Climate of innovation
Ivanská cesta 30/A
Bratislava
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Spoločnosť ISOVER sa v poslednom období intenzívne venuje osvete v problematike zelených striech. Keďže je to téma veľmi rozsiahla, rozhodli sme sa pre Vás pripraviť seriál piatich článkov, kde Vám podrobne priblížime možnosti, s ktorými budete môcť pri Vašich projektoch počítať. Prinášame štvrtú časť REALIZÁCIA A ÚDRŽBA
Témy jednotlivých častí nášho seriálu:
PREČO JE DOBRÉ OZELENIŤ STRECHU
VÝBER VHODNÉHO RIEŠENIA
PROJEKT
REALIZÁCIA A ÚDRŽBA
PRODUKTY PRE VEGETAČNÉ STRECHY
Realizácia vegetačných súvrství z hydrofilnej minerálnej vlny je podobná ako realizácia skladieb so substrátmi. So vzrastajúcim sklonom strechy zvyčajne rastie aj náročnosť realizácie. Dosky z minerálnej vlny majú ale na rozdiel od substrátu pevný tvar a je pomerne jednoduché realizovať aj veľmi strmé strechy.
HYDROIZOLÁCIA
Pri streche, ktorá spĺňa statické a tepelno-technické požiadavky, je možné začať s prvou vrstvou vegetačného súvrstvia, ktorú tvorí hydroizolácia. Musí byť odolná proti prerastaniu koreňov. Ponuka týchto fólií je už dnes veľmi široká. Ak strecha nemá hydroizoláciu odolnú proti prerastaniu, musí sa použiť aspoň dodatočná fólia odolná voči koreňom.
SEPARÁCIA
Separačná fólia sa používa na ochranu hydroizolácie pred poškodením počas montáže (napr. skladovanie ťažkých komponentov na paletách) alebo počas životnosti strechy (pretlačenie nopov niektorých typov fólií). K tomuto účelu sa používa netkaná textília gramáže 300 g∙m-2. Pri malých strechách na báze minerálnej vlny bez nopových fólií je možné túto vrstvu vynechať.
DRENÁŽ
Hydrofilná minerálna vlna má veľmi dobrú vodopriepustnosť. Pri malých plochých strechách so sklonom aspoň 2° sa k minerálnej vlne drenáž spravidla nepoužíva. Plošnú drenáž je nutné použiť pri väčších strechách, kde drenážna kapacita minerálnej vlny nevyhovie normovému 15 minútovému dažďu (toto sa overí výpočtom). Ďalej je odporúčané použiť drenáž pri strechách s takmer nulovým sklonom, ako ochranu proti premokreniu rastlín. Pri plochej streche to môže byť nopová fólia, alebo vrstva drveného kameniva (v hrúbke minimálne 50 mm).
Pri šikmej vegetačnej streche stačí k odvodneniu spravidla netkaná textília vyšších gramáží. Nopové fólie sú v tomto prípade zbytočné, s ohľadom na ich minimálne hydroakumulačné účinky pri aplikácii v sklone. Netkanú textíliu je potrebné k podkladu lepiť, aby bolo celé súvrstvie stabilné a nešmýkalo sa.
DRENÁŽNE SPOMAĽOVAČE
Pri šikmých vegetačných strechách sa používajú drenážne spomaľovače, aby voda neodtekala zo strechy príliš rýchlo. Najčastejšie sú zhotovené z pásika hydroizolácie (EPDM, PVC, ...), ktorý sa vkladá medzi jednotlivé dosky minerálnej vlny. Ich vzdialenosť sa veľmi líši podľa sklonu strechy a podľa druhu hydrofilnej vlny. Zvyčajná vzdialenosť medzi spomaľovačmi je 300 mm (tzn. na pol dosky). V kapitole Projekt sú uvedené odporúčané vzdialenosti pre rôzne sklony striech.
Okrem "mäkkých" spomaľovačov možno použiť aj spomaľovače z poplastovaných plechov, ktoré sú pevnejšie. Tieto spomaľovače sa nepokladajú za drenážne textílie, ale privaria sa napevno k hydroizoláciii, ktorá musí byť kratšia ako minerálna vlna, aby prívalový dážď mohol odtekať hydrofilnou vlnou prepadom cez spomaľovač. Do tvrdých spomaľovačov je možné navŕtať otvory pre doplnkové kotvenie minerálnej vlny.
MINERÁLNA VLNA
Hydrofilná minerálna vlna sa používa ako čiastočná náhrada substrátu, pretože rastliny do nej môžu bez problému zakoreniť. Zároveň slúži ako drenážna a hydroakumulačnú vrstva. Pri plochých strechách je možné dosky z hydrofilnej vlny vrstviť na seba. Týmto je možné vytvárať profily, ktoré výrazne nezaťažujú nosnú konštrukciu, ako by zaťažovali hrubšie vrstvy substrátu.
Pri šikmých vegetačných striech sa minerálna vlna používa vždy iba v jednej vrstve (50 alebo 100 mm), z dôvodu ľahšieho kotvenia systému. Takáto hrúbka spolu so slabou vrstvou substrátu postačí pre pestovanie väčšiny rastlín určených na ozeleňovanie šikmých striech. Vegetácia nebude zakoreňovať kolmo na strechu, ale zvisle nadol, kde je hrúbka vegetačného media výrazne nad 50 alebo 100 mm.
KOTVENIE
Úsporné strechy ISOVER väčších rozmerov, kde je len slabá vrstva substrátu, tiež šikmé vegetačné strechy je nutné kotviť. Používajú sa špeciálne siete alebo gridy, ktoré majú dostatočnú pevnosť. Nie je možné použiť bežné svahové siete z kokosových vlákien. Používajú sa poplastované sklené vlákna (Vertex G), alebo PES/PVC.
Niekedy je možné zakúpiť rozchodníkové koberce zapestované v ekorastri. Z týchto dielcov je možné vytvoriť kompaktný povrch, ktorý sa už v ploche nekotví.
SUBSTRÁT
Dosky z hydrofilnej vlny sa v systémoch vegetačných striech dopĺňajú substrátom. Rastliny, ktoré sa na výsadbu striech používajú, sú väčšinou suchomilné a veľká nasiakavosť minerálnej vlny by pre nich mohla byť nebezpečná. Extenzívny substrát má vyšší obsah voľného vzduchu, ktorý sa nevyplní vodou ani pri "plnej" saturácii. Výrobky z hydrofilnej vlny ISOVER majú obsah otvorených pórov v rozmedzí 5-14%. Použitý substrát by teda mal mať množstvo voľného vzduchu okolo 20%, rozhodne teda nie je možné použiť zeminu zo záhrady. Substrát sa pri väčších strechách "fúka" z cisterien. Pri menších strechách sa substrát aplikuje z vriec alebo "bagov", ktoré sa žeriavom zdvihnú priamo na strechu.
RASTLINY
Ploché strechy malých rozmerov je možné vysadiť ručne jednotlivými rastlinami. Sadí sa priamo do jamky v minerálnej vlne, ktorá musí byť vykrojená nožom alebo vykrajovadlom ISOVER. Pomocou neho sa vyrežú otvory s priemerom 50 mm, ktoré obvykle pre sadené rastliny stačia.
Pri šikmých strechách sa používajú predpestované rozchodníkové alebo trávnikové koberce. Takýto spôsob ozelenenia je veľmi rýchly, ale nákladnejší. Používa sa väčšinou iba pri šikmých vegetačných strechách, alebo pri plochých strechách, kde je nutné mať strechu zelenú ihneď.
Okrem štandardných rozchodníkových rohoží je možné na šikmú strechu použiť aj zapestované ekorastre. Rastliny z nich voľne prekorenia do minerálnej vlny, ktorá im poskytne dostatok vlahy pre ich rýchlejší rast. Hydrofilná vlna musí byť ale doplnená spomaľovačmi odtoku.
ÚDRŽBA
Dosky z hydrofilnej minerálnej vlny neobsahujú na rozdiel od substrátu či zeminy organické zložky. Sú teda bez živín a tie je nutné rastlinám pravidelne dopĺňať. Väčšina substrátov do vegetačných striech je od výrobcu nahnojená na prvý rok života rastlín. Potom sa musí hnojiť tiež, inak rastliny trpia. Primárna dávka živín sa do minerálnej vlny aplikuje počas osadzovania rastlín. V praxi sa najviac osvedčili veľké tablety s postupným uvoľňovaním (napr. Silvamix Forte 30), ktoré živiny uvoľňujú 1-3 roky. Používajú sa v počte cca 5 ks / m2 (vždy k rastline). Samozrejme je možné použiť aj iné hnojivo NPK. Celková ročná dávka dusíka by ale nemala presahovať hodnotu 5 g čistého dusíka na m2 extenzívnych systémov
Okrem základných makroživín NPK (dusík, fosfor, draslík) rastliny potrebujú tiež vodu. Extenzívne systémy (napr. Úsporná strecha ISOVER) sa počas roka nepolievajú, len tesne po realizácii, aby sa rastliny "chytili". Polointenzívne a intenzívne systémy (Strešné lúka ISOVER, Strešná záhrada ISOVER) sa polievajú pri dlhotrvajúcom suchu, niektoré rastliny sa musia polievať pravidelne. Strechy sa väčšinou nepolievajú manuálne, ale je použitý automatický závlahový systém z kvapkovej závlahy alebo rozstrekovače vody.
Druhý alebo tretí rok po realizácii je vhodné strechy pravidelne prihnojovať. Toto bude rovnaké pre strechy s hydrofilnou vlnou i bez nej. Používajú sa výživové granule s postupným uvoľňovaním 3-12 mesiacov, raz alebo dvakrát do roka (napr. Osmocote). Podobné hnojivá sa používajú aj pre hnojenie vodných rastlín.
Údržba zahŕňa nielen polievanie a hnojenie, ktoré je možné vyriešiť automatickými systémami. Žiadna strecha nie je bezúdržbová, musí sa odstraňovať nálet nežiaducich rastlín, lístie, staré odumreté rastliny, alebo naopak zastrihávať rastliny, ktoré rastú bujnejšie než je potrebné, kosiť trávnik a pod. Pri intenzívnych strechách, strešných záhradách, sa preto niekedy na strechu umiestňuje tiež kompost.
ZOZNAM RASTLÍN
Výber rastlín pre vegetačné strechy by mal byť vyvážený podľa toho, čo sa páči investorovi a čo je možné na streche vôbec zasadiť. Uvedený zoznam rastlín je len orientačný, je možné ich ďalej kombinovať do vzájomných spoločenstiev. Výber rastlín odporúčame konzultovať so záhradníkmi, ktorí majú skúsenosti aj s výsadbou na streche.