Moje mesto pocitov

Pomocou hravých prvkov, ako sú zvuková mapa mesta, senzorické a pohybové aktivity či kruh emócií, si deti zážitkovou formou osvoja nástroje, vďaka ktorým sa môžu lepšie orientovať vo vlastnom prežívaní. Rodinám, škôlkam a školám otvárame v TU-BA bezpečný a podnetný priestor na spoločné objavovanie sveta pocitov. Výstava je určená deťom vo veku 4 – 8 rokov.

Keď vojdete do priestoru TU-BA - do priestoru výstavy, privíta vás Emotko — hlavná postava, ktorá vás celou výstavou sprevádza. Emotko predstavuje spojenie všetkých emócií, o ktorých sa na výstave rozprávame, je to taká malá „zmeska“ pocitov, je zvlnený a jemne pokrútený, presne ako sa v nás vlnia naše emócie,

Na výstave majú deti možnosť stretnúť sa s kruhom emócií. Je to jednoduchý nástroj — kruh, kde každá emócia má svoje miesto. Nie je rozdelený na dobré a zlé pocity, lebo nič také neexistuje.

Postava slúži na to, aby deti ukázali, kde v tele cítia svoje emócie. Pretože deti často nevedia povedať slovami čo prežívajú — ale veľmi presne to vedia ukázať.

Jedno zo stanovíšť je mapa mesta. Tu deti počúvajú zvuky mesta a sledujú, čo sa deje v ich tele. Zrýchli sa mi dych? Rozbúcha sa mi srdce? Alebo naopak — cítim sa bezpečne? Pretože zvuky majú na nás obrovský vplyv, aj keď si to často neuvedomujeme. 

Ihrisko je miesto, kde sa emócie nestretávajú len v hlave, ale v tele a v pohybe. Pretože pohyb je jeden z najprirodzenejších spôsobov, ako deti spracúvajú to, čo prežívajú. Keď sú napäté, skáču, keď sú smutné, schúlia sa, keď sú nadšené, behajú.

Senzorický kútik je miesto na spomalenie.

Deti dnes žijú v prostredí plnom zvukov, pohybu, svetiel, obrazoviek. Ich nervový systém je neustále v pohotovosti. Táto časť výstavy ponúka opačnú skúsenosť — priestor, kde sa môžeš dotknúť, vydýchnuť a vnímať.

Hmat ťa vráti do tela. Dotyk studeného kovu, drsného asfaltu alebo hladkého dreva presunie pozornosť z toho, čo cítiš vnútri, na to, čo cítiš teraz — tu, v prítomnom momente.

Oddych tu nie je nečinnosť. Je to aktívne rozhodnutie spomaliť. Nájsť si miesto, sadnúť si, byť chvíľu len tak.

Svetlo tu nie je náhodné. Mäkké, tlmené, bez blikania. Také, ktoré nervový systém nevzrušuje — ale upokojuje.

Mesto má svoju vôňu.

'Tu sa môžeš zastaviť a voňať. Nos je zmysel, ktorý ide priamo k pamäti — vôňa dokáže okamžite vyvolať pocit, miesto, spomienku.

Deti sa prirodzene stretávajú s pocitmi, ktoré sú pre ne ťažké – hnev, strach, smútok, osamelosť. Tento panel im ukazuje, že každý niekedy potrebuje pomoc – a že požiadať o ňu je odvážne, nie hanebné. Cieľom je vytvoriť bezpečný, jasný a vizuálne zrozumiteľný priestor, ktorý ich v tom podporí - „Mesto ako sieť pomoci“