Polyfunkčný dom Zochova X, Bratislava

V bratislavskom Starom meste bol v minulom roku dokončený polyfunkčný komplex s prevládajúcou funkciou bývania.

Projekt zahŕňal čiastočnú rekonštrukciu pamiatkovo chráneného nájomného domu (neskôr súčasť komplexu Caritas), novostavbu, ktorá vyrástla na mieste asanovaného objektu na Zochovej ulici číslo 10 (Artúr Szalatnai-Slatinský, 1925) a výstavbu nového obytného traktu vo dvore. Medzi objektmi vzniklo nové súkromné átrium. Cieľom investora bolo "vybudovať v dobrej lokalite mestské bývanie a kancelárske priestory."

Objekty sa nachádzajú v severozápadnej časti historického centra mesta, neďaleko bývalých Pálffyho záhrad, ktoré zaberali rozsiahle pozemky na severnej strane hradného kopca. Tu sa na prelome 19. a 20. storočia rozvinula uličná sieť. Súčasťou vznikajúceho domoradia sa stal aj schodiskový dom postavený v roku 1908. 

Nájomný dom, vyhlásený v roku 1980 za národnú kultúrnu pamiatku je nezastupiteľným skladobným prvkom historického urbanizmu. Je súčasťou súboru historizujúcich fasád, ktoré sú spolu s kubizujúcimi domami v hornej časti Zochovej ulice nositeľmi primárnych hodnôt tejto časti pamiatkovej zóny centrálnej mestskej oblasti. Význam objektu  spočíva najmä v skutočnosti, že dokumentuje vývoj mestských obytných domov v Bratislave. Konkrétne obdobia prelomu 19. a 20. storočia, s charakteristickými znakmi eklektickej architektúry.

Z architektonického hľadiska objekt národnej kultúrnej pamiatky nevybočuje z vtedajšieho vkusu. Preferuje historizujúce až romantické tendencie s opatrnou citáciou secesných prvkov, ktorá sa obmedzuje na sochársky stvárnené štukové prefabrikáty. Rekonštrukcia zachováva  v prevažnej časti pôvodné stvárnenie fasády.

V dotyku s historickým nájomným domom vyrástol v roku 1925 nový objekt. Autor projektu, architekt Artúr Szalatnai (Slatinský), patrí medzi významných avantgardných slovenských medzivojnových architektov. Szalatnaiova budova (Zochova 10) fungovala spoločne so susedným domom ako súkromné sanatórium. Súčasťou novej sekcie bolo schodisko, chodby a dve miestnosti na poschodí.

Szalatnaiove realizácie našli odozvu nielen u nás, ale aj vo svetových odborných publikáciách. Verejnosti je známa napríklad bratislavská ortodoxná synagóga, postavená v roku 1923 Heydukovej ulici. Podľa projektov absolventa budapeštianskej techniky bolo v 20. a 30. rokoch minulého storočia zrealizovaných niekoľko zdravotníckych zariadení. Nielen v Bratislave, ale aj v Piešťanoch a v Trenčianskych Tepliciach. O pozitívnej odozve svedčí aj realizácia sanatória v Lichtenštajnsku. Bratislavské sanatórium Caritas, patrilo k jeho najranejším zdravotníckym projektom. Súčasťou stavby bol kubistický zdravotnícky symbol na fasáde medzi oknami zvýšeného prízemia. Rovnako ako dva portály s letopočtom 1925. Oba prvky zhotovil podľa nákresu architekta bratislavský sochár Alojz Rigele. Zdravotnícke zariadenie pôsobilo nepretržite od roku 1925 až do roku 2003. 

Prvorepubliková stavba na Zochovej ulici číslo 10 bola v rámci prípravných prác kompletne asanovaná, na jej mieste vyrástol nový uličný trakt. Jedna z pôvodných mreží je po rekonštrukcii vystavená v Židovskom múzeu, druhá bude osadená do záhrady, rovnako ako kamenné schody a ostenia. Rigeleho štukové hady boli pred búracími prácami naskenované.

Rekonštrukcie a prestavby v pôvodnej, historickej štruktúre mesta nie sú nikdy jednoduché. Je to súbor ťažkých rozhodnutí - čo zachovať a čo nahradiť? 

Na výsledok vplýva mnoho faktorov.  Fyzický stav budov, pamiatkové hodnoty objektov a ich prvkov, legislatívne kritériá, stanoviská povoľovacích orgánov, funkčné a prevádzkové požiadavky kladené na výsledné riešenie, ekonomické aspekty a v neposlednom rade aj vlastné preferencie a hodnotové postoje investorov a architektov.

Výsledky nemusia (a väčšinou ani nie sú) jednoznačné. Preto je užitočné prezentovať aj takéto príklady. Vzniklo niečo nové a niečo z našej histórie a diel našich predchodcov zaniklo. 

Na jednej strane vznikol funkčný komplex budov s novým architektonickým názorom. Na druhej strane sme prišli o historickú budovu Szalatnaiovej kliniky. 

Je to výborný modelový príklad, na ktorom si môže každý overiť svoje hodnotové preferencie.

Na mieste budovy kliniky vznikol nový uličný trakt, ktorý zahŕňa vjazd do garáží, nové vertikálne jadro a vstupný priestor s recepciou. Uličná fasáda využíva mechanický vertikálny raster definovaný sendvičovými fasádnymi panelmi a pantografmi tienenia. Uličný trakt definuje lícová tehla doplnená líniami z hliníku a kovaným zábradlím.

Rekonštrukcia objektu národnej kultúrnej pamiatky začala sanáciou základových konštrukcii, podinjektovaním a stužením čelnej fasády, vytvorením energokanálu pre rozvody medií, sanáciou poškodených zvislých a vodorovných konštrukcií. Nové dispozičné riešenie vzniklo v súlade s návrhom ochrany a obnovy a prezentácie kultúrnej pamiatky, ktoré stanovil architektonicko-historický a umelecko-historický výskum. 

Spodná stavba bola komplexne sanovaná proti vzlínajúcej vlhkosti, podzemnej vode a radónovému riziku. Pôvodná materiálová skladba (plná pálená tehla kladená na hlinenú maltu, bez použitia cementových pojív, rôznorodá konštrukcia stropov s narušenými tehlovými klenbičkami) bola príčinou odstránenia značnej časti nosných konštrukcií. Stropy boli nahradené novými stavebnými prvkami, múry boli sanované, prešpárované a spevnené. 

Zvýšenie únosnosti podporilo aj lokálne zapracovanie železobetónových prvkov. Na uličnej fasáde boli obnovené pôvodné omietky a štuky. Nové medené oplechovanie rešpektuje pôvodné tvarovanie klampiarskych detailov. Výplne otvorov sú  kópiami pôvodných drevených okien a dverí s použitím zachovaných častí pôvodných konštrukcii. Fasáda orientovaná do átria je novodobou citáciou historickej formy. Tvorí prechod medzi historickou časťou a súčasnou dostavbou. 

“Mix” histórie a súčasnosti sa prejavuje aj v interiéri. Pôvodné murivo a repliky drevených okenných rámov dopĺňajú priznané betónové stropy a súdobá technická infraštruktúra. Šestnásť veľkých bytov vzniklo v priamej spolupráci s budúcimi užívateľmi. 

Podklady: A1 Respect