Fasádny obklad TIMBERMAX ako výrazový prvok súčasnej horskej architektúry.
Administratívna budova zo 70. rokov na Záhradníckej ulici v Bratislave sa zmenila na moderný bytový dom. Súčasťou prestavby je aj nová fasáda s...
Včasné začlenenie vonkajších žalúzií do projektu umožňuje dosiahnuť čisté architektonické riešenie fasády a...
Spoločnosť LEDVANCE Vás pozýva na konferenciu venovanú moderným riešeniam v oblasti osvetlenia. Podujatie prinesie inšpirácie, inovácie aj praktické...
Harmonogram podujatia a ďalšie užitočné informácie pre účastníkov
Riešenie pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie aj náročné mestské projekty
Presklené priečky umožňujú členenie interiéru pri zachovaní svetla a priestorovej otvorenosti.
AXOR stavia v strednej Európe na selektívnej distribúcii zameranej na kvalitu,
Atypické rozmery, čistý detail a sloboda v práci s materiálom - aj tak môže vyzerať súčasný prístup k interiérovým dverám.
Úsporné bývanie vo svahu.
Spoločnosť Geberit pozýva architektov na bezplatný odborný seminár venovaný akustickému komfortu a kvalite bývania.
Nezámrzný vonkajší ventil SCHELL Polar II Set prináša riešenie pre bezpečný odber vody aj počas chladných mesiacov. Automatické vyprázdnenie...
Okenný systém ARTEVO rozširujú nové vstupné dvere a veľkoformátový zdvižno-posuvný portál. Platforma tak prináša ucelené riešenie s dôrazom na...
Tieniaca technika s environmentálnym rodným listom.
Dvere sa čoraz viac stávajú súčasťou architektonickej koncepcie priestoru, nielen samostatným funkčným výrobkom.
Realizácia ateliéru Eckhardt.studio v starom Lamači pracuje s limitmi malej parcely prostredníctvom kompaktnej hmoty, vertikálneho otvorenia dispozície a využitia svahovitého profilu terénu. Výsledná architektúra predstavuje racionálny príklad nového bývania v hustom zastavanom území.
Realizáciu bližšie predstaví sprievodný text autorov:
Rodinný dom na Rajtákovej ulici vznikol na parcele s výmerou iba 150 m² v stabilizovanej štruktúre starého Lamača. Úzky pozemok, výrazný svah a bezprostredná blízkosť susednej zástavby vytvorili súbor obmedzení, ktoré sa stali východiskom návrhu. Namiesto snahy o maximalizáciu pôdorysnej plochy pracuje dom predovšetkým s priestorom v reze.
Dispozícia je založená na princípe raumplanu. Jednotlivé obytné priestory nie sú zoradené do konvenčných podlaží, ale výškovo sa posúvajú o polpodlažia podľa svojej funkcie, orientácie a vzťahu k terénu. Prepája ich centrálne schodisko, ktoré nie je iba komunikačným prvkom, ale vnútornou osou domu. Krátke vertikálne presuny medzi jednotlivými úrovňami vytvárajú kontinuálny priestor, v ktorom sa hranice medzi podlažiami postupne strácajú. Na malej zastavanej ploche tak vzniká priestorovo bohatší dom, než by umožňovala konvenčná podlažná schéma.
Práca s polpodlažiami zároveň umožnila reagovať na dve rozdielne orientácie parcely. Miestnosti sa podľa svojej funkcie obracajú buď smerom do ulice, alebo do intímnejšej záhrady. Dom tak napriek minimálnym rozmerom pozemku nevytvára pocit uzavretého objektu. Výškové rozdiely, priehľady a meniace sa vzťahy k exteriéru rozširujú jeho vnútorný priestor za fyzické hranice jednotlivých miestností.
Kompaktná hmota smerom do ulice nadväzuje mierkou na okolitú zástavbu, architektonickým výrazom sa však nesnaží historické prostredie napodobňovať. Biela, takmer abstraktná fasáda je členená iba okennými otvormi a vloženým kovovým prvkom, ktorý združuje tienenie, zábradlie a vegetáciu. Tlmený zelenosivý odtieň kovových konštrukcií sa opakuje na rámoch otvorov, exteriérových žalúziách aj technických prvkoch a vytvára jednotnú vrstvu vloženú do jednoduchej bielej hmoty domu.
Nedostatok pozemku zároveň viedol k hľadaniu obytných plôch mimo samotného pôdorysu stavby. Strecha sa preto mení na ďalšiu úroveň domu – pobytovú terasu s výhľadom ponad strechy pôvodnej zástavby starého Lamača. Záhrada na opačnej strane pokračuje v práci s výškovým rozdielom parcely. Je komponovaná ako séria terás a vegetačných úrovní vložených do strmého svahu. Súčasťou najbližšej pobytovej terasy je malé ochladzovacie jazierko, ktoré spolu s vegetáciou dopĺňa mikroklimatickú vrstvu domu.
Dom na Rajtákovej ulici je predovšetkým pokusom o odpoveď na otázku, koľko priestoru skutočne potrebuje samostatne stojaci rodinný dom a akým spôsobom ho možno vložiť do už existujúceho mesta. Namiesto expanzie na jeho okraj využíva malú parcelu vo vnútri zastavanej štruktúry. Kompaktnosť tu preto nie je iba dôsledkom obmedzení pozemku, ale vedomou architektonickou stratégiou. Projekt ukazuje zahusťovanie existujúcej zástavby ako možnú alternatívu k pokračujúcej suburbanizácii – nie prostredníctvom rezignácie na kvalitu individuálneho bývania, ale intenzívnejšou prácou s priestorom, rezom, terénom a existujúcim mestom.
Podklady: Eckhardt.studio
Fotografie: Martin Eckhardt