Sídlo a showroom Janošík, Valašské Příkazy

Na hranici lesa a lúk, pod hrebeňom Bielych Karpát, vzniklo nové sídlo a showroom firmy Janošík, ktorá vyrába okná a dvere pre súčasnú architektúru.

Architektúra podľa slov Jakuba Janošíka vznikla z úvah o dobrých oknách a ich schopnosti formovať priestor aj atmosféru prostredníctvom prepojenia s okolitou krajinou. Objekt vznikol prestavbou a rozšírením družstevnej haly z roku 1950, ktorá slúžila ako sklad obilia. Utilitárna stavba sa symbolicky aj fyzicky otvorila do prírodného prostredia lúky a k ďalekým výhľadom.

Autor projektu, ktorý v rodinnej firme formuje dizajnérsko-výtvarnú stránku, približuje východiská projektu: „Chtěli jsme si vytvořit příjemný prostor pro práci. Taky místo, kde ukážeme naše výrobky. Okna, dveře, posuvné stěny. Kde je bude možné nejen vidět, ale i zažít. Asi právě okolní příroda a kopce ovlivnily naše vnímání architektury v blízkém vztahu s přírodou. To si tady každý den připomínáme.“

Okná, produkt, atmosféra

Dom je pretkaný rozmanitými riešeniami okien a dverí. Ako predstavenie možností i experiment s formou a funkciou. Od posuvných veľkoformátových sklenených stien po menšie, špecifické okná. V rôznych materiáloch a detailoch.

Architektúra

Architektonická kompozícia stavia na prieniku dvoch objemov - pôvodnej haly s tradičným tvaroslovím so sedlovou strechou a novým betónovým blokom, ktorý sa otvára smerom do krajiny. Tá “privádza” lúku k domu a vychádza sa na ňu priamo z kancelárií na poschodí. Pôvodne bol dom cestou aj plotom oddelený od lúky. Stenami uzavretý do seba.

Tvar haly prestavba zjednodušila na základné línie tak, aby vynikli obe hmoty. Z troch strán objekt pôsobí takmer ako monument. Smerom do krajiny, ktorej tvarovaním “prihrnutý” a zjemnený, čnie ako ľahká horizontála.

Novú pohľadovú vrstvu haly zo strany exteriéru tvorí čierny drevený obklad. Vo vnútri vyniká zachovaná oceľová konštrukcia.

Do objemu domu sú vyrezané štyri prierazy. Na čelných štítoch sa nachádza vždy jedno okno. Najväčšie, s rozmerom 9 × 3,2 metra, je osadené na hlavnej fasáde. To naznačuje, čo sa v dome odohráva, a slúži ako pútač pre prichádzajúcich. Do bočných strán stavby sú zapustené balkóny s priamym prístupom z kancelárií, pričom na južnej strane prechádzajú do terasy a nadväzujúcej záhrady. Zároveň fungujú ako tienenie: v lete chránia interiér pred prehrievaním, v zime prepúšťajú nízke slnko.

Ekologické aspekty

Namiesto búrania projekt využil existujúci objekt. Zateplenie a výmena okien výrazne znížila jeho energetickú náročnosť. Interiér v zime zohrieva južné slnko, v lete ho chránia presahy striech a balkónov. Zvolené riešenie eliminuje potrebu klimatizácie, pričom v horúcich dňoch je možné využiť podlahové chladenie. Na úrovni strešnej roviny sú osadené solárne panely, zapustené v líci strechy, ktoré splývajú s tmavou hmotou domu.

Materiály

Materiály a farebnosť definovali úvahy o striedmosti. Fasáda je obložená čierno morenými smrekovcovými latami s viditeľnou kresbou dreva. Betón je prefarbený do odtieňa pieskovca a liaty po vrstvách tak, aby pôsobil ako prírodnina. Stvárnenie svetlého interiéru s prvkami z bieleného smreku, prírodného duba, tmavosivého betónu a ľanu stavia na galerijnom princípe a necháva vyniknúť “obrazy do krajiny”. Výraz a charakter priestoru sa snaží nadviazať na tradíciu valašských stavieb.

Interiér

Priestor interiéru charakterizujú zapustené balkóny, otvorený krov a stredová chodba naprieč objektom. V nadväznosti na chodbu sú situované kancelárie a zasadacie miestnosti, uzavreté pre nerušenú prácu. Stred domu je otvorený ako spoločné námestie, prepojené cez posuvnú sklenenú stenu so záhradou a lúkou.

Stoly, police, kuchyňa boli vyrobené vo vlastnej dielni, presne na mieru projektu. Dizajn nábytku nepúta pozornosť, dekorácie takmer chýbajú. Priestor napĺňajú najmä všadeprítomné výhľady do krajiny. Dôležité sú štruktúry, svetlo, proporcie, prechody medzi otvoreným a uzavretým.

Dizajn

Do interiéru vstupujú tri umelecko-dizajnérske intervencie, ktoré ďalej rozvíjajú vzťah prírody a domu. Vznikli z debát o celkovej atmosfére a jej rozvinutí.

Kopce, Maxim Velčovský

Za nízkym a tmavým zádverím vstupu sa otvára priestor s rozmermi 12 × 15 a výškou 12 metrov. Doň sa premieta najväčšie okno. Objekt na pomedzí sochy a schodiska tu navrhol Maxim Velčovský.

„Schodiště zobrazuje siluety okolních Bílých Karpat, které se pyšní svou jedinečnou přírodou. Vyrobeno z masivního dřeva, čtyřiceti kubických metrů borovice, je ztělesněním přírodní krásy a připomínkou řemeslné zručnosti. Hmota ve tvaru kopců představuje spojení síly přírody a dovednosti lidské ruky, navazuje na kulturní dědictví, tradice řemeslné výroby a práce se dřevem. Tvar schodiště slouží zároveň jako jakýsi amfiteátr, kde se lze potkávat nebo pozorovat krajinu skrze obrovské okno, protože pohled odněkud někam je zásadním tématem tohoto místa.“ Maxim Velčovský

Krajinou, Lukáš Musil (Musa)

Prázdnejšie miesta v interiéri oživuje cyklus 15 obrazov od Lukáša Musila.

„Bylo to jako potkat se opět s lidstvím. Propsat krajinu. Vyslovit Člověka. Prošeptat čin. Zevnitř ven a zase naopak. Propsat se skrz. Tlukot, klid, smíření. Krajina vstupující z venku dovnitř. Skrz. Lineárnost a oproštěnost od efektů pro efekt. Lehkost a nespoutanost. Dialog s valašskou krajinou. Pigment nanášený ze zadní strany prostupující skrz plátno a tiše promlouvající směrem do prostoru. Tušit nevýslovné.“ Lukáš Musil

Holt, DECHEM studio

Režná štruktúra materiálu, oprostená od dekoru, sa premietla aj do skla. Štúdio Dechem vytvorilo pre dom kolekciu závesných svietidiel, lámp a váz rôznych veľkostí. Dizajn iba v tvare gule, no živá štruktúra skla, každá iná. Z rovnakého princípu vychádzajú aj sklá dverí kancelárií. Prepúšťajú svetlo, no zachovávajú súkromie.

Záhrada

Záhrada je pokračovaním okolitej prírody. Nájdeme tu stromy a rastliny z blízkeho okolia. Duby, jedle, brezy, lipy. Lúka s ovocným sadom. Jablone, trnky, čerešne. Na betónovej prístavbe nízke borovice a lesné jahody…

Materiály:

• drevo – okná, dvere, fasáda, nábytok, schody
• betón – prístavba, náruč, podlaha
• ľan – obrazy, závesy
• oceľ, mosadz – ostenia okien, dverí

Autor: Jakub Janošík  - JANOŠÍK
Podklady: Linka
Fotografie: Filip Beránek