Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
6. jún 2019
0
712

Dušan Samuel Jurkovič - Nové poznatky a pohľady, časť 4.

Séria článkov predstavuje menej známe aktivity a projekty Dušana Jurkoviča, ktoré boli publikované v zborníku Dušan Samuel Jurkovič - Nové poznatky a pohľady. Dnes predstaví Peter Žalman turbocentrálu na Čulenovej ulici v Bratislave.
Dušan Samuel Jurkovič - Nové poznatky a pohľady, časť 4.

Zborník publikovaný v časopise Projekt 5/2018 bol zostavený z príspevkov, ktoré odzneli 16. októbra 2018 na kolokviu "Dušan Samuel Jurkovič známy a neznámy" na pôde Spoloku architektov Slovenska. Odbornými garantmi kolokvia boli doc. PhDr, Dana Bořutová, CSc. a Ing. arch. Peter Žalman, CSc.

Sprievodným podujatím kolokvia bola rovnomenná výstava v Galérii SAS na Panskej 15 v Bratislave, ktorá prebiehala od 4. do 19. októbra 2018. Kurátormi výstavy boli Ing. arch. Peter Žalman CSc. a Ing. arch. Vladimír Hain PhD., spolupracovali Ing. arch. Tomáš Hanáček, PhD. a Ing. arch. Martin Dubiny.

Publikácia a podujatia boli súčasťou jubilejného roka, v ktorom sme si pripomenuli 150. výročie narodenia Dušana Jurkoviča, významnej osobnosti československej architektúry prvej polovice 20. storočia, a zároveň aj storočnicu založenia Československa. Jurkovič bol najvýznamnejším architektom v histórii slovenskej architektúry, stal sa v roku 1947 ako prvý architekt národným umelcom. Dielo a život Dušana Jurkoviča sú síce dobre zmapované, ale stále sú obdobia života a práce architekta, ktoré si zaslúžia podrobnejšie pripomenutie. Je to napríklad posledné obdobie Jurkovičovej tvorby späté so Západoslovenskými elektrárňami, podobne aj jeho ďalšie aktivity na Slovensku.

Bratislavské kolokvium prinieslo nové poznatky a zaujímavé informácie o menej známych aktivitách a projektoch Dušana Jurkoviča. Pri tomto veľkom výročí vyšiel aj spomínaný zborník, zostavený z príspevkov, ktoré odzneli na kolokviu. Boli to príspevky doc. PhDr. Dany Bořutovej, CSc. na tému Jurkovičov koncept (národnej) architektúry, Mgr. Martiny Orosovej na tému „Potřebuji mít pevný životní program...“, Ing. Ľubomíra Fekiača o Tvorbe Dušana Jurkoviča vo Zvolene, doc. PhDr. Dany Bořutovej, CSc. o Modranskom evanjelickom sirotinci a jeho architektovi, Mgr. Petry Kalovej na tému Architekt Dušan Samuel Jurkovič a jeho realizácie pre Západoslovenské elektrárne, Ing. arch. Pavla Paulínyho, PhD. o Jurkovičovej teplárni na Čulenovej ulici v Bratislave, Ing. arch. Martina Paška o pripravovanej rekonštrukcii tejto pamiatkovo chránenej stavby.

Na stránkach zborníka vyšiel aj rozsiahly príspevok od Ing. arch Petra Žalmana, CSc., ktorého časti publikujeme na pokračovanie. Ing. arch. Peter Žalman, CSc. doplnil prezentáciu industriálneho obdobia tvorby architekta Jurkoviča pre Západoslovenské elektrárne. Zdôraznil tiež miesto a úlohu tehelne v Trnave, priblížil areál elektrárne v Hlohovci. Pripomenul rozsahu areálu Teplárne na Čulenovej ulici v Bratislave a zložité obdobie spred 10 rokov, kedy bola väčšina budov asanovaná.

Časť 4.:

Dielo architekta Jurkoviča je známe našej i zahraničnej verejnosti, tvorí základ architektonického fondu Slovenska i Československa. Popri budovách a areáloch raného aj zrelého obdobia tvorby architekta Jurkoviča sú tu však aj menej známe, málo prezentované časti tvorby, ktoré súvisia najmä s tvorbou Jurkoviča pre ZSE. Súbor realizovaných budov sa nachádza v Bratislave aj v jej okolí. V záverečnej etape tvorby sa Jurkovič venoval najmä menšej industriálnej architektúre s vyvrcholením v budove Turbocentrály na Čulenovej ulici v Bratislave. Autor konceptu výstavy sa opiera najmä o autentické materiály, podklady, ktoré sa nachádzajú v Slovenskom národnom archíve, ako aj o poznatky z návštev jednotlivých stavieb. Všetky prezentované objekty stále stoja a slúžia novému účelu. Výnimkou je tehelňa v Trnave, ktorá ustúpila novej zástavbe mesta už na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia. Tepláreň na Čulenovej čaká prestavba.

Architekt Jurkovič sa stal od roku 1928 členom správnej rady ZSE a v 30. rokoch 20. storočia postupne vyprojektoval a zrealizoval viacero budov pre elektrárenskú spoločnosť.

Súbor stavieb pre ZSE sa vyznačuje kompaktným názorom, jednotným architektonickým výrazom, použitím keramického/tehlového obkladu a dopracovaním detailov. Súbor industriálnych budov architekta Jurkoviča tak predstavuje výnimočný príklad kvalitnej architektúry, ktorá nadväzuje na funkcionalizmus a na ďalšie európske trendy pri tvorbe tohto druhu stavieb. Zároveň má tento súbor ako vždy pri architektovi Dušanovi Jurkovičovi osobitý charakter, jeho budovy sú rozpoznateľne a majú väzby na predchádzajúcu tvorbu. Napríklad motív veže s nízkou šikmou strechou sa objavuje už skôr ako v monumentálnej Teplárni, Turbocentrále v Bratislave na Čulenovej ulici. Práca s tehlou a tehlovým obkladom tvorí organickú súčasť tohto súboru prác – Jurkovič bol aj vlastníkom tehelne v Trnave a v duchu funkcionalizmu si vytvoril vlastné čitateľné riešenie fasád industriálnych objektov. Všetky objekty mali v duchu politiky ZSE aj sociálny rozmer, súčasťou riešenia bol aj byt resp. byty. Téma bývania je osobitou témou tvorby Dušana Jurkoviča.

Turbocentrála, Čulenova ulica Bratislava

Objekt z rokov 1940 - 1942 sa nachádzal v industriálnej zóne Bratislavy pri rafinérii Apollo, neďaleko prístavu pri Dunaji. Pôvodný súbor obsahoval popri turbocentrále, hale, vodnom hospodárstve aj trafostanicu. S rozvojom technológií, kotlov a nárokmi na teplo sa areál rozrastal, centrálna pozdĺžna hala mala 80 metrov, bola zapustená do štrkového podložia. Poslednou etapou bola realizácia kogeneračnej jednotky, až nastalo obdobie degradácie areálu a celej priemyselnej štvrte v okolí. Nový majiteľ postupne asanoval celý areál a z Turbocentrály ostalo len torzo - ústredná monumentálna budova kotolne s časťou haly, ktoré sú zapísané v zozname NKP. Dnes v zóne Chalupkova prebieha nová zástavba, v areáli pôvodnej Teplárne ZSE sa stavajú tri vežové obytné domy. Objektu kotolne sa po čase dostalo uznania ako vrcholnej architektúre špičkového architekta obdobia polovice 20. storočia. Popis keramickej fasády, typickej pre Jurkovičove diela je v osobitnej časti tohto zborníka, podobne aj popis nového riešenia využitia hmoty, objemu pôvodnej kotolne a vedľajšej budovy.

Zóna Chalupkova - dobová letecká fotografia
Zóna Chalupkova - dobová letecká fotografia
Jurkovičova tepláreň
Jurkovičova tepláreň
Jurkovičova tepláreň
Jurkovičova tepláreň
Výkresová dokumentácia
Výkresová dokumentácia
Západná fasáda - sanácia
Západná fasáda - sanácia
Model komplexu
Model komplexu

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím