Gotická a renesančná Banská Štiavnica

Text: Katarína Terao Vošková:

Ako súčasť vedeckovýskumných aktivít banskoštiavnického Vzdelávacieho a vedeckovýskumného centra Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa už piaty rok uskutočnil systematický výskum  urbanistického a architektonického vývinu Banskej Štiavnice. Identifikovali a zdokumentovali sme románsku, najmä profánnu architektúru, a urbanistickú skladbu vtedy (na prelome 12. a 13. storočia) zrejme čerstvo založeného mesta. Výskum pokračoval v ďalších rokoch štúdiom archívnych poznatkov o vývine architektúry v období gotiky. Archívy, najmä archív Pamiatkového úradu SR a Krajského pamiatkového úradu v Banskej Štiavnici, poskytujú už dostatočné množstvo materiálu z výskumov, ktorý umožnil spresniť stavebný vývin jednotlivých domov. Prenesením týchto poznatkov do súčasnej katastrálnej mapy mesta sme určili rozsah a polohy jednotlivých gotických domov a kompozíciu urbanizmu gotického mesta. Vďaka tomuto „preklopeniu“ poznatkov do mapy mesta je zrejmé, že v období gotiky môžeme hovoriť o dvoch stavebných vývinových etapách: včasnogotickej (do roku 1442) a neskorogotickej (po roku 1443). Takmer každý výskum zaznamenáva totiž dve vývinové etapy domu. Ukazuje sa, že v Banskej Štiavnici boli zásadným medzníkom roky 1442 a 1443, keď bolo mesto devastované jednak vyčíňaním vojsk v rámci dynastických bojov v Uhorskom kráľovstve a jednak ničivým zemetrasením. Azda aj preto sa z obdobia včasnej gotiky zachovali zväčša len holé murivá stavieb a takmer nijaké architektonické detaily. Je celkom zrejmé, že obnova mesta sa uskutočňovala po rokoch 1443, lebo zachované architektonické prvky (kamenné portály, okná, klenby, pätky klenieb, konzoly a pod.) už majú neskorogotické tvaroslovie.

Po štvorročnom výskume stredovekej Banskej Štiavnice sme sa v rámci medzinárodného študentského workshopu Jesenná univerzita architektúry 2022 venovali výskumu novovekého, teda renesančného mesta. V prvej fáze výskumu sme sa zamerali na protiturecké opevnenie, ktoré si mesto systematicky a starostlivo budovalo na základe plánov talianskeho architekta, špecialistu na obranné stavby Pietra Ferrabosca. V Banskej Štiavnici sa napriek likvidácii opevnenia v 18. storočí zachoval dostatok stôp po ňom. Sú však zatiaľ iba málo viditeľné, lebo im chýba vhodná prezentácia a interpretácia v teréne.

Mesto bolo pôvodne nepravidelne obohnané hradbami vo dvoch líniach. Hlavné prístupové trasy do mesta chránili mestské brány. Brány boli neskôr zbúrané buď pri výstavbe väčších budov (napríklad pri výstavbe Tabakovej továrne koncom 19. storočia zanikla Antolská brána), alebo pri vytváraní protitankovej zátarasy v závere 2. svetovej vojny (Belianska brána na hradskej povyše Botanickej záhrady a časť opevnenia s kruhovou baštou pri jedinej dodnes zachovanej Piargskej bráne). Ostatné súčastí opevnenia postupne zanikali, vbudovávali sa do nových stavieb, alebo boli búrané približne od konca 18. storočia. Súdime tak podľa toho, že na vedute mesta (J.C. Della Martina) z roku 1764 je opevnenie, vartovky veľmi zreteľne čitateľné (niektoré stavby sú tam zaznamenané v podobe ruín).

Torzá mestského opevnenia sa postupne stali ohradovými múrmi niektorých významných stavieb (napríklad cintorínov nad Kostolom Panny Márie Snežnej (zvaný Frauenberský), alebo sa im dostalo nové využitie vbudovaním do novších stavieb. K opevňovaciemu múru pri Kammerhofe boli takto v 18. storočí dostavané barokové priestory, vysoká pultová strecha rodinného domu na Palárikovej ulici oproti rímskokatolíckej fare sa opiera práve o masívny múr niekdajšieho opevnenia. Ku komplexnému obrazu niekdajšieho mestského protitureckého opevnenia prispievajú aj poznatky archeologických výskumov. Je preto nevyhnutné, aby všetky archeologicky odkryté architektúry boli po identifikácii profesionálne geodeticky zamerané a výstupy z výskumov archivované. Pri pamiatkových výskumoch dnešných meštianskych domov boli identifikované murivá s charakterom opevnenia (murivo so strieľňami, príp. s padacím mostom). Našli sa napríklad na mieste niekdajšej vnútornej brány (čitateľné po reštaurovaní dvorovej fasády vo dvore bývalého hotela Metropol). Zaujímavá a do systému mestského opevnenia ako stratená časť skladačky „puzzle“ zapadá podoba zadnej fasády Joergesovho domu (za evanjelickým lýceom, na Ulici Jána Bottu). Na zadnej fasáde, orientovanej do strmého svahu pod Glanzenbergom, bola totiž takzvaná výpadová bránka s dosiaľ zachovanými stopami po padacom moste a systéme kotúčov na jeho zdvíhanie. Konfrontáciou poslednej dokumentácie o mestskom opevnení Banskej Štiavnice, medirytiny Carla Josepha della Martina z roku 1764, so súčasnými zyškami stavieb sa pokúšame postupne zakresľovať priebeh opevnenia do súčasnej mapy mesta.

Do vedeckého výskumu a dokumentovania urbanisticko-architektonického vývinu mesta zapájame študentov z rôznych univerzít aj z rôznych európskych krajín. Sú to spravidla študenti architektúry a urbanizmu, histórie umenia, archeológie, stavebníctva a geodézie. Každoročne sa na dokumentácii a interpretácii architektonických hodnôt mesta okrem katedry geodézie a kartografie Stavebnej fakulty STU zúčastňuje aj Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici – odbor geodézie a výtvarnej propagácie. Zapájanie študentov do vedeckého výskumu má viacnásobný účinok – formuje sa ich vzťah k ochrane a prezentácii kultúrneho dedičstva dokumentáciou vybraných častí Banskej Štiavnice, aktívne prispievajú k zachovaniu archívnej stopy po stavbách (prípadne podávajú svedectvo o ich znehodnotení) a študenti pri nich nadobúdajú praktické skúsenosti, využiteľné v ich budúcich povolaniach. Kurzy vo všeobecnosti rozvíjajú a prehlbujú kultivovanie vnímania významu poznania a prezentácie hmotných stôp historického vývinu osídlenia našej vlasti.

Výskum pokračuje spracúvaním poznatkov zozbieraných v teréne a ďalšou dokumentáciou objektov pamiatkového záujmu. V tomto konkrétnom prípade majú výsledky výskumov aj ambíciu upozorniť mestské autority na potrebu chrániť a citlivo prezentovať zachované zvyšky mestského opevnenia, ktorým sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť, a pritom práve ony sú osobitne ohrozené stavebnými aktivitami. Také mesto, ako je Banská Štiavnica, si zaslúži, aby všetky významné etapy jeho stavebno-urbanistickom vývinu boli dostatočne poznávané, ich hmotné stopy sústavne prezentované a sprístupňované Banskoštiavničanom aj návštevníkom mesta.

Veríme, že aj výskum, ktorého výsledky ponúkneme najskôr odbornej verejnosti, prispejú k reálnej ochrane dôležitých stavieb, súčastí mestského opevnenia, prípadne k ich zaradeniu na zoznam chránených pamiatok. Výsledky výskumu môžu obohatiť aj turistickú mapu mesta – vhodnou prezentáciou zachovaných architektúr a informovaním o ich polohe na turistických trasách v jeho uliciach.

Doterajšie výskumy umožnilo štipendium Fondu na podporu umenia v rokoch 2018 – 2019 a každoročný študentský workshop sa koná vďaka grantu Ministerstva kultúry SR v rámci grantovej schémy Obnovme si svoj dom.