Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

BMI SLOVENSKO

Šikmé a ploché strech

Mojmírovská 9
Ivanka pri Nitre

ISOVER EPS GREYWALL

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

2N® Indoor Compact

2N® Indoor Compact je vnútorná odpovedacia...

2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (výrobca)
2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
3. január 2018
0
392

Transformácie (Ikonické ruiny) časť 10: Transformácie Dedičstva

Vývojová platforma programu "Ikonické ruiny" prebiehajúcom v súčasnosti na KAT VŠVU v Bratislave.
Transformácie (Ikonické ruiny) časť 10: Transformácie Dedičstva

Pohľad na architektúru druhej polovice 20. storočia, pri záchrane ktorej zlyhávajú univerzálne zásady pamiatkovej starostlivosti. Projekt Ikonické ruiny sa snaží ukázať ako integrovať architektúru z dekád nedávno minulých do súčasného životného a kultúrneho prostredia.

Pod gesciou Jana Studeného sa na príprave podieľali hlavne členovia a študenti KAT VŠVU a blízki spolupracovníci (autorský kolektív viď. v spodnej časti článku). Výsledok bol publikovaný v špeciálnom čísle časopisu PROJEKT 3-4 2017. Typografia je dielom Ľ. Segečovej (ISSUU náhľad). Uverejňujeme na pokračovanie. Časť 10:

…chceme neskoromoderné paláce zo socialistického obdobia zbúrať, alebo rekonštruovať? Myslíme si, že ani jedno ani druhé. Hľadáme spôsoby ako ich transformovať.

MLYNICA
Nina Bartošová

Mlynica Konverzia v procese Viacúčelový areál Mlynica
Architekt gutgut s.r.o. Staviteľ ise, s.r.o.
Investor Teslová, s.r.o.
Lokalita Turbínová ul., Bratislava
Projekt 2015
Realizácia 2016 – 2017

Recenzovať objekt pred jeho dokončením – hoci je to v tomto prípade otázka niekoľkých týždňov – môže byť trochu zradné. Predovšetkým preto, že priestor pri ešte prebiehajúcich prácach nemá šancu naplno vyznieť. Nie sú dotiahnuté všetky potrebné detaily, ktoré v závere spravia architektúru takou, aká má v očiach jej tvorcov – v tomto prípade Števa Polakoviča, Lukáša Kordíka a ich kolegov z ateliéru gutgut – byť. Na druhej strane sa v tomto momente ponúka príležitosť nahliadnuť do ešte neukončeného procesu, a je tak možné vidieť veci, ktoré po dokončení stavby už nemusia byť viditeľné.

Už teraz je možné jednoznačne konštatovať, že konverzia areálu bývalej Mlynice – ktorý pozostáva z objektu Mlynice a zo samostatne stojaceho vežového sila – je jednoznačne počinom, ktorý stojí za pozornosť. Jednak ako architektonické dielo, a jednak ako obdivuhodný ťah od investora projektu. Pre mesto je prínosom, ak sa vyskytne niekto, kto je ochotný vynaložiť potrebné úsilie, ktoré predstavuje konverzia existujúcej štruktúry a nevyberá si ľahšiu cestu, ktorou by bola novostavba. Konverzia staršieho objektu je náročná aj v prípade, že nejde o vyhlásenú pamiatku. Počas stavebného procesu totiž nevyhnutne vystanú skutočnosti, ktoré nie je možné predpokladať. Tie si vyžadujú nielen od architekta, aby bol schopný v krátkom čase priniesť alternatívne riešenie, ale sú tiež výzvou pre investora/vlastníka. Musí byť prístupný vložiť do projektu viac financií, než možno pôvodne plánoval a neočakávané odhalenia navyše neraz predĺžia pôvodný časový plán.

Práve z týchto dôvodov je výhodou vstúpiť recenziou do diania, byť nútený ísť pod povrch veci a nehodnotiť prednostne to, čo je viditeľné, respektíve vizuálne a architektonicky príťažlivé. V tomto stave si je človek o to viac schopný uvedomiť odvahu a predstavivosť architektov aj investora, ktoré sú potrebné na to, aby bol človek ochotný venovať úsilie premene miesta, ktoré síce má svoj potenciál – a  v budúcnosti môže pozitívne prekvapiť – ale zatiaľ je stále rizikom s neistým výsledkom.

Foto: Jakub Skokan a Martin Tůma - BoysPlayNice

Situácia

Areál Mlynica sa nachádza v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, severovýchodne od centra mesta, v priemyselnej zóne, v ktorej v posledných desaťročiach postupne nahrádzajú výrobu komerčné funkcie. Objekty stoja v blízkosti hraníc bývalého Závodu mieru (dnes Istrochem), na západ od Mierovej kolónie, s ktorou však nemajú priame cestné napojenie. K areálu patria dve exteriérové plochy s parkoviskami.

Severozápadná, hlavná fasáda Mlynice je rovnobežná s juhovýchodnou hranicou pozemku Bratislavskej teplárenskej, pri ktorej sú situované dva veľkokapacitné valcové zásobníky. Stoja v rohu pozemku, priamo oproti riešenej hale. Z vonkajšej strany lemuje nárožie teplárenského areálu väčšia z dvoch externých plôch Mlynice. Menšia externá plocha pôdorysne prepája objekt haly a sila. K areálu Mlynice je prístup z juhozápadnej strany po Turbínovej ulici, ktorá ústi na severozápad do Vajnorskej a na juhovýchod do Rožňavskej ulice.

Areál

Areál Mlynice bol postavený v 60. rokoch dvadsiateho storočia pre závod na výrobu pórobetónu, ktorý bol súčasťou štátneho podniku Ľahké stavebné hmoty Bratislava. Výroba pórobetónu prebiehala aj v ďalších priestoroch, ktoré stavebne nadväzujú na Mlynicu. Táto viacpodlažná hala má pravouhlý pôdorys, z ktorého z juhozápadnej strany vystupuje menší segment predĺžením posledného – najjužnejšieho – z piatich modulov nosného systému a na opačnej strane je jeden modul od 2. nadzemného podlažia vynechaný. Mlynica dosahuje v dvoch konštrukčných moduloch pozdĺž severovýchodnej fasády výšku 25 m. Nižšia časť, ktorú tvorí väčšia časť pôdorysnej plochy, má v najvyššom bode výšku 22 m. Obe časti objektu sú zastrešené mierne zošikmenou pultovou strechou. Jednopodlažná prístavba, ktorá zakrývala časť severovýchodnej strany bola odstránená.

Do objektu je prístup z hlavnej severozápadnej, ako aj zo severovýchodnej strany, t. j. zo spomenutého menšieho externého priestoru areálu. Z juhovýchodnej strany na halu stavebne nadväzuje objekt, ktorý je vo vlastníctve spoločnosti Prespor, objekt dotýkajúci sa haly z juhozápadnej strany, ako aj ďalšie stavby bývalého závodu, sú majetkom viacerých vlastníkov. Železobetónové silo kruhového prierezu s priemerom cca 9 m, stojí samostatne vedľa haly. Siaha do výšky 34,7 m, vrátane 8 m vysokej podnože 1-modulového železobetónového skeletu. Jeho rekonštrukcia začne až po dokončení konverzie Mlynice, zatiaľ bola odstránená prízemná stavba podnože, ponechaný bol len nosný systém.

Nová funkčná náplň

Hoci v objekte ešte prebiehajú stavebné práce, charakter miesta a jeho atmosféra sú už jasne odčítateľné. Po prestavbe má objekt 8 nadzemných podlaží a jedno podzemné, ktoré však zaberá len necelých 120 m2 podlažnej plochy vrátane schodiska. Priestorom, ktorý sa stane kľúčovým pre definovanie celkovej atmosféry objektu, je viacúčelová sála. Spolu s pridruženými priestormi zaberá sála takmer celú plochu 1. nadzemného podlažia objektu, pričom jej ústredná zóna, ktorá je určená spoločenským podujatiam, výstavám alebo firemným eventom, presahuje v miestach až cez tri podlažia. Interiér vizuálne dopĺňajú geometricky zaujímavé výpuste pôvodných zásobníkov, ktoré ostali zachované.

Najviac podlažnej plochy, približne 2 184 m2, však tvoria administratívne priestory, ktoré sú navrhnuté do úrovní 2. – 5. nadzemného podlažia. Osobitý otvorený priestor haly architekti využili v prospech vytvorenia netradičných riešení officov, kde sa striedajú individuálne kancelárie s kanceláriami open-space a hot-desk zónami. Priestor umožňuje flexibilitu a dáva budúcim vlastníkom možnosť prispôsobiť ju ho určitej miery vlastným predstavám a potrebám.

Funkcia, ktorá vhodne doplňuje dve predchádzajúce funkcie a zároveň zaručí život v objekte počas rôznych etáp dňa, je bývanie. Šesť obytných loftov o celkovej ploche vyše 700 m2 sa nachádza na 6. – 8. nadzemnom podlaží. Štyri menšie lofty, s plochou 95 m2, a jeden väčší – s plochou 160 m2 – zaberajú šírku dvoch konštrukčných modulov pozdĺž celej severovýchodnej fasády. Vyvýšenie objektu v tejto časti umožňuje v 8. podlaží presvetliť lofty aj z juhozápadnej strany, z ktorej je časť strechy nižšej časti objektu využitá pre terasy. Druhý väčší loft je len jednopodlažný, zaberá však spolu s vlastnou terasou celý predĺžený modul pozdĺž juhovýchodnej fasády.
 
Silo bude funkčne projektované ako sídlo samostatnej firmy. Po konverzii bude doplnené o vyvýšenú jednopodlažnú prístavbu, pod ktorou bude vytvorené miesto pre parkovanie. Do valcového objemu sila bude vložených 12 podlaží, prepojených vertikálnym komunikačným jadrom so schodiskom a výťahom. Kancelárie, ktoré sa tu budú nachádzať, doplnia kuchynky a hygienické zariadenia, prestriedané v rámci jednotlivých podlaží.

Foto: Jakub Skokan a Martin Tůma - BoysPlayNice

Architektúra konverzie

Nosný systém pôvodného objektu tvorí železobetónový skelet a ako výplňové murivo boli použité pórobetónové tvárnice. Nakoľko sa architekti rozhodli vložiť medzi existujúce podlažia nové úrovne, museli sa pôvodné konštrukcie staticky spevniť. Z dôvodu zvýšenej záťaže boli stĺpy výrazne rozšírené. Zjednocujúca povrchová úprava, ako aj celková veľkorysosť priestoru, však prispieva k tomu, že výsledok vo finálnej podobe je pre neinformovaného návštevníka takmer nepostrehnuteľný.

Materiál stien variuje v závislosti od ich umiestnenia. Nové železobetónové steny sú použité v prípade nosných stien alebo obvodového plášťa. Osobitným prvkom v kanceláriách sú dvojplášťové Profilit/Kopilitové steny a deliace drevené hrazdené steny a presklené steny. Nenosné steny z režného muriva sú použité napríklad na oddelenie bytov od ostatných priestorov, ale aj v eventovom priestore na 1. nadzemnom podlaží. V kancelárskych priestoroch ani v loftoch nie sú realizované žiadne nenosné deliace steny a väčšina stien je realizovaná bez povrchových úprav, povrchové nerovnosti boli vyrovnané renivelačnou omietkou.

Čo sa týka horizontálnych konštrukcií, pôvodné trámové železobetónové stropy doplnili architekti o monolitické železobetónové dosky a keramické stropy. Stropy v kanceláriách na 4. a 5. NP – v miestach, kde sú násypníky – sú plechobetónové, s podhľadom z pozinkovaného trapézového plechu, ktorý znásobuje industriálnu estetiku interiéru. Stropy sú podobne ako steny, bez povrchových úprav. Do niektorých viacúrovňových loftov bol navrhnutý aj drevený strop, ktorý pôsobí ako v drsnom industriálnom interiéri príjemne a zjemňuje celkový výraz stavby v obytnom priestore.

Zaujímavým prvkom sú tri kruhové otvory v železobetónových doskách podlahy 4. NP, do ktorých architekti navrhli výplň z okrúhlych sklobetónových tvárnic. Nakoľko tieto tvárnice sú na Slovensku atypické, museli byť špeciálne staticky testované na použitie pre dané účely. Cez sklobetónové kruhy bude môcť prúdiť svetlo až z/do eventového priestoru, ktorý sa nachádza pod nimi, nakoľko v úrovni 3. nadzemného podlažia toto miesto plošne nezakrýva horizontálna konštrukcia. Ďalšími dizajnovými prvkami interiéru, ktoré vnášajú do priestoru niečo nové, sú drevené mostíky v úrovni 5. a 6. nadzemného podlažia, kde prepájajú jednotlivé priestory v rámci administratívy. Materiálové riešenie dopĺňajú zábradlia z pozinkovaného oceľového plechu so oceľovým zvislým delením. Z exteriéru dostal objekt novú omietku s bielym náterom, ktorý svojou čistotou a novosťou kontrastuje s industriálnym vzhľadom v interiéri. Pôvodné okenné otvory sú doplnené o nové otvory s jednotným materiálovým riešením výplní s hliníkovými rámami v čiernej farbe. Zatiaľ čo v niektorých miestach sleduje rozmiestnenie otvorov rámec daný konštrukčným systémom, v iných miestach sú otvory rozohrané zdanlivo náhodne. V skutočnosti však korešpondujú s potrebami vnútorných priestorov a zároveň kompozične rozbíjajú pôvodne fádny charakter fasád a narušujú vizuálnu prísnosť objektu.

Kontrast a prekvapenie

Pri pohľade zvonka Mlynica v podstate len málo prezrádza to, čo skrýva jej vnútro. Najvýraznejším prvkom je žiarivo biela farba omietky, ktorá naznačuje, že sa s objektom, ktorý bol po dlhší čas opustený, niečo udialo. O to väčší kontrast – a moment prekvapenia – prichystali architekti tým, ktorí Mlynicu navštívia, či už kvôli kultúrnej alebo spoločenskej akcii, pracovne alebo osobne, podľa toho, ktorá z funkcií bude dôvodom ich návštevy. Interiér je tým, čo je na Mlynici skutočne pozoruhodné. Zažitie atmosféry, ktorú spoluvytvárajú jednotlivé materiály – niekde až priveľmi surový fľakatý betón v kontraste s precízne remeselnou prácou s drevom, sklom, kovom, rôznorodosťou recyklovaných tehál na stenách z režného muriva – v pôsobení s originálnym priestorom je tým, čo oslovuje.

Vložené podlažia a spôsob, akým sa s jednotlivými hmotami pracuje v rámci celej výšky objektu, prináša návštevníkovi vizuálny zážitok a láka vybrať sa labyrintom presklených kubusov, drevených mostíkov alebo po ochodziach s jednoduchým elegantným zábradlím. Zachované betónové zásobníky pôsobia v priestore až výtvarne.

Dianie vovnútri si vie už teraz človeka natoľko získať, že sa možno zabudne pozrieť cez okná von, do okolia, ktoré má nemenej zaujímavý charakter a ktorý možno o pár rokov bude priťahovať viacero pozitívnych zmien. Hoci som pri návšteve stavby nechtiac započula jedného z robotníkov zahlásiť, že je Mlynica je asi tou najškaredšou stavbou, na akej kedy pracoval – možno sa práve neúspešne pasoval so zahladzovaním nedokonalostí v betóne – môžem s ním v tomto prípade akurát nesúhlasiť. Mlynica má všetky predpoklady byť inšpiráciou ako pre architektov, tak pre investorov, ktorí časom snáď nadobudnú viac odvahy púšťať sa do podobných projektov.

Foto: Jakub Skokan a Martin Tůma - BoysPlayNice

Architektúra konverzie

Nosný systém pôvodného objektu tvorí železobetónový skelet a ako výplňové murivo boli použité pórobetónové tvárnice. Nakoľko sa architekti rozhodli vložiť medzi existujúce podlažia nové úrovne, museli sa pôvodné konštrukcie staticky spevniť. Z dôvodu zvýšenej záťaže boli stĺpy výrazne rozšírené. Zjednocujúca povrchová úprava, ako aj celková veľkorysosť priestoru, však prispieva k tomu, že výsledok vo finálnej podobe je pre neinformovaného návštevníka takmer nepostrehnuteľný.

Materiál stien variuje v závislosti od ich umiestnenia. Nové železobetónové steny sú použité v prípade nosných stien alebo obvodového plášťa. Osobitným prvkom v kanceláriách sú dvojplášťové Profilit/Kopilitové steny a deliace drevené hrazdené steny a presklené steny. Nenosné steny z režného muriva sú použité napríklad na oddelenie bytov od ostatných priestorov, ale aj v eventovom priestore na 1. nadzemnom podlaží. V kancelárskych priestoroch ani v loftoch nie sú realizované žiadne nenosné deliace steny a väčšina stien je realizovaná bez povrchových úprav, povrchové nerovnosti boli vyrovnané renivelačnou omietkou.

Čo sa týka horizontálnych konštrukcií, pôvodné trámové železobetónové stropy doplnili architekti o monolitické železobetónové dosky a keramické stropy. Stropy v kanceláriách na 4. a 5. NP – v miestach, kde sú násypníky – sú plechobetónové, s podhľadom z pozinkovaného trapézového plechu, ktorý znásobuje industriálnu estetiku interiéru. Stropy sú podobne ako steny, bez povrchových úprav. Do niektorých viacúrovňových loftov bol navrhnutý aj drevený strop, ktorý pôsobí ako v drsnom industriálnom interiéri príjemne a zjemňuje celkový výraz stavby v obytnom priestore.

Zaujímavým prvkom sú tri kruhové otvory v železobetónových doskách podlahy 4. NP, do ktorých architekti navrhli výplň z okrúhlych sklobetónových tvárnic. Nakoľko tieto tvárnice sú na Slovensku atypické, museli byť špeciálne staticky testované na použitie pre dané účely. Cez sklobetónové kruhy bude môcť prúdiť svetlo až z/do eventového priestoru, ktorý sa nachádza pod nimi, nakoľko v úrovni 3. nadzemného podlažia toto miesto plošne nezakrýva horizontálna konštrukcia. Ďalšími dizajnovými prvkami interiéru, ktoré vnášajú do priestoru niečo nové, sú drevené mostíky v úrovni 5. a 6. nadzemného podlažia, kde prepájajú jednotlivé priestory v rámci administratívy. Materiálové riešenie dopĺňajú zábradlia z pozinkovaného oceľového plechu so oceľovým zvislým delením. Z exteriéru dostal objekt novú omietku s bielym náterom, ktorý svojou čistotou a novosťou kontrastuje s industriálnym vzhľadom v interiéri. Pôvodné okenné otvory sú doplnené o nové otvory s jednotným materiálovým riešením výplní s hliníkovými rámami v čiernej farbe. Zatiaľ čo v niektorých miestach sleduje rozmiestnenie otvorov rámec daný konštrukčným systémom, v iných miestach sú otvory rozohrané zdanlivo náhodne. V skutočnosti však korešpondujú s potrebami vnútorných priestorov a zároveň kompozične rozbíjajú pôvodne fádny charakter fasád a narušujú vizuálnu prísnosť objektu.

Kontrast a prekvapenie

Pri pohľade zvonka Mlynica v podstate len málo prezrádza to, čo skrýva jej vnútro. Najvýraznejším prvkom je žiarivo biela farba omietky, ktorá naznačuje, že sa s objektom, ktorý bol po dlhší čas opustený, niečo udialo. O to väčší kontrast – a moment prekvapenia – prichystali architekti tým, ktorí Mlynicu navštívia, či už kvôli kultúrnej alebo spoločenskej akcii, pracovne alebo osobne, podľa toho, ktorá z funkcií bude dôvodom ich návštevy. Interiér je tým, čo je na Mlynici skutočne pozoruhodné. Zažitie atmosféry, ktorú spoluvytvárajú jednotlivé materiály – niekde až priveľmi surový fľakatý betón v kontraste s precízne remeselnou prácou s drevom, sklom, kovom, rôznorodosťou recyklovaných tehál na stenách z režného muriva – v pôsobení s originálnym priestorom je tým, čo oslovuje.

Vložené podlažia a spôsob, akým sa s jednotlivými hmotami pracuje v rámci celej výšky objektu, prináša návštevníkovi vizuálny zážitok a láka vybrať sa labyrintom presklených kubusov, drevených mostíkov alebo po ochodziach s jednoduchým elegantným zábradlím. Zachované betónové zásobníky pôsobia v priestore až výtvarne.

Dianie vovnútri si vie už teraz človeka natoľko získať, že sa možno zabudne pozrieť cez okná von, do okolia, ktoré má nemenej zaujímavý charakter a ktorý možno o pár rokov bude priťahovať viacero pozitívnych zmien. Hoci som pri návšteve stavby nechtiac započula jedného z robotníkov zahlásiť, že je Mlynica je asi tou najškaredšou stavbou, na akej kedy pracoval – možno sa práve neúspešne pasoval so zahladzovaním nedokonalostí v betóne – môžem s ním v tomto prípade akurát nesúhlasiť. Mlynica má všetky predpoklady byť inšpiráciou ako pre architektov, tak pre investorov, ktorí časom snáď nadobudnú viac odvahy púšťať sa do podobných projektov.

TEPLÁREŇ ČULENOVA ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU
Ján Studený
Benjamín Bradňanský

Rámcom zadania je objekt s imperatívom kultúrneho dedičstva. Hľadanie identity (budovy, vzťahov a územia) a súvislostí v spojení s čisto architektonickou prácou v priestore. Našou predstavou je intervencia do objektu teplárne, prípadne práca s fyzickou podstatou stavby. Môže mať charakter dočasnej vo-stavby, alebo byť iniciačným prvkom dlhšieho procesu so stabilnejším charakterom, ktorý ústí v reálne možnosti užívania objektu. Pozadím tejto aktivity je reálny proces hľadania náplne, programu pre budúce využitie budovy.

Záujem chceme sústrediť na štrukturálne koncepty založené na vybratej materiálovej báze a hľadanie možností konkrétneho využitia objektu vo vzťahu k reálnemu kultúrnemu dianiu v meste. Semester chápeme ako vstup do projektu iniciovaný developerom, ktorý bude postupne adresovaný širšiemu okruhu riešiteľov a účastníkov (ostatné ateliéry školy, iné kultúrne inštitúcie), pre ktoré pripravujeme pôdu. Preto bude súčasťou širšia komunikácia procesu, resp. voľnosť pri zainteresovaní mimoateliéroých zložiek do projektu.

paraziti

Ponechať “telo” teplárne nedoktnuté, vystavené. Návrh systému, ktorý bude fungovať ako modulárna-panelová štruktúra, ktorá je schopná obsadiť rôzne typy priestorov a poskytnúť ubytovanie rôznym funkciám. panely-moduly sú navrhnuté ako univerzálne, zmontovateľné a rozmontovateľné, úsporné, konštrukčné, schopné variácie, adaptácie. Systém je samonosný, konštrukčne nezávislo dokáže uniesť nielen sám seba ale aj niekoľko vrstiev programu. vytvorenie prototypu. panely sa môžu vyvíjať podľa rôznych kritérií. napr. viacúčelové, efektívne, lacné, spektakulárne, transformovateľné, hybridné, ekologické...

pamiatka

Tepláreň je údajne „jurkovičove“ dielo. Dušan Jurkovič transformoval-vrstvil- krížil vzory vernakulárnej typológie. Preverenie možnosti adaptovať konštrukcné-estetické-priestorové-kultúrne-materiálové možnosti historickej vernakulárnej architektúry v 21. storočí. Pokus o vloženie vrstvy pamäte do budovy, ktorá by mohla byť pamiatkou. Jemná práca s budovou, opatrné narábanie, odkaz jurkovičovho diela /mapovanie/ a spojitosť jeho práce na území BA. Prenášanie významov, hľadanie kontextu a koreňov vernakulárnej architektúry, alebo architektúry bez architektov a skúmanie metód práce s ňou.

manifest

Ponechať “telo” teplárne nedoktnuté. Použiť ho ako mantinely, podklad, pozadie na vybudovanie štruktúry, ktorá je manifestom autora. Cieľom je definovanie osobných hraníc a vlastná definíca architektúry, na akejkoľvek momentálnej úrovni autora. Čo to je architektúra?

readymade. asambláž

Predpokladajme, že tepláreň je ideálne miesto pre vytvorenie nezávislého kultúrneho centra. To znamená obrovské množstvo kreativity a obmedzené materiálne zdroje. Príkladom je stanica v žiline, kde dokázali využiť existujúcu mostovú konstrukciu, bedničky od piva, slamu a lodný kontajner na vytvorenie funkčnej asambláže haly. Úlohou je vyskúmať možnosti použitia hotových vecí na vytvorenie novej štruktúry. / príklady stanica žilina, greg lynn.../

výskum uskutočniteľnosti

Urbánno-kultúrny výskum zameraný na hľadanie impulzov v kultúrnej, sociálnej, formálnej, urbanistickej, typologickej vrstve širšieho okolia teplárne. Vytvorenie architektonickej stratégie z vybraných impulzov a aplikácia na tepláreň. Hľadanie netriviálneho spôsobu využitia a obsadenia teplárne. /napr. zmapovanie zelene v okolí, jej dostupnosť, typ, kvalita, na základe výskumu vysloviť hypotézu že v širšom okolí chýba aktívna zeleň, vytvorenie produkčnej zeleninárskej farmy v teplárni..../

Tepláreň na Čulenovej
Tepláreň na ČulenovejFoto: Olja Triaška Štefanovič

TEPLÁREŇ ČULENOVA, JURKOVIČ
Miroslav Búran

Jurkovič centrum je situované na Čulenovaj ulici v Bratislave, kde vzniká nová plánovaná výšková zástavba. Budova ostáva zachovaná ako centrum novej administratívno-obytnej časti mesta. Projekt je umiestnený do interiéru existujúcej budovy bývalej teplárne od architekta Dušana Jurkoviča, vďaka čomu prežila a ostala ako pozostatok bývalého teplárenského areálu. Práve jej pôvod bol hlavným východiskovým motívom vytvoriť novodobú podobu jurkovičovskej architektúry. Jurkovič v Jurkovičovi. Práca skúmala Jurkovičovu tvorbu v snahe odčítať základné znaky jeho tvorby z ťažiskového medzivojnovom obdobia. Extrahovaním signifikantných znakov dochádzame k motívu vernakulárnej architektúry. Odčítaním konkrétnych príkladov ľudových motívov zo stavieb realizovaných Dušanom Jurkovičom vznikol vzorkovník ornamentov. Z plošného dekoratívneho ornamentu vzniká v budove priestorový ornament ako základný prvok organizácie priestoru. Pôdorysná stopa vznikla skladaným charakteristických základných geometrických útvarov vytvárajúcich ornamentálnu štruktúru. Práca s ornamentmi v priestore, vznikla priestorovou rotáciou charakteristickej krivky zapisujúcej tvaroslovie ľudového ornamentu zdobiaceho architektúru. Výsledná štruktúra veľkostne pozostáva z 3 typov priestorov, do ktorých je adaptované kultúrne, komunitné centrum. Novovzniknutá dostavba sa adaptuje ako separátna vrstva, svojou čistou atypickou geometriou vytvára protiklad k jasne funkčne definovanej pôvodnej priemyselnej budove.

Diagramatický rozklad rezbárskych ornamentov z  Jurkovičových domov
Diagramatický rozklad rezbárskych ornamentov z  Jurkovičových domov
Prepis figúry ornamentu do 3D elementu
Prepis figúry ornamentu do 3D elementu
Axonometria vkladania štruktúry do interiéru teplárne
Axonometria vkladania štruktúry do interiéru teplárne
Miro Buran, tepláreň Čulenova, Jurkovič, koncept a model, 2012
Miro Buran, tepláreň Čulenova, Jurkovič, koncept a model, 2012

TEPLÁREŇ ČULENOVA, ASAMBLÁŽ
Kristína Juríková

Návrh zo skupiny asambláž. Projekt prešiel analýzou možností recyklácie. Preveroval funkcie a technické parametre nového objektu v interiéri teplárne – alternatívnej koncertnej siene. Pre stavbu využíva výhradne drevené palety.

Kristína Juríková, tepláreň Čulenova, asambláž, 2012
Kristína Juríková, tepláreň Čulenova, asambláž, 2012

HYPOSTYLE SPACE, TEPLÁREŇ
Tomáš Letenay

Priestorová analógia Teplárne na Čulenovej ul. s egyptským rovinným chrámom priviedla koncept architektonického riešenia interiéru tejto chránenej Jurkovičovej pamiatky k podobe stĺpového (hypostylového) priestoru. Pôvodná architektúra budovy a jej industriálna funkcia vygenerovala náznak hypostylového priestoru a v novej intervencii les stĺpov expanduje a pokryje celý pôdorys. Stĺpy meniace hustotu a organizáciu v mriežke, ortogonálna mriežka verzus mriežka na základe pôvodného rastra stlpov v teplárni. Stĺpy sa počas rastu do výšky menia a tieto zmeny majú určené limity. Limit vertikálneho nosného prvku (úzkeho stĺpa) s maximalným verejným priestorom okolo neho verzus vertikálny prvok do ktorého sa dá vojsť, a teda svojim nafúknutím vytvorí maximálny súkromný priestor vo svojom vnútri. Prechody medzi zvolenými limitmi vytvárjú široké spektrum priestorov na základe priestorvých nárokov pre danú funkciu: velký výstavný priestor, foyer, kaviareň, knižnica, hygienické zázemie, auditórium, súkromné ateliéry rôznych veľkostí, oddychové priestory, hotelové bunky, chodby, schodiskové a výťahové šachty, otvorené terasy.

Pozdĺžny rez
Pozdĺžny rez
Tomáš Letenay, tepláreň Čulenova, Hypostyle space, vizualizácia, 2012
Tomáš Letenay, tepláreň Čulenova, Hypostyle space, vizualizácia, 2012
Vývoj konceptu stĺpovej štruktúry a jej umiestnenie v teplárni
Vývoj konceptu stĺpovej štruktúry a jej umiestnenie v teplárni

STODOLY NA MYJAVE
Ján Studený

Chceme vyslať signál o stave jedného odchádzajúceho druhu stavby na Kopaniciach - Stodoly. To, aké sú, ale v prvom rade ovplyvňuje ich prostredie. Preto sme prácu rozdelili na dve témy: krajinu a domy. Takže študenti mapovali tri dni krajinu a v druhej polovici workshopu sme sa snažili popísať fenomén stodoly - materiál, skladbu, detaily a funkciu. Projekt vrcholil v práci na manuáli, s ktorým by sa dalo pracovať pri obnove a nahrádzaní pôvodnej funkcie novým programom. Na zadaní pracovali študenti vyšších ročníkov: Martin Mikovčák, Filip Kusák, Ernest Bevilaqua a Maroš Grešš. Zo stodoly, ktorá slúžila pre individuálne, väčšinou hospodárske funkcie ponúka transformáciu na komunitné centrá. Ďalším fenoménom stodoly je jej forma a štruktúra, ktorá je rozhodne inšpiratívna pre súčasnú architektúru.

Ernest Bevilaqua, Maroš Greš, Martin Mikovčák, Filip Kusák, mapa stodôl v okolí Brestovca, 2015 (v spolupráci s ateliérom fotografie prof. Ľ. Stacha)
Ernest Bevilaqua, Maroš Greš, Martin Mikovčák, Filip Kusák, mapa stodôl v okolí Brestovca, 2015 (v spolupráci s ateliérom fotografie prof. Ľ. Stacha)
Manuál transformácie stodoly, workshop Brestovec, 2015
Manuál transformácie stodoly, workshop Brestovec, 2015
Autorský kolektív podľa obsahu:
Ján Studený TRANSFORMÁCIE (EDITORIAL) 8
FILIP DUJARDIN HYPERREALISTICKÁ SUREÁLNOSŤ 11
Andrea Dilhofová BRATISLAVA LUNAPARK 11
BRANDLHUBER+ EMDE, BURLON ANTIVILLA ROZHOVOR JS S  THOMASOM BURLONOM 13
Martin Zaiček PO SEZÓNE 14
Marian Zervan I KONI CKÉ RUI NY AKO PROGRAM PRE REI NTEGRÁCI U ARCHI TEKTÚRY DRUHEJ POLOVI CE
DVADSIATEHO STOROČIA NA SLOVENSKU DO SÚČASNÉHO SPOLOČENSKO-KULTÚRNEHO PROSTREDIA 17
Martin Mikovčák Miroslav Búran SLOVENSKÝ ROZHLAS - OBNOVA 19
Gabriela Lenďáková STARTUP CENTRUM MLYNSKÁ DOLINA 19
Ernest Bevilaqua STV 20
Filip Kusák KRÍŽENEC 20
Miroslav Búran ARCHITEKTÚRA BEZ OBALU 20
Erika Beňuška STEINPLATZ II 21
Matúš Novanský I STROPOLI S – MODULÁRNE TRHOVI SKO 21
Filip Kusák, Marta Vysocká ISTROPOLIS 22
Matúš Novanský KONCERTNÁ SÁLA V  PREDMOSTÍ MOSTU SNP 22
Martin Jančok SYNAGOGA V ŽILINE – PROJEKT 24
Marek Adamov SYNAGOGA V ŽILINE 24
Peter Stec TRANSFORMÁCIE PRÁZDNA 27
Ján Studený DROTÁRSKA - PAVI LONY PRE A PROTI 29
Andrea Lizáková DROTÁRSKA 29
Ján Studený / Benjamín Bradňanský MIESTA V  MESTE (BA) / ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU 31
Zoltán Holocsy NÁJDENÉ PRI ESTORY – POTENCI ÁL PRE ROZŠÍRENIE VEREJNÉHO PRIESTORU 32
Peter Szalay TERASY BUDÚCNOSTI 33
Kristína Juríková LESS HOMELESS 36
Tomáš Letenay EINSTEINOVA MESTSKÉ OSTROVY 36
Slivka Juraj LEGAL - ILLEGAL: NEŽIADÚCA ARCHITEKTÚRA 37
Filip Kusák HYDRO-TUBE 37
Henrieta Moravčíková PAMIATKY MODERNEJ ARCHITEKTÚRY A  ALTERNATÍVNE STRATÉGIE ICH OCHRANY 39
Ján Studený / Benjamín Bradňanský STRATÉGIE / ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU 40
Juraj Horňák ASSEMBLAGE 41
Maroš Greš BERLIN 41
Zuzana Jurčišinová DEZEMBER PALÁC KATOVICE 42
Katarína Karásková KATOWICE 42
Gabriela Smetanová TORZO 43
Ján Malík VOID 43
ROZHOVOR JS S LIONELOM BILLETTOM 45
Ksa BARRANDOV, EXPO 58, STINK 47
Marian Zervan STAROSŤ O  ARCHI TEKTÚRU / CARE FOR ARCHI TECTURE: VYZVANI E DO TANCA 49
Nina Bartošová MLYNICA 51
Ján Studený / Benjamín Bradňanský TEPLÁREŇ ČULENOVA/ ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU 52
Miroslav Búran JURKOVIČ, TEPLÁREŇ ČULENOVA 53
Kristína Juríková ASAMBLÁŽ, TEPLÁREŇ ČULENOVA 53
Tomáš Letenay HYPOSTYLE SPACE, TEPLÁREŇ ČULENOVA 53
Ján Studený STODOLY NA MYJAVE 55
ENGLISH RESUME INTERVIEWS
THOMAS BURLON BRANDLHUBER + LI ONEL BI LLET, ROTOR BRUSEL ORI GI NAL VERSI ON 55

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím