Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Čo Vás v roku 2021 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?
Osobné výpovede môžu byť niekedy zaujímavejšie a pestrejšie ako kvantifikačné analýzy. Ďakujeme všetkým kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na tému:
Katarína Andrášiová
Som Bratislavčanka a často sa pohybujem nábrežím Dunaja. Znepokojuje ma, ako drasticky mizne Hradný vrch. Jedinečné miesto dotyku rieky a kopca, ktoré poskytlo podmienky pre život prvých osadníkov a pre rozkvet neskorších kultúr. Nepochybne všetkých pútalo aj svojou majestátnosťou a malebnosťou. Čo na tomto mieste prinesie súčasný zásah? Dovolím si povedať, že medzi najlepšími architektonickými dielami sú tie, kde architekti krajinu rešpektovali a nechali sa ňou inšpirovať. Prenesme len pohľad o čosi ďalej k Hotelu Bôrik, či prezrime si bratislavské krematórium v Záhorskej Bystrici. Stále nás oslovujú. Staňme sa opäť pozorovateľmi, vnímajme pôvab a harmóniu krajiny a prenesme túto skúsenosť do našich životov.
Martin Beďatš
Najskôr pozitívne. Dovolím si trošku rozšíriť pole pôsobnosti a zo stredu Európy zablúdim do Holandska. V kalendári som si našiel pripomienku na Mojžišov most - Moses Bridge / RO&AD Architecten - stavbu, ktorá pred desiatimi rokmi získala veľa pozitívnych ohlasov vrátane množstva ocenení, ale svojím absolútne netypickým riešením - vyzerajúc, že až za hranou zdravého rozumu - vzbudzovala aj množstvo otázok resp. kritík - že to nemôže fungovať, nemá šancu na prežitie a nevydrží to ani dva roky. Tak som si to po 10 rokoch aspoň gúglom preveroval - a čuduj sa svete - Mojžišov most sa teší plnému zdraviu: Moses Bridge in the Netherlands - YouTube (stačí pozrieť od 4:30 do 7:00). Klobúk dole za prístup – keď pamiatkári nedovolia hore, tak presvedčíme správcu toku a spravíme dole. Kde je vôľa, je aj cesta. A mimochodom - klobúk dole aj za názov.
A teraz negatívne. Vývojom materiálov, technológií či energetiky síce pozitívne kreujeme bezemisnejší svet, ale stále je akosi ticho v dôležitej súvisiacej téme suburbanizácie. Stále atakujeme krajinu a vidiek domami, stavbami a funkciami, ktoré tam nepatria, resp. patria k mestu. Dúfajme, že po Glasgowe 21 sa aj táto nepohodlná, ale pálčivá problematika konečne nielen otvorí, ale začneme ju aj riešiť. Veď nesúvisí len s emisiami...
Borislav Benedek
Rok 2021 bol rok riešení dopravných uzlov. Mohli sme sledovať výsledok súťaže na Brnenskú hlavnú stanicu (Benthem Crouwel Architects získali 1.cenu), problematika brnianskej odsunutej železničnej stanice mala dlhoročnú zložitú genézu. Prebehla dobre pripravená súťaž na pražskú Florenc, kde vo víťaznom tíme potešili aj MARKO&PLACEMAKERS. Sú to dlhodobé, ale zásadné projekty pre mestá a pre naplnenie ich potenciálu. Sledujem aj projekt železničnej stanice Stuttgart s koľajiskami pod povrchom zeme, mierne kontroverzný projekt z hľadiska verejných financií sa stavia od roku 2010, pravdepodobne bude ukončený až v roku 2025. Podzemné riešenia až v takomto merítku sú otázne a o to viac budem zvedavý na výsledok. V Bratislave máme za sebou otvorenie podzemnej autobusovej stanice Nivy, nadzemný shopping bez živého parteru však vytvára rozpaky z hľadiska mestotvornosti. Treba sa z toho poučiť do budúcnosti.
Bratislavu čaká tento rok zrejme súťaž na hlavnú železničnú stanicu. Nakoniec je dobre že sa projekt odsúval, je tu väčšia šanca dobre organicky prepojiť stanicu s mestom. Rok 2021 bol aj rok odchodov. Zomrel aj môj obľúbený básnik Adam Zagajewski rodák z Ľvova. Odchodom Richarda Rogersa prišiel svet o architekta schopného do štýlu high-tech pridať aj humánny aspekt a poéziu jemu vlastnú. Z množstva jeho stavieb spomeniem vydarené letisko v Madride otvorené v roku 2006. V tom istom roku som navštívil Rogersov ateliér nakoľko tam pracovala kamarátka. Humánne prostredie, pekný výhľad na Temžu a kuchár pre zamestnancov zanechali vo mne výborný dojem, v tom roku ich ateliér vyhral prvú cenu v ankete o zamesnávateľa roka pre architektov.
Matúš Bišťan
V uplynulom roku som mal viacnásobnú skúsenosť, že klienti či už zo súkromnej alebo verejnej sféry si uvedomovali dôležitosť architektúry. Napriek tomu, že architektúru neštudovali a nie je to oblasť ich profesionálneho záujmu. Voči týmto ľuďom mám veľký rešpekt. Vďaka nim som mohol pracovať na zakázkach, ktoré dávali zmysel a ktoré ma bavili. Vďaka tomu som mohol ako porotca pracovať v dvoch architektonických súťažiach. Ako architekti sme súčasťou zložitého ekosystému a je šťastie, keď môžeme vložiť snahu do niečoho, čo sa stretne s pochopením a padne na úrodnú pôdu. Na to treba zorientovaných klientov, úradníkov, starostov, politikov, občanov.
Na to, aby sme boli zorientovaní my sami, aby sme vedeli, čo robíme, potrebujeme reflexiu a kritiku v rámci našej komunity. Tento rok bolo menej príležitostí sa stretať, o to dôležitejšie sa javia snahy túto reflexiu systematicky pestovať (v našom priestore spomeniem DAAD, časopisy ARCH, PROJEKT, Architektúra&Urbanizmus, DOM podcast, cena CEZAAR, porotovanie súťaží, kde je priestor spolu diskutovať). Na Katedre architektonickej tvorby VŠVU som mal možnosť pomáhať Janovi Studenému pri organizovaní a streamovaní prednáškového cyklu BLUE LECTURE SERIES, kde sme vyzvali vybraných architektov reflektovať tému "Modely". Online prednášky sú praktické v tom, že si ich môžete pustiť kedykoľvek máte chuť, viete sa k tomu spätne vrátiť. Pár klikmi môžete byť súčasťou akademickej debaty na na Harvarde v Bostone, AA v Londýne, UMPRUM v Prahe, či VŠVU v Bratislave.
Martin Bobák
Ak sa budem sústrediť na architektúru na Slovensku v roku 2021 myslím že architektonická tvorba je ako napokon vždy priamym obrazom doby v ktorej žijeme. Vnímam komerčný tlak aj v slabších regiónoch, ktorý spôsobuje unáhlené kroky investorov a následne aj architektov. Keby som mal hodnotiť našu prácu ako celok, nemôžem povedať že smeruje k horšiemu, práve naopak. Je tu pár počinov ktoré ma vyslovene zaujali a potešili. Myslím, že velký vplyv na celkovú kvalitu tvorby je aj medializácia atchitektúry v podobe seriálu CE ZA AR. Pravdepodobne je ale potrebné ukázať verejnosti čo je dobré, pekné alebo inak dôležité. Teda ak prejdeme k veci a môjmu individuálnemu pohľadu na tvorbu 2021 u nás, z toho čo som mal možnosť zhliadnuť ma jednoznačne zaujala citlivá tvorba Elišky Turanskej a v komerčnej sfére komplexná architektonická tvorba štúdia Cakov&partners a dalších nemenovaných ateliérov na vysokej úrovni. Z môjho pohľadu je dôležité pri tvorbe bojovať za svoj názor aj na úkor vlastného komerčného úspechu, viac času tráviť v prírodnom neurbanizovanom prostredí, aby človek lepšie pochopil súvislosti a naučil sa vnímať. V neposlednom rade pre ulahčenie našej práce by bolo vhodné keby SKA konečne podnikla legislatívne kroky k problému samostatného projektovania obytných budov stavebnými inžiniermi v odbore KPS, vidím to ako hlavnú brzdu pre mladých architektov v malých mestách. Na záver by som dodal že investor si bude viac vážiť prácu architekta iba ked za ňu viac zaplatí. :)
Peter Bouda
V uplynulom roku 2021 ma na domácej a zahraničnej scéne v oblasti architektúry nič mimoriadne neohúrilo a mal som pocit akéhosi útlmu a kľudnejšieho obdobia. Možno sa mi to tak javí iba preto, že som dianie v našej profesii nesledoval dostatočne dôsledne a niektoré zaujímavé počiny som jednoducho nezaregistroval. Moju pozornosť zamestnával trochu viac ako iné roky turbulentný spoločenský a politický vývoj. Keďže mám od detstva nemecko-maďarsko-česko-slovenskú jazykovú výbavu, mám možnosť priamo, nesprostredkovane v rôznych médiách sledovať dianie nielen u nás doma, ale aj v okolitých krajinách. Zdá sa mi, že v tom porovnaní nie sme na tom vôbec dobre. Napriek tomu, že politika má priamy vplyv na takmer všetky oblasti života, tak dúfam, že na domácu architektúru a kultúru zatiaľ príliš negatívny dopad nebude mať. Budem teda sledovať naďalej aj ARCHINFO, ktoré je pre mňa najrýchlejším a prehľadným zdrojom aktuálnych a kvalitných informácií z našej sféry a ktoré Števo Moravčík s rodinou a tímom pravidelne pripravuje už desaťročia. Patrí im za to uznanie a obdiv. Ako pozitívnu vec vnímam aj to, že projekt Slovenskej komory architektov CE.ZA.AR prežil úspešne svojich prvých dvadsať rokov, pomohol zviditeľniť sa a mnohým začínajúcim architektom, naštartovať ich profesionálnu kariéru a sprostredkovať aj laickej verejnosti našu prácu cez rôzne médiá.