Vládny salónik na bratislavskom letisku

Vďaka jednotného postupu odbornej verejnosti a SCD, pochopeniu správcu Leteckého útvaru Ministerstva vnútra a podpore Ministerstva kultúry sa do konca marca podarilo demontovať a odviesť do depozitu Slovenského centra designu interiér vládneho salónika z bratislavského letiska.

Je to výnimočný čin v histórii záchrany našej modernej architektúry

Vládny salónik z rokov 1972 – 73 bol prvým vloženým interiérom, ktorý vniesol do rekonštruovanej budovy vtedy novú aktuálnu high - technologie architektúru, ktorá vyjadrovala obdiv k technike charakteristický pre koniec šesťdesiatych rokov. Salónik je zároveň asi aj posledným zachovaným príkladom interiérového designu zo začiatku sedemdesiatych rokov.

Vládny salónik bol realizovaný v rokoch 1972 – 73 Umeleckými remeslami podľa projektu profesora Vojtecha Vilhana a profesora Jána Bahnu. Autorom drevených reliéfov s poetickými motívmi bol akademický sochár Vladimír Kompánek.

Bolo to v dobách terorizmu a v leteckej doprave sa zavádzali osobné prehliadky a detektory. Architekti riešili vtedy aj nový design interiéru s detektormi v letištných halách. Salónik slúžil vybavovaniu služobných letov medzi Prahou a Bratislavou. Poskytoval poslancom, ministrom, členom ÚV diskrétne prostredie a služby. Druhá časť salónika slúžila pre prijímanie prezidentských návštev a tlačové konferencie. Interiér salónika ovplyvnil interiérovú tvorbu na Slovensku v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch hlavne v dielach Vilhanových študentov.

Za štyridsať rokov prevádzky prešlo jeho dverami množstvo prominetov. Interiér stále slúžil, bol udržiavaný a začiatkom nového tisícročia objavený rakúskymi architektmi a fotografmi čo prinieslo jeho novú internacionálnu publicitu vo špičkových svetových interiérových časopisoch. Demontovaný interiér bude inštalovaný v priestorových fragmentoch v priestoroch Slovenského centra designu. (JMBa)

Vlani v apríli vypísalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky verejnú súťaž na rekonštrukciu objektu Vládneho salónika na letisku M.R. Štefánika v Bratislave. Po uverejnení oznámenia o súťaži zistil žijúci spoluautor, že v zámere nie sú rešpektované autorské práva, ktoré sa viažu k tomuto dielu. Oslovil Mgr. Alenu Kunicovú, advokátku z Prahy, špecializujúcu sa na problematiku autorských práv a skoncipovali list vypisovateľovi súťaže, ktorý súčasne zaslali Ministerstvu kultúry, Slovenskému centru designu a Spolku architektov Slovenska.

V liste upozornili vypisovateľa súťaže, že sa jedná o objekt vládneho salónika, ktorý je spoločným dielom autorov Prof. Vojtecha Vilhana a Prof. Jána Bahnu z rokov 1972 – 73. Zdôraznili, že sa jedná o možno posledné a výnimočné umelecké dielo v tejto oblasti interiéru uznávané odbornou verejnosťou ako na Slovensku, tak i v zahraničí. Toto doložili kópiami publikácií v špičkových svetových časopisoch a knihách. Wallpapper, Mark, DAM n 7 i Eastmodern. Salónik bol prvým dielom, ktorý metódou vložených interiérov implantoval do rekonštruovaných objektov náročné prvky technicizmu a hitech estetiky. Toto dielo je chránené podľa príslušných ustanovení autorského zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve ako dielo interiérovej architektúry a stavebného designu.

List našiel podporu odbornej verejnosti. Vznikla skupina odborníkov okolo Slovenského centra designu, ktorá spolupracovala pri záchrane interiéru. Výzvu kladne prijal aj riaditeľ Leteckého útvaru MV a podporilo ju hlavne Ministerstvo kultúry SR. Bolo dohodnuté, že demontované prvky sa uložia do depozitov Slovenského centra designu a budú v jeho piestoroch reinštalované. Po dohode so správcom bol salónik zdokumentovaný a firma architekta Juraja Žilinčára, kolegu a Vilhanovho študenta, zabezpečila demontáž, odvoz i odborné uskladnenie. Realizáciu a rekonštrukciu interiéru vykonali Umelecké remeslá, Bratislava.