Dušan Samuel Jurkovič - Nové poznatky a pohľady, časť 3.

Zborník publikovaný v časopise Projekt 5/2018 bol zostavený z príspevkov, ktoré odzneli 16. októbra 2018 na kolokviu "Dušan Samuel Jurkovič známy a neznámy" na pôde Spoloku architektov Slovenska. Odbornými garantmi kolokvia boli doc. PhDr, Dana Bořutová, CSc. a Ing. arch. Peter Žalman, CSc.

Sprievodným podujatím kolokvia bola rovnomenná výstava v Galérii SAS na Panskej 15 v Bratislave, ktorá prebiehala od 4. do 19. októbra 2018. Kurátormi výstavy boli Ing. arch. Peter Žalman CSc. a Ing. arch. Vladimír Hain PhD., spolupracovali Ing. arch. Tomáš Hanáček, PhD. a Ing. arch. Martin Dubiny.

Publikácia a podujatia boli súčasťou jubilejného roka, v ktorom sme si pripomenuli 150. výročie narodenia Dušana Jurkoviča, významnej osobnosti československej architektúry prvej polovice 20. storočia, a zároveň aj storočnicu založenia Československa. Jurkovič bol najvýznamnejším architektom v histórii slovenskej architektúry, stal sa v roku 1947 ako prvý architekt národným umelcom. Dielo a život Dušana Jurkoviča sú síce dobre zmapované, ale stále sú obdobia života a práce architekta, ktoré si zaslúžia podrobnejšie pripomenutie. Je to napríklad posledné obdobie Jurkovičovej tvorby späté so Západoslovenskými elektrárňami, podobne aj jeho ďalšie aktivity na Slovensku.

Bratislavské kolokvium prinieslo nové poznatky a zaujímavé informácie o menej známych aktivitách a projektoch Dušana Jurkoviča. Pri tomto veľkom výročí vyšiel aj spomínaný zborník, zostavený z príspevkov, ktoré odzneli na kolokviu. Boli to príspevky doc. PhDr. Dany Bořutovej, CSc. na tému Jurkovičov koncept (národnej) architektúry, Mgr. Martiny Orosovej na tému „Potřebuji mít pevný životní program...“, Ing. Ľubomíra Fekiača o Tvorbe Dušana Jurkoviča vo Zvolene, doc. PhDr. Dany Bořutovej, CSc. o Modranskom evanjelickom sirotinci a jeho architektovi, Mgr. Petry Kalovej na tému Architekt Dušan Samuel Jurkovič a jeho realizácie pre Západoslovenské elektrárne, Ing. arch. Pavla Paulínyho, PhD. o Jurkovičovej teplárni na Čulenovej ulici v Bratislave, Ing. arch. Martina Paška o pripravovanej rekonštrukcii tejto pamiatkovo chránenej stavby.

Na stránkach zborníka vyšiel aj rozsiahly príspevok od Ing. arch Petra Žalmana, CSc., ktorého časti budeme publikovať na pokračovanie. Ing. arch. Peter Žalman, CSc. doplnil prezentáciu industriálneho obdobia tvorby architekta Jurkoviča pre Západoslovenské elektrárne. Zdôraznil tiež miesto a úlohu tehelne v Trnave, priblížil areál elektrárne v Hlohovci. Pripomenul rozsahu areálu Teplárne na Čulenovej ulici v Bratislave a zložité obdobie spred 10 rokov, kedy bola väčšina budov asanovaná.

Časť 3.:

Dielo architekta Jurkoviča je známe našej i zahraničnej verejnosti, tvorí základ architektonického fondu Slovenska i Československa. Popri budovách a areáloch raného aj zrelého obdobia tvorby architekta Jurkoviča sú tu však aj menej známe, málo prezentované časti tvorby, ktoré súvisia najmä s tvorbou Jurkoviča pre ZSE. Súbor realizovaných budov sa nachádza v Bratislave aj v jej okolí. V záverečnej etape tvorby sa Jurkovič venoval najmä menšej industriálnej architektúre s vyvrcholením v budove Turbocentrály na Čulenovej ulici v Bratislave. Autor konceptu výstavy sa opiera najmä o autentické materiály, podklady, ktoré sa nachádzajú v Slovenskom národnom archíve, ako aj o poznatky z návštev jednotlivých stavieb. Všetky prezentované objekty stále stoja a slúžia novému účelu. Výnimkou je tehelňa v Trnave, ktorá ustúpila novej zástavbe mesta už na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia. Tepláreň na Čulenovej čaká prestavba.

Architekt Jurkovič sa stal od roku 1928 členom správnej rady ZSE a v 30. rokoch 20. storočia postupne vyprojektoval a zrealizoval viacero budov pre elektrárenskú spoločnosť.

Súbor stavieb pre ZSE sa vyznačuje kompaktným názorom, jednotným architektonickým výrazom, použitím keramického/tehlového obkladu a dopracovaním detailov. Súbor industriálnych budov architekta Jurkoviča tak predstavuje výnimočný príklad kvalitnej architektúry, ktorá nadväzuje na funkcionalizmus a na ďalšie európske trendy pri tvorbe tohto druhu stavieb. Zároveň má tento súbor ako vždy pri architektovi Dušanovi Jurkovičovi osobitý charakter, jeho budovy sú rozpoznateľne a majú väzby na predchádzajúcu tvorbu. Napríklad motív veže s nízkou šikmou strechou sa objavuje už skôr ako v monumentálnej Teplárni, Turbocentrále v Bratislave na Čulenovej ulici. Práca s tehlou a tehlovým obkladom tvorí organickú súčasť tohto súboru prác – Jurkovič bol aj vlastníkom tehelne v Trnave a v duchu funkcionalizmu si vytvoril vlastné čitateľné riešenie fasád industriálnych objektov. Všetky objekty mali v duchu politiky ZSE aj sociálny rozmer, súčasťou riešenia bol aj byt resp. byty. Téma bývania je osobitou témou tvorby Dušana Jurkoviča.

Budovy v areáli ZSE Hlohovec

História Elektrární Hlohovec siaha do počiatku 20. storočia. Budova Strojovne z roku 1901 (pravdepodobne) je národnou kultúrnou pamiatkou. Architekt Jurkovič navrhol a postavil v areáli niekoľko budov: Sklady + kryt CO, Inšpektorát a úpravy v Hlavnej budove.
150

Budova Inšpektorátu, Hlohovec

Objekt z roku 1942 sa nachádza na hranici areálu v kontakte s chránenou budovou Strojovne. Trojpodlažný objekt má sedlovú nižšiu strechu a klasicistný výraz, ktorý korešponduje s vedľajšou staršou ústrednou budovou areálu. Na prízemí boli dielne, sklady a schodisko. Na poschodí denná miestnosť, šatne, rezerva, sociálne zázemie.

Tehelňa Trnava

Tehelňu kúpil architekt s bratom Ladislavom už v roku 1913. V archíve sa zachoval plán areálu z roku 1942 a tiež úpravy a dostavby niekoľkých objektov, napríklad Sušiarne. Väzba na výrobu keramických obkladačiek bola súčasťou koncepcie Jurkovičovej tvorby tohto obdobia. Architekt Jurkovič o svojich obkladačkách písal aj v časopise Slovenský staviteľ, r. 1938.

V nasledujúcej časti predstavíme turbocentrálu na Čulenovej ulici v Bratislave.