Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
7. december 2022
0
2640

VOJENSKÝ ARCHÍV TRNAVA

Novostavba budovy archívu na okraji mesta.
VOJENSKÝ ARCHÍV TRNAVA
Autori: Ing. arch. Tibor Varga, PhD., Ing. arch. Lukáš Rypák, Ing. arch. Karol VolfNávrh: 2022 - 2022Adresa: Malženická cesta , Trnava, SlovenskoPublikované: 11. december 2022

Sprievodný text autorov k projektu, ktorý vznikol v rámci Bellušových ateliérov Fakulty architektúry a dizajnu STU na základe objednávky Ministerstva obrany SR:

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky disponuje dvoma samostatnými zložkami, ktoré zabezpečujú archiváciu dokumentov. Týmito inštitúciami sú Vojenský archív – centrálna registratúra Trnava a Vojenský historický archív sídliaci v Bratislave. Prvý z uvedených archívov – centrálna registratúra, ktorý je predmetom prezentovaného projektu, slúži ako archív na aktívne spisy, prevažne uchováva osobné spisy vojakov, čo aktuálne zahŕňa približne 31 000 bežných metrov (bm) spisov. Aktuálne sídlo archívu je v Trnave, na okraji historického centra v objektoch bývalých kasárni z čias Rakúsko-Uhorska. Budova lokalitou, architektúrou a ani technickým zabezpečením nezodpovedá štandardom súčasných archívov, ktoré majú veľmi špecifické nároky najmä na vnútornú klímu, tak aby bola zabezpečená ochrana dokumentov pred zvetrávaním vplyvom vlhkosti, plesní, UV žiarenia a pod.. Na základe nevyhovujúceho stavu budovy sa Ministerstvo obrany (MO) rozhodlo vybudovať nový archív, ktorý bude spĺňať súčasné štandardy na archiváciu dokumentov, zároveň bude jeho prevádzka ekonomicky efektívna a v neposlednom rade ekologická.

Lokalita na výstavbu nového archívu bola zvolená na okraji Trnavy, kde s novým archívom počíta aj platný územný plán mesta. Lokalita je v súčasnosti tvorená poľnohospodárskou pôdou, kde sa okrem archívu počíta aj s výstavbou hasičskej stanice a obytnej štvrte. Rozsiahla rovinatá parcela je lemovaná vzdušným aj podzemným elektrickým vedením, obchvatom Trnavy, a frekventovanou Malženickou cestou, čo vytvára špecifické prostredie, ktoré pôsobí pre človeka skôr ako nehostinný priestor s minimálnymi možnosťami interakcie s okolím. Lokalita je charakteristická dlhou dochádzkovou vzdialenosťou, veterným prostredím absenciou akejkoľvek vybavenosti, chýbajúcim peším či cyklistickým napojením na mesto. V rámci budúceho rozvoja tejto časti mesta sa počíta nie len s dobudovaním potrebnej infraštruktúry, ale územný plán ráta aj so štedrým pásom vegetácie slúžiacej ako biokoridor vedúci pozdĺž riešenej parcely.

Návrh novej budovy archívu reflektuje špecifiká výstavby na zelenej lúke, požiadavky na archiváciu a zabezpečenie objektu. Všetky tieto determinanty formovali výslednú kompozíciu archívu, ktorý je usporiadaný do súboru štyroch hmôt v strede ktorých vzniká veľkorysé átrium chránené od okolitého ruchu, znečistenia či vetra. Každá zo štyroch hmôt prezentuje samostatný funkčný blok stavby: Vstupná a technicko-hospodárska časť je jednopodlažná, administratívna časť je dvojpodlažná, časť depotov má päť nadzemných podlaží a tvorí objemovú dominantu.

Spôsob natočenia hmotovej kompozície voči okoliu vychádza z reakcií na obchvat Trnavy, kde smeruje jej vyššia časť depotov, čím sa snaží vytvárať voči dopravnej tepne akcent, určitý orientačný bod a zároveň akustickú a slnečnú clonu nádvoria archívu. Orientácia ostatných funkčných častí vychádza z pôsobenia slnečného žiarenia a z dopravného napojenia objektu. Vonkajšie pôdorysné rozmery stavby sú približne 71 × 87 metrov, rozmery nádvoria približne 26 × 31 metrov. Dispozícia objektu je navrhovaná s ohľadom na požadovanú funkciu, prevádzku stavby a ich vzájomné nadväznosti.

Vstupná časť objektu je orientovaná smerom k plánovanej vnútroareálovej komunikácii. Vstup tvorí priestranné foajé, z ktorého má návštevník možnosť nahliadnuť do nádvoria. Pre verejnosť je dostupná bádateľňa a tiež školiaca miestnosť dostupná priamo zo vstupnej haly.

Administratívna časť nadväzuje na vstupnú časť objektu zo severozápadnej strany, s cieľom minimalizovať neželané prehrievanie objektu, čomu dopomáha aj výrazná tvarovanie fasády a exteriérové tienenie. Dispozícia administratívnej časti počíta so samostatnými kanceláriami, vzhľadom na povahu práce archivárov. Presvetlenie centrálnej chodby zabezpečujú translucentné steny.

Technicko-hospodárska časť je situovaná na juhovýchode, čím vzniká čiastočná clona nádvoria pred južným svetlom. V rámci tohto krídla je situovaná zásobovacia rampa, priestory na preberanie dokumentov a ich následnú karanténu, sterilizáciu a zatriedenie do registratúry. Smerom do nádvoria sú orientované preberacie miestnosti, kde sa triedia jednotlivé dokumenty pred začlenením do depozitára na ich finálne miesto uloženia. Okrem archivárskej technológie sú v tejto časti situované aj technológie budovy ako tepelné čerpadlo či požiarny bazén. Presvetlenie technickej časti zabezpečujú strešné svetlíky.

Depot (samotné archívy) tvoria dominantu objektu. Jednotlivé depoty sa rozkladajú na celkovo piatich nadzemných podlažiach, čo umožňuje minimalizovať horizontálne dochádzkové vzdialenosti – najmä v nadväznosti na technické krídlo a digitalizačnú technológiu na prízemí depotu. Kompaktný tvar budovy zároveň minimalizuje tepelné straty a umožňuje udržiavať stabilnú klímu. O zabezpečenie optimálnej výmeny vzduchu, vlhkosti a teploty sa stará päť samostatných vzduchotechnických jednotiek, ktoré sú na každom podlaží, čo sa praxou (Moravský Zemský archív v Brne) ukázalo ako efektívny systém vetrania. Kapacita depotov bola limitovaná požiarnou bezpečnosťou, tak aby v prípade požiaru boli prípadne škody čo najmenšie. Mechanické posuvné regálové systémy umožňujú vysokú efektivitu využitia priestoru, čo samozrejme prináša enormné zaťaženie nosného systému, ktorý je navrhovaný ako robustný železobetónový skelet stužený železobetónovými stenami.

Nádvorie archívu v centre objektu vytvára prírodný exteriér obsahujúci veľkorysú zeleň doplnenú priepustnými spevnenými plochami. Spôsob využitia môže byť formálneho či neformálneho charakteru, prípadne na reprezentatívne účely MO. Cieľom bolo vytvoriť exteriérový priestor pre zamestnancov, oddelený od nehostinného okolia, ktorý svojim charakterom prirodzene reguluje mikroklímu celého objektu a kultivuje pracovné prostredie.

Pôdorys 1.NP
Pôdorys 1.NP
Pôdorys 2.NP
Pôdorys 2.NP
Pôdorys typického podlažia archívu
Pôdorys typického podlažia archívu
Ing. arch. Tibor Varga, PhD.
Ing. arch. Lukáš Rypák
Ing. arch. Karol Volf
Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím