Pode Vsí – architektonicko-urbanistický návrh riešenia novostavby školy

Polohou objektu rozdeľujeme stavebne vymedzenú parcelu na dva hlavné funkčné celky, verejnú a súkromnú časť areálu školy. Samotný objekt, ale aj areál školy by mal fungovať čiastočne aj verejne. Predškolský priestor preto rozdeľujeme na ďalšie funkčné plochy, kde sústreďujeme ihriská, cvičiská a atletické dráhy, ktoré môžu byť využívané školou a verejnosťou v navrhovanom režime zdieľania. Ako prioritu pri formovaní objektu si stanovujeme nevytváranie výškovej bariéry vo vidieckom prostredí, lineárne umiestnenie objektu do zelene s maximálnym možným kontaktom s exteriérom.

Objekt delíme na dve základné hmoty. Smerom k ceste, resp. k verejným priestorom dobre prístupným verejnosti umiestňujeme hmotu, kde je poobedné vyučovanie, jedáleň, telocvičňa a potrebné zázemie školy. Smerom do krajiny umiestňujeme krídlo s učebňami. V prvom rade sa snažíme o prehľadné a jednoduché riešenie, ktoré prinesie žiakom kvalitný a presvetlený priestor v čo najväčšej možnej miere napojený na exteriér.

Zeleň v území tvorí neoddeliteľnú súčasť návrhu. Jej návrh a rozdelenie značne vplýva na celkový dojem, prevádzku a pohodlie žiakov. Jednotlivé zelené sektory vytvárajú nielen jednoduchú zelenú plochu, ale dopomáhajú a dotvárajú charakter objektu a krajiny. Prioritnou schémou delenia zelene je jej funkcia v rámci polohy v areáli. Kľudová súkromná zeleň pre žiakov je sústredená na severnej strane, priamo prístupná pre žiakov 1. stupňa, prípadne z bočných vchodov priamo z centrálnej haly. Zeleň športovísk je situovaná v okolí športových plôch pred školou. Ďalšou kategóriou zelene je zeleň dotvárajúca charakter námestia. Parková zeleň tvorí plochy určené pre oddych a relax. Objekt má v celom rozsahu navrhnuté zelené strechy, ktoré ho chránia pred teplom a chladom, znižujú náklady na vykurovanie, predlžujú životnosť stavby a zadržiavajú dažďovú vodu.

1m2 zelenej strechy absorbuje 5 kg CO2 ročne.

Požadovaný dispozičný program hovorí o vysokej potrebe vzájomného prepojenia jednotlivých priestorov a prevádzok. Aby sme predišli strate využiteľnej plochy použitím chodieb navrhujeme objekt takmer bez chodieb a to logickým a hierarchickým radením priestorov. Priestory napájame na centrálnu halu, čím samotné prevádzky medzi sebou prevádzkovo a opticky prepájame. Vhodným rozmiestnených jednotlivých učebných stupňov a špeciálnych učební predchádzame nechcenému miešaniu sa medzi žiakmi rôznych stupňov. Žiakov vzájomne neizolujeme, ale pracujeme s priestorom ako prepojeným celkom. Centrálna hala nám spája všetky priestory medzi sebou v ucelený celok a definuje komunitný a prehľadný koncept programu školy. Do vnútra objektu púšťame cez svetlík denné svetlo. Aby bol vnútorný priestor školy čo najsvetlejší kmeňové učebne oddeľujeme priečkami z kopilitu, ktoré prepúšťajú svetlo z učební a aj do učební. Špecializované učebne oddeľujeme akustickými presklenými stenami v ráme, taktiež preto, aby sme získali čo najviac svetla v interiéri.

Typická trieda:

Priorita - kontakt s exteriérom, nevytváranie výškovej bariéry umiestňovaním prvákov na poschodie, prevádzkové oddelenie od stupňov. Triedy prvého aj druhého stupňa sú orientované smerom na sever. Triedy prvého stupňa sú situované na prízemie. Každá trieda prvého stupňa ma priamy kontakt s exteriérom. Triedy druhého stupňa sú na poschodí.  Severná orientácia, ktorú sme zvolili, má niekoľko výhod. Z kmeňových tried získavame výhľady do šírej krajiny a školského parku. Triedy orientujeme preč smerom od cesty. Ďalšou výhodou je zamedzenie prehrievania v teplých mesiacoch, čo sa javí v dnešnej dobe ako stále aktuálnejší problém. Trieda má modulárny rozmer 6x12 m, takže nie je hlboká. Vďaka tomu dostávame aj napriek severnej orientácii dostatok svetla do tried. 

Špecializované učebne:

Priorita - vizuálny kontakt s exteriérom, dostatok preslnenia, nemiešanie prevádzok prvého a druhého stupňa. Triedy sú situované na prvom poschodí smerom na juh.  Z ohľadom na ekonomiku objektu sme sa rozhodli triedy situovať pozdĺžne smerom na osový systém. Docielili sme tak minimum zbytočných chodieb a úsporu priestoru. Riešením na dostatočné presvetlenie pozdĺžnej učebne je umiestnenie svetlíku v polovici triedy orientovaného smerom na sever. Do triedy cez svetlík púšťame nepriame svetlo. Južnú fasádu tienime exteriérovými roletami schovanými za kapotážou fasády. Špecializované učebne oddeľujeme akustickými presklenými stenami v ráme, aby sme získali čo najviac svetla v interiéri.  Telocvičňu a potrebné prevádzkové a technické vybavenie objektu umiestňujeme do suterénu. Telocvičňu opticky prepájame pomocou zasklených stien s otvoreným priestorom školskej haly a aj s jedálňou čím vzniká ďalší pre žiakov atraktívny prvok v interiéri.

Chceme, aby bola budova školy presvetlená, prívetivá a hravá a aby ju žiaci mali radi.  Škola ako verejná inštitúcia by mala v maximálnej možnej miere využívať alternatívne zdroje energie. Objekt pre výchovu a vzdelávanie budúcej generácie môže edukatívnym spôsobom reprezentovať využívanie pokročilých technológii, alternatívnych zdrojov, spôsobov regulácie a monitoringu spotreby energie.

V ďalšom kroku by bolo vhodné sa zamyslieť nad spôsobom ako deti vtiahnuť do problematiky ohľadom šetrného nakladania s prírodnými zdrojmi. Prepojiť edukatívny, ale aj funkčný rozmer prevádzky objektu školy. Investícia sa mnohonásobne vráti nielen v šetrení nákladov, ale aj vo výchove uvedomelej novej generácie, pre ktorú z hľadiska dnešných globálnych problémov a výziev ohľadom životného prostredia bude nesporným prínosom orientovať sa v oblasti alternatívnych zdrojov.