Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Hörmann

Brány a dvere

Diaľničná cesta 5186/2B
Senec

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

BMI SLOVENSKO

Šikmé a ploché strech

Mojmírovská 9
Ivanka pri Nitre

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

ISOVER EPS GREYWALL

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
12. jún 2017
0
531

Stavaj budúcnosť (Build the Future)

To, že architektúra a urbanizmus nemusí byť iba o pôdorysoch a vizualizáciách potvrdil čerstvý absolvent Ústavu Urbanizmu a Územného plánovania na FA STU, Oto Nováček, ktorý získal prvenstvo v ‘Súťaži o najlepšiu esej‘.
Stavaj budúcnosť (Build the Future)

Cieľom súťaže, ktorú zorganizovala Nadácia Pontis v spolupráci so SlovakAid, bolo adresovať horúce celospoločenské témy širokého zamerania - od radikalizácie spoločnosti až po udržateľnosť rozvoja. Víťazná esej s názvom ‘Stavaj budúcnosť‘ sa zamerala na tému ‘Rola sociálneho podnikania v rozvoji‘. Prvý traja výhercovia dostanú možnosť absolvovať stáž v United Nations v New Yorku, v Ženeve, alebo vo Viedni. Originál práce je v prílohe v angličtine

Urbánna budúcnosť

Vízia lepšieho života poháňa stovky tisíce ľudí a dáva ich do pohybu. Či už sa sťahujú z dedín do miest alebo naprieč kontinentmi, je zrejmé, že osídľovanie planéty vstúpilo do svojej poslednej fázy (Svetová banka 2015). Niet sa čo čudovať, že sídla rastú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Je to vďaka tomu, že majú schopnosť ponúknuť niečo pre každého, no len v prípade, keď sú vytvárané každým jedincom (Jacobs 1961). Mestá, ako ich popisuje Townsend, akcelerujú čas tým, že stláčajú priestor, a tým nám umožňujú vytvoriť viac s menším množstvom oboch spomenutých (Townsend 2014:1). Táto schopnosť sa dokonca znásobila s nástupom informačnej éry. Nové technológie zefektívnili mestá a pridali im na hodnote. Smart City sa tak stalo novou základnou jednotkou dnešnej urbanizácie. Nebolo by však správne vnímať Smart City ako obyčajný produkt technologických inovácií. Ruka v ruke s technologickým pokrokom sa objavujú nové trhy a vytvárajú sa nové typy správania. Tento neoddeliteľný triumvirát je prítomný v každom súčasnom ľudskom sídle a má zásadný vplyv na dnešnú urbanizáciu. Súčasne nás núti prehodnotiť príležitosti a výzvy spojené so sociálne, ekonomicky a ekologicky udržateľnou výstavbou súčasných sídel.

Self-profision of esential resources (Nyeri, Kenya)
Self-profision of esential resources (Nyeri, Kenya)Oto Nováček

Inovácie v súkromnom sektore

Nové technologické inovácie, najmä na poli komunikácií, posilnili a centralizovali systému moci a kontroly. Korporácie tak zohrávajú dôležitú úlohu v tvorbe Smart City. Avšak v súčasnosti sa stalo cennejším vyzerať „smart“, ako byť naozaj „smart“. Je to hlavne z dôvodu trhovej súťaže a ľahšieho vstupu na globálny trh. Monopoly navyše často zneužívajú pojmy ako kreativita a inovácie, a tak využívajú nové zdroje pre ekonomický rast (napr. lacnú pracovnú silu). Rovnako ako v období modernizmu, aj súčasná korporátna vízia čistej prevádzky a efektivity „znásobuje násilie tým, že vytvára priepasti medzi majetnými a nemajetnými“ (Townsend 2014:12).

Nový globálny proces reštrukturalizácie bol najmarkantnejší v rozvojových regiónoch, v ktorých na jednej strane spôsobil ekonomickú integráciu, no na strane druhej sociálny rozpad a náhlu informalizáciu. Privatizácia rozpredala alebo reformovala verejný sektor (Bayat 2000) a bola ďalej podčiarknutá rastom vysoko majetných skupín. Tieto skupiny tak často zastupujú verejný sektor v oblastiach ako je zdravotníctvo, bývanie, školstvo, či regulácia cien a prístup k verejným službám vo všeobecnosti. A tak boj o verejnú sféru je v súčasnosti spojený s konfrontáciou verejného so súkromným (Low, Smith 2016). Takýto proces má významný vplyv na socioekonomickú transformáciu obyvateľov. Preto sa aktivity ako príležitostná práca, pouličný predaj alebo bývanie v slume taktiež rozšírili aj medzi mladých a vzdelaných ľudí s vyšším statusom, schopnosťami a cieľmi.

Kibera - the largest slum (Nairobi, Kenya)
Kibera - the largest slum (Nairobi, Kenya)Oto Nováček

Kríza verejnosti

Aj takmer 50 rokov po „smrti modernizmu“ vlády a miestne úrady opakujú chyby predošlej éry. Totalitné názory sú pozorovateľné v politike, ale aj v mestskom plánovaní. Citeľné to tak je najmä pri výstavbe monofunkčných štvrtí a odčlenených území, ktoré majú základ v striktne formálnom plánovaní. Tento výrazne plochý prístup úradov k tvorbe priestoru a následne aj verejnej sféry ako takej, už nie je aj naďalej schopný pokryť základné potreby svojich obyvateľov. Pre väčšinu tak neostala iná možnosť ako postarať sa sama o seba. Kríza bývania v spojení s mýtom marginality sa stala nástrojom represie spôsobenej silnejúcimi hierarchickými štruktúrami vládnych, ale aj ekonomicky orientovaných projektov. Daný fenomén tak často vyústi do nepriateľstva voči samotnej vláde (Turner 1963) a jej zásahom. Avšak nedostatok má mnohokrát odlišný dopad ako by sa dalo čakať, obzvlášť ak je zdrojom inovatívnej a kreatívnej odpovede na neschopnosť štátu zabezpečiť základné potreby ochudobnených más (De Soto 1989). To sa odzrkadľuje v „hrdinskom podnikaní“ (De Soto 2000) obyčajných ľudí a umožňuje nám pretvoriť vládu na viac otvorenú, transparentnú a demokratickú.

Billstrasse - informal immigrant marketplace (Hamburg, Germany)
Billstrasse - informal immigrant marketplace (Hamburg, Germany)Oto Nováček

Povstanie občianstva

Éra smart technológií nám dala nespočetne veľa výhod. S rastom povedomia a prístupu k informáciám rastú aj nové sociálne inovatívne skupiny: „občan“ môže byť definovaný ako obyvateľ, ktorý si je vedomý svojich povinností voči iným občanom, ako aj voči prostrediu, v ktorom žije. Rôzne typy občianskeho hackovania podporujú bottom-up riadenie súčasných miest zdola nahor, čo ponúka decentralizovanú a demokratickú alternatívu všade tam, kde sa korporácie snažia vnútiť svoju víziu čistého, centrálne riadeného poriadku (Townsend 2014). Od sociálnych sietí, cez „open source“ softvér, až po aktívnu angažovanosť k vytvoreniu verejného priestoru a environmentálnym otázkam, alebo dokonca k neformálnym zmenám verejnej sféry, sa podpora občianskej kultúry prostredníctvom zamerania sa na lokálnu problematiku, javí ako perfektná mierka pre inovácie vo všetkých troch sektoroch (vláda, technológie, sociálna ekonomika). Ak chceme dosiahnuť udržateľnosť ale aj cirkuláciu troch, je potrebné myslieť globálne pomocou vytvárania spojení (napr. spojenie obchodných ciest a informačného toku), avšak konať tak čo najviac lokálne.

Rescue centre for ‘street children’ (Kibera - Nairobi, Kenya)
Rescue centre for ‘street children’ (Kibera - Nairobi, Kenya)Oto Nováček

Občianstvo má navyše značný vplyv na vytváranie nových a efektívnejších ekonomických odvetví, ktoré majú menší vplyv na životné prostredie, zdravie a socioekonomický status. IT sektor, kreatívny priemysel, alebo inovatívne poľnohospodárstvo môžu pomôcť prekonať nezamestnanosť spôsobenej reštrukturalizačnými procesmi.

Je však zrejmé, že ani štát, ani aktívni jednotlivci nedokážu plne riešiť problémy a potenciály, ktoré vystupujú z novej éry zrýchlenej urbanizácie. Súkromný sektor má pravdepodobne najväčší vplyv na rozvoj inovácii a formovanie verejného a súkromného sektora. Práve preto „sustainopreneurship“ (Schaltegger 2000), teda business plánovanie, ktoré rieši problémy spojené so sociálnou a environmentálnou uržateľnosťou, ponúka unikátnu kombináciu kreatívnych a inovatívnych prístupov k súčasnému podnikaniu. Sociálne podniky môžu byť vnímané ako príklad udržateľného business modelu, ktorý nutne nepovažuje zisk za rozhodujúci faktor úspechu. Dôraz sa kladie na poskytovanie pracovných miest, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť s následnou akceleráciou sociálnych, technologických a ekonomický inovácií. Stručne povedané, takáto činnosť je zameraná skôr na sociálny a ekonomický rast zamestnancov, nie zamestnávateľa.

Self-help project DOM.OV  for Roma population (Rankovce, Slovakia)
Self-help project DOM.OV for Roma population (Rankovce, Slovakia)Oto Nováček

Mysli prítomnosť, postav budúcnosť

Smart city môže byť riešením. Ale ak chceme vytvoriť efektívnejšie, ale aj inkluzívnejšie Smart mestá, ktoré zachovávajú príležitosti pre spontánnosť, spoločenskosť a náhodu, musíme prekonať bipolárny spôsob nahliadania na geografiu teórie, ale aj praxe. V dnešnom globalizovanom svete sa geografia mení a rozdiely sa zmazávajú. Smart city – globálne mesto tak môže byť skôr odkazom na proces než na miesto (Castells 1996). Myslím si, že tento proces by mal byť uskutočnený pomocou malých, postupných zmien namiesto niekoľkých rozsiahlo plánovaných skokov. Proces taktiež umožňuje hľadanie inovatívnych spôsobov urbanizácie, nakoľko mestá sa stali neobmedzeným celkom interakcií, ktoré poskytujú ako sociálnu stimuláciu, tak ekonomické výhody.

Principles of incremental development
Principles of incremental developmentOto Nováček

Vzdelanie hrá kľúčovú rolu nie len pri získavaní technických zručností, ale aj pri budovaní občianskej spoločnosti. Na posilnenie sociálnych, ekonomických a technických inovácií by sme sa preto mali sústrediť na tvorbu životaschopného a premiešaného mestského prostredia smerom k organickej zmene. Dôraz by sa mal klásť na inovatívne poľnohospodárstvo s cieľom vyvážiť poslednú fázu kolonizácie planéty. Inovatívne poľnohospodárstvo by mohlo byť, spolu s podporou sociálnych podnikov, kľúčom, ktorý zmierni dopad súčasnej urbanizácie na životné prostredie a pokles práce v industriálnom sektore. Spolu s prebytkom dostupných potravín môžeme očakávať vzostup na všetkých poliach inovácie (Childe 1936). Navyše, decentralizovaný a organický model by mohol byť cestou k udržateľnejšej urbanizácii.

Dôraz by mal byť každopádne kladený na dlhodobé prežitie namiesto krátkodobého zisku a mali by sme sa sústrediť na spoluprácu a nie zbytočnú súťaž a závod na dno. Nakoniec chudoba a následná marginalizácia spôsobená najmä nedostatkom pracovných možností nie je technický, ale socioekonomický problém (Engels 1844). Spoločnosť sa tak musí vyvinúť z mechanickej k organickej tolerancii. Práve preto je potrebné tvarovať našu krajinu, ale taktiež verejnú sféru. Prioritou je pocit angažovanosti každého, bez ohľadu na jeho príjem, pohlavie, status alebo titul, a to v oblasti sociálneho bývania, start-up iniciatív, až po lokálne farmy. Toto môže urýchliť proces prosociálneho správania „starostlivosti a opravy“ (Low, Iveson 2016). Technológia je len jedným z množstva nástrojov, ktorý môže byť použitý na riešenie problémov súčasného sveta. Občas však môže byť užitočné pozrieť sa späť, aby sme videli dopredu.

Practical implementation of incremental development
Practical implementation of incremental developmentOto Nováček

Bibliografia

Bayat, A. (2000) From ‘Dangerous Classes’ to ‘Quiet Rebels’. In: International Sociology vol. 15(3), SAGE, London. pp. 533-557
Castells, M. (1996 [2001]) The Space of Flows. In: Susser, Ida (eds.). The Castells Reader on Cities Social Theory. Wiley-Blackwell. pp. 314-365.
Childe, G. (1936) Man makes himself. Watts, London
De Soto, H. (1989) The other path: The invisible revolution in the Third World. Taurus, London.
De Soto, H. (2000). The mystery of capital: Why capitalism triumphs in the West and fails everywhere else. Basic Books, New York.
Engels, Friedrich (1844) Umrisse zu einer Kritik der Nationalökonomie, In: Deutsche-Franzosischen Jahrbuchern, Paris.
Jacobs, J. (1961) The Death and Life of Great American Cities. Random House, New York.
Low, S.; Iveson, K. (2016) Proposition for more just urban public spaces. In: City vol. 20, No. 1, pp. 10-31
Low, S.; Smith, N. (2006) The Politics of Public Space. Abingdon (Routledge)
Schaltegger, S. (2000) Vom Bionier zum Sustainopreneur. Presentation at Rio Impuls Management Forum 2000
Townsend, A. (2014) Smart Cities. W. W. Norton & Company, New York
Turner, J. (1963) Dwelling resources in South America. In: Architectural Design, August 1963, pp. 360-393
World Bank (2015) Urban Population Ratio. Accessible at: http://data.worldbank.org/indicator/SP.URB.TOTL.IN.ZS. Last accessed on 21.04.2017

Autor článku

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím