Miroslav Hrdina - Juro Tvarožek. Architekt a staviteľ.

Cenu prof. Martina Kusého  udeľuje Spolok architektov Slovenska (SAS) a Fond výtvarných umení (FVU). Cena sa udeľuje: 1. za za práce v oblasti vedecko-výskumnej, v oblasti histórie, teórie a kritiky architektúry a za prezentáciu v odbornej tlači, 2. za prezentáciu architektúry a architektonickej tvorby v oblasti masových komunikačných prostriedkov verejného celospoločenského charakteru - najmä v tlači, televízii a rozhlase, za pozoruhodnú a sústavnú publicistickú, popularizátorskú, osvetovú, editorskú a žurnalistickú činnosť alebo za výnimočný počin realizovaný v týchto oblastiach. 

Tohtoročným laureátom je Miroslav Hrdina za knihu Juro Tvarožek. Architekt a staviteľ.

Kniha Juro Tvarožek. Architekt a staviteľ prináša komplexný pohľad na život a dielo jednej z významných osobností slovenského architektonického života prvej polovice 20. storočia.

Juro Tvarožek (1887 – 1966), rodák z Brezovej pod Bradlom, zbieral skúsenosti so stavebníctvom a architektúrou v Budapešti, Viedni a Prahe. Vo svojej samostatnej tvorbe sa podobne ako mnoho jeho súputníkov postupne prepracoval od historizujúcich k modernistickým prístupom. Jeho portfólio obsahuje celý rad predovšetkým obytných, administratívnych, školských a hospodárskych stavieb v Bratislave, Žiline, Brezovej pod Bradlom, Myjave, Tisovci a ďalších mestách. Venoval sa tiež navrhovaniu mestských regulačných plánov.
Tvarožkov život charakterizuje aj výrazná spoločenská angažovanosť, prejavená účasťou v bojoch československých légií v Rusku počas prvej svetovej vojny a zapojením sa do Slovenského národného povstania počas druhej svetovej vojny a tiež aktívnym prispením k rozvoju spolkového života architektov a staviteľov na Slovensku.

Rodinný dom, ktorý pre svojho brata Tomáša, významného slovenského finančníka a národovca, vybudoval vo vilovej štvrti blízko Bratislavského hradu v rokoch 1923 – 1924, bol jeho príspevkom ku vtedy aktuálnej téme národného slohu. Dom zaujme najmä masívnym žudrom, zdobeným rastlinnými motívmi od maliara Jaroslava Votrubu. S bratom ako investorom alebo podporovateľom sa potom stretol aj pri ďalších stavbách – Metropole a Mestskej sporiteľni.

Juro Tvarožek si budovu nájomného bytového domu s kaviarňou a kinom Metropol v Bratislave z rokov 1927 – 1928, ktorou sa priklonil ku vtedy čoraz dominantnejšej puristickej línii, vždy veľmi cenil. V dome mal svoj byt a ateliér. Na prácu využíval aj príjemné prostredie kaviarne. Hrubou ceruzkou tu na mramorový povrch kruhového stola načrtával svoje architektonické nápady. Ak sa mu riešenie pozdávalo, odbehol hore do ateliéru a svojmu asistentovi Cyrilovi Urbanovi nápad nakreslil. Ak sa mu však riešenie nepozdávalo, dal náčrtky z mramorového stola čašníkom jednoducho zotrieť.

Vyvrcholením jeho tvorby sa stala budova Mestskej sporiteľne v Bratislave z rokov 1929 – 1931, emblematická stavba funkcionalizmu na Slovensku, unikátna prvým spojením železobetónového skeletu a zavesenej oceľovo-sklenenej fasády u nás. „Mestskou sporiteľňou vzniká mlaďučkej architektúre slovenskej, ktorá teprv nedávno opustila drevo, ako jediný zvládnutý materiál, dielo, ktoré vyjadruje vôľu mladého národa uchopiť všetky prostriedky, len aby sa predral čo najviac ku predu, len aby dohonil súdobý architektonický výraz ostatnej Europy,“ napísal v brožúre o sporiteľni z roku 1932 Antonín Hořejš, činorodý organizátor bratislavského kultúrneho života. O úspechu stavby svedčí aj korešpondenčný lístok od významného holandského architekta, člena skupiny De Stijl, J. J. P. Ouda, ktorý Jurovi Tvarožkovi poďakoval za zaslanie brožúr o sporiteľni a zaželal mu ďalšie úspechy v „novátorskej a odvážnej práci“.

Tvarožkovým príspevkom k početnej produkcii funkcionalistických vilových stavieb 30. rokov, plniacich predstavy objednávateľov o modernom bývaní, sa stal rodinný dom Dr. Hynka Hromadu, realizovaný v bratislavskej vilovej štvrti pod Machnáčom v roku 1936. Dom mal zavedené teplovzdušné kúrenie, v Bratislave použité po prvýkrát.

Autor sa životom a dielom architekta a staviteľa Jura Tvarožka zaoberal už vo svojej diplomovej práci, za ktorú v roku 2004 získal Cenu Martina Benku. Keď ho pred niekoľkými rokmi Daniel Brunovský a Denisa Gura Doričová zo zohorského vydavateľstva Virvar oslovili s ponukou spracovať monografiu o architektovi, rád sa do revízie a doplnenia už získaných poznatkov pustil. Výsledok práce – vedeckú monografiu recenzovanú doc. PhDr. Danou Bořutovou, CSc. a prof. Ing. arch. Štefanom Šlachtom, PhD.– si odborná verejnosť už stihla všimnúť. Spolok architektov Slovenka za ňu autorovi udelil Cenu prof. Martina Kusého za rok 2015.

O autorovi:

Mgr. Miroslav Hrdina, PhD. (1977) je absolventom magisterského (1998 – 2003) a doktorandského štúdia (2004 – 2007) na Katedre dejín výtvarného umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2007 – 2013 pracoval na Ústave dejín umenia Slovenskej akadémie vied v Bratislave ako vedecký pracovník a v rokoch 2008 – 2013 na Katedre dejín výtvarného umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, najprv ako doktorand a následne ako odborný asistent. Dnes pôsobí v súkromnej sfére.