Za Tinom Rybákom

Nekrológ za skvelým priateľom,  architektom, Človekom Julom „Tinom“ Rybákom, ktorý zomrel v stredu 8.9.2021.

Za Tinom Rybákom

zostávajú desiatky architektúr pre deň i noc, telo a dušu, ako aj pre Ducha;

sú roky práce bez oddychu, hodiny v aute naprieč Slovenskom & Českom;

ste mohli prísť po úsmev a povzbudenie, striasť zlobôstky a malomysle;

smúti Gelnica, Bratislava, Praha, Košice, Banská Bystrica, Poprad, Pezinok, Okoličné a ďalšie miesta jeho stôp;

je polica starostlivo pripravených kníh, ktorým dalo život jeho vydavateľstvo;

stála v láske jeho rodina a v obdive zástup priateľov;

chodila smrť na konzultácie ako neokrôchaný, hlúpy klient niekoľko mesiacov,

aby ho vo svojej absurdnej moci 8. 9. 2021 navždy umlčala.

Tým čo ho poznali však dlho budú znieť melódie a rytmy dní, keď bol s nami.

Rudo Žákovský

Tino.

Tina si pamätám dobre už zo školy, kde sme na konci rozpadávajúceho sa režimu podnikali oslobodzujúce výlety na zakázané Bradlo a v tieni Štefánika a Jurkoviča spriadali odvážne sny o našej architektonickej budúcnosti. Keď sme spolu vyhrali akýsi projekt na Katedre priemyselných a poľnohospodárskych stavieb, ktorý sme šli obhajovať v celoštátnom kole do Prahy, vedel som, že naše cesty sa v budúcnosti ešte pretnú.

Stratil som ho nachvíľu z dohľadu, ale po etablovaní mojej kancelárie v Prahe sme nadviazali kontakt. Vídali sme sa vtedy pomerne často. Pamätám si na jeho už vtedy prihrbenú statnú postavu s charakteristickou kolísavou chôdzou a lišiackym úsmevom plným porozumenia. Keď ja som začínal, Tino už spolupracoval s prestížnou londýnskou firmou Jestico + Whiles, neskôr John Colingwood architects, aby sa stal ich jedným z najvýkonnejších architektov. Keď občas pri návšteve nášho bytu v Tróji zostal dlhšie a ja som otvoril červené kláštorné, bilancovali sme naše sny zrodené na fakulte v Bratislave a pod Bradlom v Brezovej.

Keď som sa ja len pripravoval na svoju dráhu architekta a robil jednu štúdiu za druhou, Tino už realizoval svoje prvé stavby na Slovensku i v Čechách. Pokiaľ ja som sa zmietal v štýlovej neukotvenosti, Tino navrhoval svoje projekty z akéhosi vnútorného mentálneho vzorca, ktorý sa v ňom nepozorovane vykryštalizoval do pevného architektonického postoja. Vždy keď som si nevedel rady s konštrukčným detailom, pretože moje ambície ďaleko presahovali moje stavebné skúsenosti, Tino ma spoľahlivo vrátil na pevnú zem. Vďaka svojej pracovitosti Tino toho stíhal medzi Gelnicou a Prahou pomerne veľa, zanechával za sebou už ale stále menej stôp a postupne sa mi vytrácal z dohľadu. Jeho veľký plášť, ktorý sa za ním vlnil v rytme kolísavej chôdze, mi bude veľmi chýbať.

V Prahe 11/09/2021 Peter Sticzay-Gromski

Posledná rozlúčka sa uskutoční 14. 9. 2021 o 14:00 v bratislavskom krematóriu