Navždy nás opustil architekt Peter Brtko

Dňa 21. októbra 2025 navždy odišiel Ing. arch. Peter Brtko, významný slovenský architekt, Laureát Ceny Dušana Jurkoviča aj Ceny Emila Belluša za celoživotné dielo.

Peter Brtko (1938) študoval architektúru na Vysokej škole technickej v Bratislave. Venoval sa architektonickej tvorbe a pamiatkovej starostlivosti. S menom Petra Brtka je spojená i dlhoročná koncepčná a organizačná práca v oblasti kultúry, architektúry a výtvarného umenia.

Jeho najvýznamnejším dielom je Detské mestečko v Zlatovciach, za ktoré v roku 1974 získal spolu s Ľudovítom Režuchom Cenu Dušana Jurkoviča. Unikátny urbanisticko-architektonický komplex detského mestečka je jedným z dôležitých dokladov smerovania architektúry konca 60. rokov a začiatku 70. rokov. Detské mestečko s areálom v Trenčíne - Zlatovciach bol v roku 2017 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Medzi jeho ďaľšie významné realizácie patrí Dom kultúry v Senici (1987)

Múzeum Ladislava Novomeského v Senici (1985)

Po revolúcii bol podľa projektu Petra Brtka zrealizovaný Rímskokatolícky kostol v Koši (1996)

Významnú časť Brtkovho portfólia tvoria stavby pre kultúru (kultúrny dom v Senici, bývalé múzeum Ladislava Novomeského v Senici), Obnovy a rekonštrukcie (Mirbachov palác Galérie mesta Bratislavy, kostol Klarisiek pre expozíciu gotickej maľby a plastiky). Venoval sa aj návrhom na výstavné a muzeálne expozície, sakrálnej architektúre i návrhom interiérov. Tvorba Petra Brtka zahŕňa množstvo ďaľších realizovaných aj nerealizovaných projektov.

Tvorivú osobnosť Petra Brtka priblíži Laudatio Petra Mikloša, ktoré zaznelo pri príležitosti odovzdávania Ceny Emila Belluša:

„Architektúra - tak ako málo čo - je zrkadlom spoločnosti. Aj preto, že nie je len 'vecou architektov', ale 'vecou verejnou'. Každý do nej hovorí, každý si myslí, že jej rozumie, a každý si ju predstavuje inak. V nespočetných konfliktoch som pochopil, že o architektúre sa netreba škriepiť. Rozumnejšou cestou je presviedčať dobrými príkladmi...“ - Tieto slová napísal pred desiatimi rokmi prof. Štefan Šlachta, generačný druh architekta Petra Brtka, spolužiak z Fakulty architektúry, častý recenzent jeho architektonickej tvorby. Nedávno pri spomienke na autora tejto myšlienky, sa mi vynorila jej súvislosť s architektúrou Petra Brtka. Domnievam sa, že jeho tvorba naozaj patrí k tým dobrým príkladom, ktoré mal na mysli Štefan Šlachta.

Brtkova tvorba je druhovo rozmanitá, má svoju vnútornú logiku, svoj vlastný výraz. Dalo by sa povedať, že architektúre sa venoval (a dodnes venuje) v komplexe všetkých jej súvislostí. Ako autor architektonických i urbanistických diel, ako organizátor, manažér, jej propagátor, aj ako protagonista jej komunitného života.

Pri sumarizácii takmer šiestich desaťročí jeho života s architektúrou, chcem na tomto mieste zdôrazniť predovšetkým jeho autorský profil, ktorého kontúry vyznačujú nové realizácie, rekonštrukcie a obnovu pamiatok, dizajn a interiér, výstavnícku architektúru, ale aj prezentáciu archeologických nálezov a lokalít. Proces projektovania a realizácie týchto diel poznamenal jeho pozitívny prístup k spolupráci s kolegami architektmi, výtvarnými umelcami, dizajnérmi a výstavníckymi grafikmi, ktorý prináša tak potrebnú synergiu v snahe dosiahnuť kvalitný, čo najlepší výsledok.

Do vedomia odbornej i širokej verejnosti sa popri kultúrnych stavbách dostalo predovšetkým Detské mestečko v Zlatovciach, ktoré nedávno bolo zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Len málokto z architektov na Slovensku má možnosť zažiť takúto výnimočnú udalosť. Vychádzajúc z Karfíkovej školy je tu, ako aj v ostatných jeho prácach, charakteristický racionálny, no dostatočne veľkorysý prístup k riešeniu prevádzkovo-funkčných vzťahov a k ich hmotovo-priestorovému vyjadreniu, ale aj snaha obohatiť ich o výtvarno-estetickú dimeziu, a tak zdôrazniť ich humanistické poslanie.

Rekonštrukcie a obnovy pamiatkových objektov sú v Brtkovom portfóliu rovnako významnou kapitolou. Sám deklaruje úctu a pokoru k dielam svojich (aj dávnych) predchodcov a vstup nových architektonických zásahov do historického prostredia chápe ako umocnenie pôvodných kultúrno-historických hodnôt, aj keď sa mení ich spoločenská funkcia, resp ich využitie. Mirbachov palác, kostol Klarisiek v Bratislave, expozície na hrade Červený kameň, synagóga v Prešove - ich premena na galerijné a muzeálne expozície sú toho svedectvom.

Značnú časť Petrovej tvorby preveril čas. Jeho stavby roky slúžili a dodnes značná časť z nich slúži svojmu pôvodnému účelu. Niektoré však poznačila ľudská negramotnosť, no ich fyzická podstata sa zachovala a snáď ich čakajú žičlivejšie časy.

Vrátim sa parafrázou k úvodnej myšlienke, ktorú som si požičal od Štefana Šlachtu. Petrova architektúra presviedča dobrými príkladmi…