Povinná jazda alebo reálne riešenia? Čo priniesla klimatická konferencia COP26...

Stavebný sektor má významný vplyv na životné prostredie – globálne je zodpovedný za 38% emisií oxidu uhličitého. Po prvý krát v histórii sa na Konferencii OSN o zmene klímy sa delegáti zo všetkých krajín sveta venovali aj mestám, regiónom a urbanizovanému prostrediu. Konferenciu sprevádzali veľké očakávania.

Týždeň pred COP26 sa v Londýne konal samit Built Environment, na ktorom sa diskutovalo o budovách s nulovými emisiami uhlíka a vytvoril sa súbor politických požiadaviek, ktoré budú prezentované na konferencii. Bol zorganizovaný Kráľovským inštitútom britských architektov (RIBA) a klimatickou akčnou skupinou Architects Declare.

Rečníci vyzvali architektov, aby prevzali zodpovednosť za dekarbonizáciu svojich budov, namiesto toho, aby obviňovali klientov a nedostatočnú legislatívu. Mali by aktívne lobovať u zákonodarcov, odmietať projekty a materiály, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám, vyzývať klientov, a nie uprednostňovať zisk za každú cenu.

„Nie je čas byť neutrálny, pokiaľ ide o osud planéty,“ dodala environmentálna právnička Farhana Yamin. V opačnom prípade architekti iba „  pokračujú v zmysle „business as usual“. Našou úlohou nie je len poskytovať služby klientom podľa ich požiadaviek, ale ich aj usmerňovať a vzdelávať ich a zároveň aj seba.“

„Máme povinnosť a čo je najdôležitejšie, schopnosti viesť tieto nepríjemné rozhovory„, povedal Andrew Forth, dočasný riaditeľ pre politiku a verejné záležitosti v RIBA. „Zatiaľ čo množstvo podnikateľských subjektov v priemysle požadovalo od vlády reguláciu zhora nadol na dekarbonizáciu budov, architekti by sa sami mali viac zapájať do politiky, aby dosiahli politické zmeny, ktoré chcú vidieť.“

Klimatická konferencia COP26 sa konala v Glasgowe od 31. októbra do 12. novembra 2021. V posledný oficiálny deň rokovaní na samite, 11. novembra, bol program venovaný urbanizovanému prostrediu a miestnym komunitám. Nasledujúci deň už boli jedinými ľuďmi, ktorí zostali, organizátori podujatia, vyjednávači a ich tímy, pracovali na záverečnom texte dohody nazvanej Glasgowský klimatický pakt.  Všetky oči sa upierali na rokovania, aby sa zistilo, či 1,5 °C skutočne zostane reálnym cieľom, ako bolo sľúbené. Ako uviedol prezident konferencie Alok Sharma: „Cieľ 1,5 °C žije, jeho pulz je slabý a prežije len vtedy, ak dodržíme svoje sľuby a záväzky premeníme na rýchle opatrenia.“

Niekoľko udalostí z COP26, ktoré sa týkajú priamo stavebného sektora:

Build better now: COP26 virtuálny pavilón:

Súčasťou oficiálneho programu predsedníctva COP26 bola inšpiratívna virtuálna výstava, na ktorej môžu návštevníci objaviť medzinárodné projekty ponúkajúce riešenia klimatickej krízy. Táto výstava je celosvetovo prístupná a pozýva každého, aby sa dozvedel o inovatívnych a udržateľných nápadoch pre budovy, mestá a infraštruktúru, ktoré majú pozitívny vplyv na životy ľudí.

Virtuálny pavilón si môžete pozrieť tu

Spojené kráľovstvo spúšťa akčný program pre klímu v mestách

Pozornosť sa zamerala na spôsoby, akými mestá prispievajú ku klimatickej kríze a akým hrozbám sú v súvislosti s ňou dnes vystavené.

• mestské budovy predstavujú 40 % celosvetových emisií uhlíka,
• každý rok bude 1,6 miliardy ľudí žijúcich v mestách pravidelne vystavených extrémne vysokým teplotám,
• viac ako 800 miliónov ľudí žijúcich v mestách po celom svete bude do roku 2050 ohrozených stúpajúcou hladinou morí a pobrežnými záplavami,
• do roku 2060 sa svetový stavebný fond zdvojnásobí a predpokladá sa, že takmer 70 % svetovej populácie bude žiť v mestských oblastiach

Väčšina krajín predložila národné ciele znižovania emisií, ktoré ale nezahŕňajú úplné ciele v oblasti dekarbonizácie budov a niektoré oblasti, ako sú stavebné materiály, sa neriešia. Vláda Spojeného kráľovstva reagovala spustením akčného programu pre klímu v mestách (UCAP), ktorý poskytne 27,5 milióna libier najmenej 15 mestám v rozvojových krajinách počas trojročného obdobia. Nemecko signalizovalo svoju podporu iniciatíve po spustení, takže financií môže byť ešte viac.

Mestá ako Lagos, Johannesburg, Jakarta, Kuala Lumpur, Lima, Bogota a Mexico City budú medzi tými, ktoré budú mať prospech z počiatočného financovania, ktoré sa použije na dekarbonizáciu systémov verejnej dopravy a energetických systémov, zlepšenie hodnotenia klimatických rizík a udržateľnejšie nakladanie s odpadom.

Mestá a regióny sa pripájajú k iniciatívam race to zero a race to resilience

Až 60 % najväčších spoločností v Spojenom kráľovstve je teraz prihlásených do Race to Zero a Race to Resilience – prvýkrát spustený v januári – tiež rastie. Race to Zero sa teraz zúčastňuje 1049 miest a miestnych samospráv, ktoré spoločne predstavujú viac ako 722 miliónov ľudí. Okrem toho sa ku Race to Resilience prihlásilo 109 regiónov, miest a štátov. Jedným z najnovších členov je podľa HDP najväčší indický štát Maháráštra, kde žije viac ako 124 miliónov ľudí.

Architektúra však patrí medzi najmenej zastúpené sektory v Race to Zero. Urbánne prostredie je obrovským zdrojom emisií uhlíka. Je to energia, ktorú používame na vykurovanie a chladenie našich budov, ale samozrejme je to aj energia zabudovaná v materiáloch a výrobných procesoch.

„Ak chceme znížiť emisie počas celého životného cyklu budov, potom musíme zapojiť tých, ktorí riešia projekty. Takže musíme hovoriť s investormi, s developermi a architektmi, ktorí navrhujú tieto budovy.“ povedal Roland Hunziker, riaditeľ WBCSD (World Business Council For Sustainable Development).

Uk green building council predstavil cestu k uhlíkovej neutralite sektora

Britská rada pre zelené budovy (UKGBC) predstavila svoj dlho očakávaný plán – nástroj, ktorý pomáha podnikom v sektore stavebného prostredia merať a znižovať uhlík z materiálov, procesov, prevádzky a demolácií počas celého životného cyklu (viac tu).

Obzvlášť zaujímavé budú detaily merania, vykazovania a znižovania zabudovaného uhlíka. UKGBC už niekoľko rokov poskytuje informácie o meraní a znižovaní prevádzkových emisií a v posledných rokoch venovalo veľa práce potrebe znížiť do roku 2050 zabudovaný uhlík na nulu.

Plán obsahuje aj niekoľko hlavných výziev, aby tvorcovia politiky prijali scenár nulových emisií do roku 2050 pre toto odvetvie, v ktorom ročné emisie klesnú zo 180 miliónov ton CO2 ekvivalent* v roku 2018 na menej ako 20 miliónov ton CO2e do polovice storočia.

Čo si môžeme vziať ako záver z COP26?

Potrebujeme pridať v úsilí. Nielen na individuálnej úrovni ako architekti a developeri, ale tiež na systémovej. Aktívne presadzovať riešenia založené na vedeckých a odborných znalostiach a prestať robiť kompromisy. 

Musíme zásadne zvýšiť povedomie o environmentálnom vplyve spotreby energie v budovách. Dostupné údaje ukazujú, že emisie z prevádzky budov sú stále obrovským problémom, ktorý sa doteraz nepodarilo efektívne riešiť. Čaká nás veľká vlna obnovy stavieb, nielen s cieľom dosiahnutia energetickej efektívnosti. Rastie tiež dôraz na uprednostňovanie obnovy a opätovného využitia stavebného základu pred demoláciou. Túto snahu poháňa vedomie, že najudržateľnejšie budovy sú tie, ktoré už existujú.

Počas posledných dvoch desaťročí sa prevádzková uhlíková stopa výrazne znížila. Najmä vďaka využitiu kvalitnejšej izoláciou obálky budovy a využitiu lokálnych obnoviteľných zdrojov, ako sú solárne panely a tepelné čerpadlá. V Nórsku napríklad kombinácia grantov a vysokých cien elektriny zaistila podiel 600 tepelných čerpadiel na každých 1 000 domácností.

Keď sa postupne energetické siete dekarbonizujú, ťažisko sa presúva na znižovanie „zabudovanej energie“ – ktorá môže predstavovať až tri štvrtiny emisií budov počas jej životnosti – napríklad znížením množstva betónu a ocele v prospech dreva.

Viac na stránke Manifest 2020.