POVEDOMÉ FORMY – VÝBER DIEL AUTOROV SKUPINY MIKULÁŠA GALANDU – 01. 12. – 24. 02. 2016

Úlohou tak pôvodnej výstavy, ako aj jej konceptuálneho posunu na tvorbu celej skupiny tzv. Galandovcov, je upriamenie pozornosti na špecifickú formálnu reč diel Andreja Barčíka, Antona Čuteka, Vladimíra Kompánka, Rudolfa Krivoša, Milana Laluhu, Milana Paštéku, Andreja Rudavského, Pavla Tótha a Ivana Štubňu. Títo výtvarníci sú najdôležitejšími predstaviteľmi slovenskej povojnovej moderny a ich programové upriamenie sa na reinterpretáciu ľudových motívov zároveň nadväzuje a ďalej rozvíja dominantné témy nositeľov moderného Slovenského umenia: Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Janka Alexyho a Miloša Alexandra Bazovského. Tvorba Skupiny Mikuláša Galandu, ako už aj ich skupinové označenie napovedá, sa hlásila k teoretickému odkazu práve zmienených pionierov výtvarnej moderny. Hoci intencia diel Laluhu, Krivoša, Barčíka či Paštéku spadá do tematického spektra klasickej predvojnovej moderny, ich tvaroslovie posúva slovenské umenie smerom k aktuálnym trendom novej figurácie a abstraktným prúdom 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia. Prezentácia významných diel týchto autorov s cieľom sledovať typológiu reči ich výtvarných foriem ponúka možnosť spoznať nie len vrcholné prejavy slovenského výtvarného umenia, ale zamyslieť sa aj nad inšpiračnými zdrojmi tých povedomých tvarov, ukotvených v našich spomienkach, ale zároveň nejasných, poznačených zabúdaním na minulosť.

Človek je východiskom pri uvažovaní nad zobrazením univerzálnej formy. Ľudská postava a tvár človeka sú antropologickými konštantami vo vývoji výtvarného umenia. Potreba zobraziť život v jeho rôznorodosti motivuje k tým najosobitejším prejavom ľudskej fantázie a kreatívnosti. V modernom umení, a nie je tomu inak ani v jeho kapitolách z národných umení stredoeurópskeho regiónu, nestráca figuratívna tvorba svoj význam. Popri bezpredmetných abstrakciách a konceptuálnych tendenciách postmoderny je človek a jeho tvar, figúra a jej tvárnosť, nevyčerpateľným zdrojom informácií o dobe a jej vkuse, sociálnych hodnotách, kultúrnych prioritách, politických ideológiách a náboženských tradíciách. Na príklade tvorby týchto výrazných osobností moderného umenia na Slovensku zo zbierok TG v Martine rozlišujeme niekoľko štylistických a žánrových modifikácií foriem človeka. U Krivoša a Paštéku je figúra redukovaná do expresívnych hmôt vys-tupujúcich zo svojej amorfnosti náznakom tvarov a jednoduchých siluet. Milan Laluha a Andrej Rudavský svoje figúry konštruujú v prísnej dramaturgii autorskej štylistiky, kým Ivan Štubňa s Antonom Čutekom skladajú svoje hmoty v priestore materiálu (u Čuteka) alebo ploche grafiky (u Štubňu) do často prekvapivých a ironizujúcich kompozícií. Tóth s Kompánkom sú naopak glosátormi a mystifikátormi ľudového motívu na Slovensku. Ich prístupom sa z ikonického človeka na vidieku stáva šifra modernizmu. Tieto tendencie spája svojou lyrickou asamblážou Andrej Barčík, ktorý tak vo svojich naivizujúcich portrétoch ako aj nefigurálnych, kartových dielach, rozkladá nosné témy tradície výtvarného umenia na Slovensku do mnohovýznamových znakov.

V 60. rokoch, kedy Skupina Mikuláša Galandu programovo vystavuje (päť spoločných skupinových výstav: 1957- Žilina, SR/ 1959- Bratislava, SR/ 1962- Bratislava/ 1965-Bratislava/ 1968- Berlín, DE), vyúsťujú výtvarné tendencie abstrahujúcej redukcie a expresívnosti gesta do definovania tzv. novej figurácie. Oproti medzivojnovej novej vecnosti vidieť jasný paradigmatický obrat od predmetnej konkrétnosti k redefinovaniu antropologických parametrov v umení. Tieto parametre sú akoby zrkadlom vnútornej drámy jedinca zmietaného v povojnovej Európe medzi tieňmi systémových totalít a rozpoltenosťou nekonformnej individuality. Reflexie týchto hodnotových kríz v expresívnych a konštruktívnych kompozíciách Galandovcov pri tom nie sú moralizujúcim apelom, ale skôr mani-festom slobody človeka v priestore spoločenského útlaku. O čo trpkejšie je konštatovanie aktuálnosti týchto obrazov nových tvarov človeka v túžbe po vlastnej tvári aj v hodnotovo rozvrátenom verejnom živote druhého desaťročia 21. storočia. Sledujme tieto povedomé formy človeka, ktorý je svedkom premien a revolúcií. Inšpirujme sa obrazom človeka nastavujúceho zrkadlo dnešnej dobe, dobe strachu z neistoty a omylov zabúdania.

Súčasťou výstavy je aj fotodokumentácia zo života členov Skupiny Mikuláša Galandu v 70. rokoch, zaznamenaná fotografom Ivanom „Kelly“ Köhlerom. Fotografické dielo tohto umelca predstavuje jedinečný súbor dokumentárnej fotografie s mimoriadnou
invenčnou a autentickou hodnotou. Jeho osobný kontakt najmä s Vladimírom Kompánkom a Andrejom Rudavským sa pretavil do intímnych portrétov kreatívnych a životom skúšaných individualít. Sú to fotografie sprostredkujúce obrazy výtvarníkov, bytostných umelcov akými Galandovci vo svojom odhodlaní boli.

Za spoluprácu na tomto projekte patrí Ivanovi Köhlerovi veľká vďaka.
Vydala Turčianska galéria v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti
Žilinského samosprávneho kraja.
Zodpovedný redaktor: Ing. Alexandra Rybárová
Kurátor výstavy, autor textu: Mgr. Miroslav Haľák, PhD.
Dizajn: Katarína Jančovičová
Organizátor výstavy: Slovenský inštitút Berlín
Výstava POVEDOMÉ FORMY – výber diel autorov skupiny Mikuláša Galandu sa koná pod záštitou slovenského predsedníctva v rade Európskej únie.