Komplexná rekonštrukcia, obnova a reštaurovanie Kaštieľa s areálom v Moravanoch nad Váhom

Kaštieľ v Moravanoch nad Váhom sa dodnes spája v povedomí verejnosti s „Domovom slovenských výtvarných umelcov a architektov“, ktorý od roku 1967 hostil každoročné maliarske a sochárske sympóziá. Súčasní vlastníci preto popri záchrane pamiatky pracujú na obnovení tejto tradície a na rozšírení rezidenčných a výstavných programov. 

Interdisciplinárny prístup – kombinácia klasických remeselných techník, súdobých statických zásahov a reverzibilných technologických inštalácií – umožňuje zachovať kontinuitu renesančnej, barokovej aj povojnovej modernistickej vrstvy, bez obmedzenia prevádzkovej životaschopnosti areálu. Moravany nad Váhom predstavujú dobrý príklad adaptívnej obnovy, kde sú ochrana pamiatkovej podstaty a súčasná kultúrna funkcia navzájom podmienkou úspechu, nie kompromisom.

Komplexná obnova kaštieľa v Moravanoch nad Váhom – prebiehajúca od roku 2017 predstavuje v súčasnosti najrozsiahlejší pamiatkový zásah v regióne Piešťan. 

Havarijný stav strešných konštrukcií, rozsiahla degradácia omietok, statické poškodenie stropov a dlhodobo neriešená vzlínajúca vlhkosť z rokov 2006 – 2017 ohrozovali autenticitu renesančnej aj barokovej vrstvy objektu. 

V prvej etape preto prebehla kompletná výmena krytín: na kaplnke sa pôvodný meďou oplechovaný helm nahradil titán-zinkovou šablónovou krytinou 30 × 30 cm, arkierové veže dostali nové dubové krovy a v podkroví kaštieľa bol inštalovaný súbor oceľových tiahel a pochôdznych lávok, ktorý stabilizuje krov a umožňuje revízny pohyb bez ďalšieho zaťaženia historických prvkov. Paralelne sa obnovila charakteristická „lastovičia“ atika: po demontáži sekundárnych cementových úprav boli profilované články doplnené vápennou ručne modelovanou omietkou a opatrené difúzne otvoreným minerálnym náterom.

Od roku 2020 sa sústredila pozornosť na murivá a interiérové konštrukcie. Horizontálne chemické injektáže Ø 18 mm v rastri 120 mm zastavili kapilárne vlhnutie obvodových a nosných stien; po ich vyzretí boli nanesené sanačné omietky. V salónoch prízemia sa odstránili povojnové latexové nátery, štukové rámy s motívmi vajcovca a perlovca sa reštaurovali tradičnou vápennou mikro-omietkou a v kaplnke sa konzervoval monochromatický biely farebný koncept, kým pre barokovú kazateľnicu sa pripravuje návrat na pôvodné miesto. 

Statické výpočty potvrdili nedostatočnú únosnosť historického stropu nad druhým podlažím, preto bol vložený nový drevený rošt z hranolov 180 × 200 mm s rozponom 600 mm, vyplnený minerálnou izoláciou a zaklopený OSB doskami; riešenie umožnilo udržať historické omietky parteru a zároveň garantovať výstavné zaťaženie 5 kN/m². Súčasťou druhej etapy bola aj inštalácia výťahovej plošiny pre bezbariérové prepojenie medzi suterénom, prízemím a ateliérmi, nová elektroinštalácia s prípravou na rekuperačné vetranie a revitalizácia pivničných priestorov, kde vznikla malá vinotéka.

Tretia fáza zahŕňala rekonštrukciu strechy susedného objektu Kaštieľa, obytnej stavby, kde sa nachádzali ateliéry výtvarníkov. Súčasťou týchto priestorov bolo v minulosti ateliérové presvetlenie z lexanu, ktoré v súčasnosti nahrádza hliníková konštrukcia s presklením z izolačného skla. Do strechy boli osadené aj strešné výlezy, keďže časť strechy je plánovaná ako oddychová terasa s vyhliadkou, prístupná z ateliérov.

Pripravovaná štvrtá fáza sa zameriava na hospodársky trakt koniarne. Pôvodná prízemná stavba s pôdorysom v tvare "L" bola v 60. rokoch radikálne prestavaná. V rámci projektu sa plánuje jej premena na multifunkčný priestor pre výstavy, koncerty a spoločenské podujatia s kapacitou do 200 osôb. Zníženie podlahy o 200 mm umožní zväčšenie svetlej výšky a zjednoduší prechod z interiéru na terén. V podkroví objektu sa uvažuje s galériou, ktorá odhalí pôvodné segmentové klenby a vizuálne prepojí historickú konštrukčnú logiku s novým kultúrnym programom.

Kaštieľ v Moravanoch nad Váhom na časovej osi

Kaštieľ – pôvodne stredoveká zástavba, ktorú Thur­zovci v druhej polovici 16. storočia zjednotili do renesančného bloku s arkiermi a oblúčikovou atikou – prešiel v 18. storočí barokovou prestavbou vrátane prístavby oktogonálnej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie. V rokoch 1881 – 1884 získal tretie podlažie, hodinovú vežu a romantizujúce detaily fasády pod patronátom Zedtwitzovcov.

Povojnová adaptácia architekta Ernesta Chudomelku (1959 – 1965) transformovala objekt na „Domov slovenských výtvarných umelcov a architektov“. Severne orientované strešné svetlíky, hotelové izby a prepojenie s hospodárskymi blokmi vytvorili zázemie, ktoré umožnilo každoročné medzinárodné sympóziá v rokoch 1967 – 2007. 

Súčasná obnova na Chudomelkovu vrstvu nadväzuje: ateliéry na treťom podlaží ostávajú tvorivým zázemím pre maliarov, pribudne grafická dielňa na prízemí hospodárskeho krídla a na druhom podlaží bloku B sa pripravuje rezidenčné ubytovanie pre dvadsať účastníkov sympózií i návštevníkov výstavného cyklu ARTROOMS MORAVANY, ktorý od roku 2019 každoročne prezentuje desiatky autorov.

Aktuálne v kaštieli prebiehajú ďalšie rekonštrukčné práce a pripravuje sa výstava s názvom KOLEKTIVIZÁCIA BUDÚCNOSTI, ktorá odštartuje tohtoročnú sezónu slávnostným otvorením 28. 6. 2025. Kurátorom aktuálneho ročníka je Omar Mirza

Práce na obytnej stvbe z leta 2025:

Výkresová dokumentácia:

Fotografie z cyklu výstav súčasného umenia s názvom ARTROOMS MORAVANY:

Podklady: Ing. arch. Nikoleta Jančeková / ATELIER JANCEKOVA