej otvorená kryštalická fasáda inšpirovaná islandskou krajinou a tradíciami ich všetky zrkadlí.

Koncertná hala a konferenčné centrum zahŕňa na ploche 28-tisíc štvorcových metrov tri veľké koncertné sály a menší multifunkčný priestor pre komornejšie podujatia a bankety, veľké foyer a zázemie pre umelcov a administratívu. Projekt sa stal symbolom obnovenej dynamiky islandskej ekonomiky prudko zasiahnutej krízou v rokoch 2008 a 2009, ktorá ohrozila aj výstavbu Harpy.

 

2011:

Neues Museum, Berlín (Nemecko)
Autori: David Chipperfield Architects

Neues Museum je pevnou súčasťou berlínskeho Ostrova múzeí. Stavba postavená v roku 1859 podľa plánov staviteľa Stülera, prešla v rokoch 2003 - 2006 rozsiahlou obnovou. Prácam predchádzala architektonická súťaž (1997) v ktorej zvíťazil ateliér britského architekta Davida Chipperfielda.

Projekt počítal so zachovaním čo najväčšieho množstva pôvodných konštrukcií, zreštaurovaním všetkých parciálnych častí interiéru a ich kontinuálnym spojením s novými prvkami. Modernizácia technickej infraštruktúry a realizácia nových vostavieb prebehla v dialógu s jazykom klasicizmu a historicizmu pôvodného staviteľa. Britský architekt sa však nesnaží o násilné kontrasty, dôraz kladie na spomínanú kontinuitu.

"Prestavba je ukážkou, ako môže súčasná architektúra prispieť k zatraktívneniu kultúrneho dedičstva prostredníctvom zlepšenia jeho funkcie využitia," píše sa v komentári poroty.

 

2009:

Nórska Národná opera a balet, Oslo (Nórsko)
Autori: Ateliér Snøhetta / Kjetil Traedal Thorsen, Tarald Lundevall, Craig Dykers

Ikonická budova Národnej opery a baletu v Osle je výsledkom architektonickej súťaže, v ktorej zvíťazil "domáci" kolektív Snøhetta. Realizácia najväčšej kultúrnej stavby v Nórsku bola pre ďalšie pôsobenie ateliéru prelomová. "Expresívny minimalizmus", klesajúca strecha z bieleho mramoru ako súčasť verejného priestoru a nábrežia, organické tvary a drevo v interiéri pre zabezpečenie špičkovej akustiky... Architekti sa nesnažia prvoplánovo zaujať, architektonická a konštrukčná logika sa striktne odvíja od optimalizovaného priestorového konceptu. Dôležitá je tiež flexibilita dispozície, je pripravená reagovať na budúce požiadavky a zmeny. Architektúra ctí nórske remeslo a tradície, zapadá do prostredia a panorámy mesta. Oslo získalo nový symbol, na mieste sa ponúka dokonca paralela s operou v Sydney.

 

2007:

Nové Múzeum moderného umenia Kastílie v Leóne / MUSAC (Španielsko)

Múzeum s výstavnou plochou 3 400 m2, dokončené v roku 2004, už dnes  obyvatelia Leónu vnímajú spolu s katedrálou a Gaudího palácom ako ťažisko mesta. Stavba sa stala vyhľadávanou atrakciou, návštevníci radi sledujú dynamickú hru svetla a farby. Rozvlnený pôdorys, prelamovaná fasáda s farebnými výplňami, napriek tomu žiadny gýč. Všetko má svoje miesto a opodstatnenie. V interiéri vynikne strohá geometria a pohľadový betón.

 

2005:

Holandská ambasáda v Berlíne (Nemecko)
Autori: OMA | Rem Koolhaas, Ellen van Loon

Koolhaasove stavby predáva ich príbeh. Architekt nepoužíva ani úsporné materiály, ani neponúka najekonomickejšie pôdorysy. Neláme si hlavu ani s termínom dokončenia stavby (v tomto príade o tri roky neskôr), alebo s rozpočtom. Napriek tomu sa na projekty čakajú rady. V mnohých prípadoch oprávnene. 

Ambasáda je druhou stavbou OMA v Berlíne. Objekt na uličnej strane uzatvára existujúce blok. Pri pohľade od rieky Spréva však pôsobí solitér - osempodlažný sklenený kubus s hranou 27 metrov. Po vzore Guggenheimovho múzea v New Yorku prechádza celým objektom jeden priestor. Dvestometrová kontinuálna vnútorná rampa vedie z ulice až na strechu. Krajina rozmanitých schodísk, rámp a chodieb meandruje pozdĺž fasády a sprístupňuje rôzne úrovne "split level" podlaží.

 

2003:

Parkovisko a terminál Hoenheim North, Štrasburg (Francúzsko)
Autori: Zaha Hadid Architects

Dynamický ústredný motív, jasne čitateľná prevádzka, odolné materiály a povrchy. Ostré línie, betón, oceľ... Typický rukopis ranej tvorby ateliéru iránskej architektky. Komplikované zadanie neskončilo iba v technickej rovine. Práca architektov viedla k vytvoreniu fungujúceho, prehľadného priestoru a k humanizácii technickej infraštruktúry.

 

2001:

Kursaal - kultúrne centrum a koncertná sieň, San Sebastián (Španielsko)
Autor: Rafael Moneo Arquitecto

Pôvodne stálo na mieste stavby The Gran Kursaal - kasíno, ktoré bolo po trojročnej prevádzke z dôvodu zákazu hazardných hier zatvorené. Po desaťročiach, kedy plnilo rôzne funkcie, majiteľ súhlasil s jeho zbúraním, od roku 1972 sa viedla diskusia, čím budovu nahradiť. V roku 1989 bolo v súťaži vyzvaných šesť významných ateliérov (Mario Botta, Norman Foster, Arata Isozaki, Rafael Moneo, Juan Navarro Baldweg a Luis Peña Ganchegui). 

V roku 1990 vybrala porota Moneov návrh: "ideálne využíva polohu pri v ústí rieky Urumea, otvára sa do verejného priestoru a k výhľadom na more. Odvaha a originalita návrhu presahuje konkurentov." Po vyhlásení výsledkov súťaže sa zdvihla vlna odporu. Ani nie tak kvôli estetickej stránke návrhu, ale kvôli obavám, či mesto potrebuje auditórium pre 1800 divákov a kongresovú sálu pre 500 poslucháčov. Dvojica kubusov kultúrne centrum a koncertná sieň) je "obalená" do priesvitných fasád. Segmenty z profilovaného skla vytvárajú charakteristický efekt najmä vo večerných hodinách, kedy je interiér osvetlený. Počas svojej krátkej existencie sa Kursaal stal jednou z najobľúbenejších kongresových stavieb v krajine. 

Pár čísel na záver: jeden segment fasády má rozmer 2500x600 mm. Auditórium, s pôdorysom 60x48 m a výškou 27 m, je naklonené k moru a stúpa k vrchu Urgull. Koncertná sieň s rozmermi 42x36x24 m smeruje k okraju mesta a vrchu Uli`a.

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím