Architektúra Chalupkova Offices v kontexte mestskej infraštruktúry

Diskusia o administratívnych budovách v mestách sa v posledných rokoch zásadne mení. Kancelárie už nie sú vnímané len ako samostatné objekty určené na výkon práce, ale čoraz častejšie ako integrálna súčasť mestskej infraštruktúry, podobne ako verejné priestory, dopravné systémy či technické siete...

Tento posun je obzvlášť výrazný v prostredí bývalých priemyselných areálov, kde nová výstavba neznamená len architektonický zásah, ale prepis urbanistickej logiky celého územia.

Príkladom takéhoto uvažovania je projekt Chalupkova Offices od Penta Real Estate v bratislavskom downtowne, ktorý vzniká na území s komplikovanou priemyselnou minulosťou, environmentálnou záťažou a dlhodobou urbanistickou fragmentáciou.

Transformácia územia Chalupkova je od začiatku postavená na postupnom vytváraní funkčne prepojeného mestského celku, v ktorom majú administratívne budovy stabilizačnú a organizačnú úlohu.

V prostredí bývalých priemyselných zón totiž kancelárie neplnia len ekonomickú funkciu. Sú zdrojom každodennej aktivity, pravidelného pohybu ľudí a dopytu po službách, čím prirodzene podporujú vznik verejných priestorov, retailu a komunitného života. Ich architektonické a technické riešenie preto musí reagovať nielen na potreby nájomcov, ale aj na širší mestský kontext, mierku ulíc, kvalitu parteru, pešie prepojenia či vzťah k zelenej infraštruktúre.

Chalupkova Offices vzniká so zámerom stať sa súčasťou mestskej štruktúry, v dialógu s okolitými projektmi.

Urbanistická koncepcia pracuje s princípom mestského bloku, aktívneho parteru a prepojených verejných priestorov. Budova tak nie je vnímaná len zvnútra, ako pracovné prostredie, ale aj zvonku, ako prvok, ktorý spoluvytvára charakter ulice a celej štvrte.

Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva architektúra, ktorá sa vedome vyhýba silným gestám, snaží sa uprednostňovať dlhodobú čitateľnosť, mierku a funkčnosť.

Autori návrhu, ateliér Jakub Cigler Architekti, pracujú s administratívnou architektúrou ako s typológiou, ktorá má byť odolná voči rýchlym trendom a schopná adaptácie v čase. V prostredí brownfieldu to znamená navrhovať budovy, ktoré dokážu reagovať na postupné zahusťovanie územia, zmeny v mobilite aj transformáciu spôsobu práce.

Osobitnou témou sú technické riešenia, ktoré sa v súčasnej architektúre administratívnych budov čoraz viac presúvajú z viditeľnej roviny do pozície neviditeľnej, no kľúčovej infraštruktúry.

Energetická efektívnosť, kvalita vnútorného prostredia či inteligentné systémy riadenia budovy už nie sú len otázkou prevádzkových nákladov, ale aj vzťahu k mestu. V husto zastavaných lokalitách downtownu majú technológie priamy vplyv na mikroklímu, energetickú bilanciu územia a environmentálnu stopu celej štvrte.

V prípade Chalupkova Offices sú technické riešenia chápané ako súčasť architektonického a mestského konceptu, nie ako samostatná technologická vrstva. Práve tento spôsob uvažovania dnes formuje odbornú diskusiu o budúcnosti administratívnych budov, v ktorej sa technické systémy prestávajú posudzovať izolovane a čoraz viac sa vnímajú v kontexte urbanizmu, transformácie brownfieldov a dlhodobej udržateľnosti mestských štruktúr.

Tieto témy systematicky otvára aj Solution Summit, odborná platforma zameraná na technické zariadenia budov, energetickú efektívnosť a praktické skúsenosti z realizovaných projektov, ktorá spája architektov, projektantov, developerov a technických špecialistov. Dôraz na reálne riešenia v konkrétnom mestskom prostredí posúva diskusiu od technických parametrov k otázkam, ako technológie ovplyvňujú kvalitu verejného priestoru, prevádzku budov a ich schopnosť adaptácie v čase. Chalupkova Offices v tomto rámci predstavuje projekt, kde sú technické systémy navrhované v priamom vzťahu k hustote územia, miešaniu funkcií a každodennému mestskému životu, a kde technológia funguje ako neviditeľná infraštruktúra podporujúca fungovanie mesta.

Kancelárie v brownfieldoch tak dnes prestávajú byť len odpoveďou na trhový dopyt. Stávajú sa nástrojom regenerácie mesta, ktorý má potenciál zlepšiť kvalitu verejného priestoru, podporiť udržateľnú mobilitu a vytvoriť nové mestské vrstvy tam, kde predtým existovali bariéry.

(ZDROJ: PR Spoločnosti Penta)