Priemyselné dedičstvo a generovanie elektriny vo virtuálnej realite - Elektrárňa Piešťany

Národná kultúrna pamiatka prešla pred časom rozsiahlou “fyzickou rekonštrukciou”. Elektrárňa po revitalizácii slúži slúži aj ako centrum vzdelávania v oblasti energetiky a elektrickej energie. Vďaka podrobným archívnym dokumentom bolo možné vymodelovať a prostredníctvom virtuálnej reality prezentovať nezachovanú strojovňu elektrárne v jej pôvodnej podobe.

Autori využívajú možnosť prezentácie kultúrneho industriálneho dedičstva, ktoré nie je možné inak rekonštruovať. Výhodou je bezprostredný zážitok a porovnanie súčasného a pôvodného stavu.

Ako prezentovať zaniknuté pamiatky

K viacerým historickým stavbám, ktoré už neexistujú, sa zachovali archívne technické dokumenty, nákresy alebo aj fotografie. Stavby zostávajú v živej pamäti skorších generácií, alebo sa zachovali ich fyzické fragmenty. Niektoré boli nenávratne zničené a nahradené novou výstavbou. Historické dokumenty a zachované časti stavby môžu slúžiť ako podklad pre virtuálnu prezentáciu zaniknutého objektu alebo historickej pamiatky. Hypotetická rekonštrukcia prostredníctvom virtuálnej reality môže poslúžiť na priblíženie histórie, kultúry a techniky pre verejnosť [2] a interpretáciu zozbieraných podkladových dokumentov. Virtuálna prezentácia digitálneho modelu môže poslúžiť pre verejnosť ako uchopiteľná prezentácia zaniknutého technického aj kultúrneho dedičstva.

VR roku 1906 pre technickú pamiaktu Elektrárňa Piešťany

Budova elektrárne na mazut v Piešťanoch bola postavená v roku 1906 ako jedna z prvých svojho druhu na území vtedajšieho Rakúsko-Uhorska [3]. Výrobu elektrickej energie zabezpečovala až do konca druhej svetovej vojny. Od roku 1945 v Elektrárni skončila výroba elektriny, agregáty (spaľovacie motory a generátory) boli odvezené. Ďalej zabezpečovala len distribúciu, respektíve transformáciu energie. Prevádzka bola ukončená v 90. rokoch. Pôvodné zariadenie strojovne sa fyzicky nezachovalo. Úzko špecializované zariadenie transformátorovne a rozvodne je však v objekte prítomné dodnes. Budova po konverzii slúži ako technické múzeum typu hand-on science, ktoré interaktívnym spôsobom prezentuje verejnosti problematiku energetiky a elektrárenstva. Hala strojovne, kde pôvodne boli dízlové motory a generátory, dnes slúži ako multifunkčná miestnosť pre expozíciu a spoločenské udalosti. Strojovňa sa vďaka zachovaným podkladom o jej pôvodnom stave stala predmetom dokumentácie a vizualizácie prostredníctvom virtuálnej reality (VR).

Autori nového využitia bývalej elektrárne - architekti Michal Ganobjak a Vladimír Hain vytvorili so širším tímom vďaka podrobným archívnym dokumentom, pôvodným plánom, zameraniu a inventarizácii digitálnu scénu strojovne - animovanú strojovňu elektrárne, so zvukom historických dízlových motorov a generátorov. Prezentácia virtuálnej reality Elektrárne Piešťany, priamo v budove elektrárne, vznikla ako výskumný projekt spoluautorov rekonštrukcie Elektrárne Piešťany na Fakulte architektúry STU. Virtuálna realita našla zmysluplné využitie pre neformálne vzdelávanie o zaniknutom industriálnom dedičstve napríklad pre dôchodcov v rámci univerzity tretieho veku, či mládeže zo stredných škôl [4].

Zvyšovanie obslúžiteľnosti

Podrobne spracovaný 3D model zaujal natoľko, že Západoslovenská energetika a.s. v spolupráci s Centrom environmentalnej a etickej vychovy Živica a iPARTNER v rámci projektu ENERGIA ZBLÍZKA na tento projekt nadviazali a vytvorili - putovnú interaktívnu výstavu o elektrine a energetike aj pre základné školy formou aplikácie s VR. Výsledkom ich spolupráce s tímom z FA STU je interaktívna aplikácia na báze hry, prostredníctvom ktorej žiaci riešia a úlohy týkajúce sa predmetov fyziky, chémie no najmä elektirckej energie a tak sa neformálne vzdelávajú a môžu virtuálne navštíviť Elektráreň Piešťany cez VR aplikáciu, vo forme menej náročných 360 sférických digitálnych scén.

Táto aplikácia už bola v poslednom školskom roku aj úspešne otestovaná na Základnej škole Pavla Horova v Devínskej Novej Vsi. Testovali ju žiaci 4. až 9. ročníka prostredníctvom VR setu a mobilných telefónov. Podľa ohlasov bol veľký záujem žiakov o túto formu vzdelávania. Pedagógovia, ktorí doposiaľ s VR skúsenosť nemali prejavili záujem aj do budúcnosti do vzdelávacieho procesu zapájať podobné inovácie..

Význam prezentácie

Odborníci na industriálne dedičstvo sa zhodujú, že význam prezentácie virtuálnych modelov zaniknutých historických objektov je vo viacerých aspektoch:

• Pripomenutie lokálnej histórie a prezentácia lokality verejnosti
• Vyvolanie verejnej a odbornej diskusie
• Reinterpretácia významu pre súčasnosť a budúcnosť
• Zaradenie do širšieho kontextu kultúrneho dedičstva
• Efektívne (rýchlejšie a jasnejšie) pochopenie až zažitie zaniknutého historického objektu (VR, AR, 3D tlač, holografický model)
• Efektívne neformálne vzdelávanie

Krátkodobé používanie pre prezentáciu kultúrnych pamiatok sa javí byť vhodným a efektívnym využitím VR, ktoré osobne dokáže priblížiť zaniknutú stavbu alebo miesto. Nevýhodou sú vysoké vstupné ekonomické nároky na hardvérové a softvérové výbavenie prezentácie, techniku (obsluhujúceho a vysvetľujúceho) a nízka obslužiteľnosť náhlavnej súpravy virtuálnej reality, ktorú každý návštevník používa v danom čase len sám. [3]

Viaczmyslový zážitok

Prezentácia v animovanej virtuálnej realite s možnosťou synchronizovaného pohybu v priestore je interaktívna a vytvára subjektívny zážitok. Využíva audiovizuálne stvárenenie, v pôvodnej hale Elektrárne ju zmyslovo dopĺňa aj historicky prítomný pach mazutu (nerafinovaná nafta). To vplýva na predstavivosť pozorovateľa. Umožňuje jeho lepšiu imerziu - „vžitie“ a vytvára potenciál pre dlhodobé zapamätanie informácie. Prezentácia priestorov prostredníctvom VR je zároveň zaujímavejšou formou pre širší okruh publika, rôzne vekové kategórie a aj pre ľudí s niektorými formami telesného postihnutia. VR dokáže osloviť vekovo aj odborne široké publikum a tak zabezpečuje odovzdanie odkazu nezachovaných kultúrnych hodnôt stavieb minulosti. Virtuálna realita sa osvedčila ako vhodný nástroj na pripomenutie si zaniknutého dedičstva a reinterpretáciu jeho významu pre súčasnú dobu. Čas ukáže aká bude jej životnosť v praxi.

Prezentácia pôvodnej autorskej idei prezentácie industriálneho dedičstva a histórie elektrárenstva virtuálnou realitou je iniciatívou spoluautorov konceptu expozície elektrárne: Fakulta architektúry STU BA - Ing. arch. Michal Ganobjak, PhD., Ing. arch. Vladimír Hain, PhD. Vďaka patrí spolupráci fakulty s BAT engineering (Ing. Martin Takáč - 3D model) a tímu grafikov, ktorý pracoval na spodrobnení 3D modelu a adaptácii pre náhlavnú súpravu virtuálnej reality Oculus/HTC Vive (tím grafikov: Ing.arch. Ondrej Virág, Tomáš a Lukáš Hajka - 3D sken, mapovanie, modelovanie, ozvučenie).

Bibliografia:

[1] V. Hain, Industrial Heritage and Educational Polygon - dissertation thesis. Faculty of Architecture STU. Bratislava, 2014. p. 61., 250 p. FA-10812-27763
[2] GANOBJAK, Michal. Virtuálne prezentácie ako nástroj sprítomnenia hodnôt zaniknutých historických objektov. In Bardkontakt 2017. Zborník prednášok 2017: Pamiatky a pamiatkové územia v rozvojových programoch obcí a regiónov.21.-22.8.2017, Bardejov. 1. vyd. Bardejov : Mesto Bardejov, 2017, S. 181-188. ISBN 978-80-972776-7-3.
[3] ŠIMONČIČOVÁ, Katarína: Architektonické dedičstvo objektov elektrární na slovensku : dizertačná práca.Bratislava : Fakulta architektúry STU, 2014. 150. s
[4] Hain, Löffler, Zajíček - Procedia Engineering Volume 161, 2016, Pages 2030–2035; World Multidisciplinary Civil Engineering-Architecture-Urban Planning Symposium 2016, WMCAUS 2016Interdisciplinary Cooperation in the Virtual Presentation of Industrial Heritage Development, http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1877705816330338

Autori článku: Ing. arch. Michal Ganobjak, PhD., Ing. arch. Vladimír Hain, PhD.

Článok bol podporený z projektu KEGA č. 038STU-4/2017 - Zážitkom od prírodných zákonov k technike - projekt neformálneho interaktívneho vzdelávania žiakov a študentov podnecujúci záujem o techniku.