Krafferova záhrada, Jindřichův Hradec

Príbeh poslednej veľkej záhrady v centre Jindřichovho Hradca sa začína v 18. storočí, keď ju ako barokovú palácovú záhradu Černínov založil Jan Antonín Zinner, autor zámockých záhrad v Českom Krumlove. Po neskoršom požiari už záhrada nebola obnovená, no na viac než sto rokov sa premenila na známe Krafferovo záhradníctvo. Až zoštátnenie a necitlivé zásahy v 20. storočí priviedli areál k postupnému úpadku.

Obnova záhrady sa začala v roku 2021, keď opustené záhradníctvo prevzala skupina krajinných architektov z Ateliéru Za Mák. Ich prístup priniesol do areálu nový život a vytvoril komunitné miesto v centre mesta. Na základoch barokovej záhrady a prvorepublikového záhradníctva sa pôvodný brownfield mení na živý komunitný priestor

Súčasná záhrada v barokovom tvarosloví - Ateliér Za Mák

Krafferova záhrada dnes pôsobí ako ostrov uprostred mesta. "Zahrada je rekonstruována podle znovunalezené, více než 200 let staré konfigurace terénu, přizpůsobené současným funkcím. Vzniká tak variabilní prostor pro kulturu, odpočinek i pěstování květin," vysvetľujú autori.

Základný geometrický koncept vychádza z odkrytého historického tvaroslovia. V detaile je však riešenie súčasné, s dôrazom na recykláciu materiálov, hospodárenie s dažďovou vodou a podporu biodiverzity. Do jasných línií vstupuje prirodzená voľnosť rastlín. Celú terasovitú záhradu vymedzuje barokový kamenný múr, doplnený južne orientovanými skleníkmi a pestovateľskými skladmi.

Najväčšia časť areálu dnes slúži ako verejná ukážková záhrada. Rastliny sa tu nielen predávajú, ale aj pestujú, vďaka čomu sa verejnosť môže oboznámiť s lokálnou a sezónnou produkciou kvetov. Záhrada poskytuje priestor pre kultúrne a environmentálne podujatia, kvetinové a bylinkové workshopy, ale aj pre bežný oddych.

Architektonické vstupy - matěj šebek architekti

Stavebné úpravy areálu sú navrhnuté s dôrazom na otvorenie záhrady verejnosti. Kľúčový architektonický zásah sa odohral na severovýchodnom okraji záhrady. Blok skladov a skleníkov z rôznych období architekti rozdelili v jeho strede. Týmto miestom dnes vedie betónová rampa, ktorá vytvára nový, priamy vstup do záhrady. 

Rampu z jednej strany vymedzuje poschodový dom so zelenými oknami, ktorý prchádza postupnou renováciou. Na druhej strane nahradila rozpadnutý skleník prístavba nového zázemia s kvetinárstvom a ateliérom krajinných architektov. Nízka hmota prístavby prirodzene pasuje do zostavy pôvodných skleníkov a zelenou strechou nadväzuje na charakter celej terasovitej záhrady.

Architektúra nového zázemia je úzko previazaná s jeho funkciou. Dom stojí na jasne čitateľnom betónovom sokli, ktorý nadväzuje na betónovú rampu privádzajúcu návštevníkov do záhrady. Dispozične aj konštrukčne prilieha k pôvodnému barokovému múru, ktorý prechádza súborom stavieb a jeho fragmenty sa objavujú aj v interiéri. Túto situáciu zvýrazňuje monolitický preklad, ktorý prepája prístavbu so stenou. Stavbu ukončuje plochá vegetačná strecha s výrazným presahom na juh, ktorý tieni interiér pred intenzívnym letným slnkom.

V interiéri sú priznané stropné trámy a jasne definovaná rímsa, ktorá ich nesie. Priestor je účelný, no zároveň pôsobí ľahko. Priečka nemusí byť definitívna, preto je navrhnutá ako ľahká preglejková konštrukcia. Všetky steny sú bez omietok, iba vybielené vápnom. Pod jednotným preglejkovým stropom sa tak stretáva štruktúra keramických tvaroviek s nepravidelným barokovým kamenným múrom.

Malý dom vznikal v rámci intenzívnej diskusie, pri hľadaní koncepčných aj prevádzkových vzťahov s fungovaním celej záhrady. Záhrada ovplyvňovala dom a dom ovplyvňoval záhradu, podobne ako krajinní architekti spolupracovali s architektmi. Výsledkom je spoločný priestor, dlhodobá spolupráca na ďalších projektoch aj osobné väzby medzi autormi. Vývoj architektúry ani záhrady pritom nie je uzavretý.

Materiály

• betónové lícové tehly – sokel domu
• brezová preglejka – priečka, atypické dvere podľa návrhu, podhľady
• pohľadový betón – konštrukčný veniec v interiéri
• vápnom natreté kamenné murivo – pôvodná oporná stena v interiéri
• zelená vegetačná strecha – plochá strecha ateliéru
• prírodné kamenné murivo – oporné múry v záhrade

Podklady: Linka
Architektúra staveb: matěj šebek architekti
Architektúra záhrady: Ateliér Za Mák
Fotografie: Radek Šrettr Úlehla