Dom s prejazdom

Samotnému návrhu a architektonickému riešeniu predchádzala úvaha o potrebe uchopenia „prejazdového domu“ ako istého typologického druhu a s tým súvisiace zadefinovanie si jeho základných typologických, ale aj výrazových znakov a jazykových prostriedkov. Keďže ide o pomerne frekventovaný typ domu, nachádzame ho v rámci Slovenska v závislosti od jeho lokácie, ako aj od obdobia, kedy bol realizovaný, v rôznych podobách.

Na Slovensku v minulosti prevládali úzke dlhé pozemky, na ktoré bývali najčastejšie osadené práve prejazdové domy, ktoré tvorili radovú zástavbu okolo ulice. V prípade majetnejších obyvateľov domov so širšími, prípadne viacerými spojenými pozemkami sa na uličnej fasáde okrem prejazdovej brány nachádzali aj samostatné vstupné dvere. Zadaním je však riešenie frekventovanejšieho typu domu, ktorý má od ulice iba jeden komunikačný vstup - prejazdovú bránu, ktorej súčasťou bola bránka pre prechod ľudí. V návrhu je preto uvažované s nástupom do domu z prestrešeného priestoru prejazdu, čo unifikuje postoj k danému typologickému typu domu.

-Základným typologickým znakom tohto typu domu je, že sa do jeho interiéru zo zásady vstupuje z priestoru prekrytého prejazdu.

-Základným architektonickým znakom je jeho elementárny pôdorysný tvar „L“ a jeho urbanisticky čisté prevedenie dosiahnuté zo zásady aditívnym rozširovaním pozdĺžneho krídla.

Najzákladnejším zámerom návrhu predmetného domu je teda očistenie elementárnej formy domu od „prílepku“ vo vnútornom nároží domu, ktorý bol v minulosti pristavaný so zámerom vytvorenia vstupného priestoru. Nový vstup je prinavrátený na miesto pre tento typ domu charakteristické – do prekrytého prejazdového priestoru. Obnoví sa tak jeho pôvodné typologické členenie, ako aj jeho charakteristická urbanistická štruktúra.

Pôvodné okenné otvory zo strany ulice (na západnej strane) ostávajú v pôvodných rozmeroch. Okná na severnej strane (pozdĺžnej fasáde od dvora) sú čiastočne redukované (jeden otvor je zrušený – eliminácia tepelných strát na severe), okno pri terase ma vybúraný parapet, aby bolo možné osadenie dverí a okno v obývacej izbe ostáva v pôvodných rozmeroch. Na východnej fasáde je existujúce okno rozšírené vybúraním parapetu – zvýšenie solárnych ziskov.

Pri pôvodnej prejazdovej bráne je uvažované s jej nahradením, nakoľko nedisponuje historickými hodnotami a jej repasovanie by neprinieslo pridané pamiatkové a estetické hodnoty. Prejazdový priestor je však doplnený o bránu aj zo strany dvora. Toto riešenie prináša radu výhod:

-eliminuje nadmerný prievan, ktorý zo zásady vzniká v prejazdových priestoroch pri otvorení bránky (pri vyššej veternosti zvykne byť pre deti a starších ľudí vážny problém pri otváraní bránky, poznatok z reprodukovaných skúseností)

-vytvára krytý a uzatvorený priestor závetria pri hlavnom vstupe do interiéru objektu

-zlepšuje bx faktor - tepelnotechnické vlastnosti fragmentov teplovýmennej obálky, s ktorými je v priamom styku

Samotný objekt nie je orientovaný práve najvhodnejšie. Z dôvodu severného nádvoria a okien, ktoré sú orientované do tohto priestoru sú straty príliš vysoké a solárne zisky nízke. Nové okná na južnej fasáde nie sú možné zrealizovať, nakoľko sa tu objekt nachádza na hranici pozemku. Aj z tohto dôvodu bolo do strešnej roviny navrhnutých 5 strešných okien, ktoré zabezpečia dostatočné presvetlenie obývacej miestnosti, zvýšia solárne zisky v objekte a tým sa zlepší aj vnútorné prostredie domu.

Dom je navrhovaný tak, aby bola jeho dispozícia plne funkčná a vyhovujúca najmä v prípade, že nedôjde k navyšovaniu stavebnej hmoty. V tomto základnom objeme sa skladá z vstupného priestoru, dvoch samostatných nepriechodných spální (čo je prínosom oproti pôvodnej dispozícii), kúpeľne s WC a spoločenskej zóny (kuchyňa + jedáleň + obývacia izba). Strop pôvodného suterénu, ktorý sa nachádzal pod odstráneným „prílepkom“ je využitý ako terasa a je z obývačky priamo prístupná. V rámci spoločenskej zóny je navrhnuté otvorenie stropu a vytvorenie galérie. Do strešnej roviny sú v tomto mieste navrhnuté nové svetlíky, ktoré zabezpečia dostatočné presvetlenie spoločenskej zóny – zvýšia sa solárne zisky aj z južnej strany, ktoré pri tomto dome absentujú.

Okrem dispozičných a prevádzkových vzťahov je potrebné vyriešiť aj vyhovujúce napojenie exteriéru na existujúci suterén, nakoľko v pôvodnom stave existujúce schodisko nemá dostatočné dimenzie na manipulovanie s technológiou, ktorá je tam v návrhu umiestnená. Rovnako je nevyhovujúce aj pre užívateľa pri bežnej manipulácií a skladovaní potravín, záhradného nábytku a ostatných užívateľských potrieb.

Toto základné usporiadanie umožňuje jednoduchú etapizáciu v prípade potreby ďalších obytných kapacít. Existujúce okno na štítovej fasáde zo strany dvora bude nahradené dverami a je tak zabezpečený prístup do novej časti domu priamo zo spoločenskej zóny. V návrhu vykresľujeme dva scenáre dostavby (z množstva iných alternatív, ktoré je možné prispôsobiť konkrétnym požiadavkám užívateľa vďaka dosiahnutiu variabilnosti dostavby vzhľadom na navrhované riešenie pôvodného objektu).

Scenár A – k pôvodnému objektu je pristavaná samostatná súkromná jednotka, ktorá je okrem spoločenskej zóny prístupná aj samostatným vchodom zo záhrady. Skladá sa zo šatníka, kúpeľne a spálne a v tejto podobe môže predstavovať hosťovskú zónu, spálňu starých rodičov pri viacgeneračnom bývaní, prípadne spálňu rodičov pri potrebe adaptácie pôvodnej spálňe na ďalšiu detskú izbu.

Táto samostatná jednotka je od pôvodného objemu oddelená presvetlovacím medzipriestorom, ktorý zabezpečí difúzne presvetlenie obývačky cez nové dvere v mieste pôvodného okna. Okrem toho ho možno vnímať aj ako energeticky efektívny medzipriestor – nárazníková zóna, vďaka ktorému sa neeliminujú solárne zisky z pôvodného okna.

Architektonické prevedenie vychádza z pôvodnej siluety domu. Je pokračovaním pozdĺžneho krídla, no hrebeň je oproti pôvodnému znížený, čím sa jasne oddelí pôvodná a nová substancia a nedôjde k zbytočným vykurovaným objemom.

Scenár B – k pôvodnému objektu je pristavaný nový energetický medzipriestor vo väčšom rozsahu, ako v scenári A. Zlepšuje tepeplnotechnické vlastnosti fragmentov teplovýmennej obálky, s ktorými je v priamom styku. Solárne zisky (v tomto prípade budú o poznanie vyššie) je možné využiť pri tepelnom čerpadle vzduch-voda, kedy by sa z tohto priestoru v zimných mesiacoch čerpala energia z predohriateho vzduchu.

Z funkčného hľadiska tento energetický medzipriestor predstavuje rozšírenie spoločenskej zóny o zimnú záhradu, kde sa nachádza dostatok priestoru na umiestnenie jedálne, rovnako aj zázemia pre pestovanie rastlín. Priestor je rovnako, ako v scenári A, architektonicky poňatý ako nadviazanie na pôvodnú substanciu domu.  Zasklená časť je znížená oproti pôvodnej výške domu a je predĺžená smerom do záhrady o tieniacu pergolu kopírujúcu jej kontúry. Podlaha je znížená na úroveň terénu pre zabezpečenie priameho kontaktu so záhradou.