Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Hörmann

Brány a dvere

Diaľničná cesta 5186/2B
Senec

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

Slovenský plynárenský priemysel a.s.

Dodávateľ energií

Mlynské nivy 44/a
Bratislava

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

Hore
Transformácie (Ikonické ruiny) časť 4: Transformácia dialógu

Transformácie (Ikonické ruiny) časť 4: Transformácia dialógu

Vývojová platforma programu "Ikonické ruiny" prebieha v súčasnosti na Katedre architektúry VŠVU v Bratislave.

Pohľad na architektúru druhej polovice 20. storočia, pri záchrane ktorej zlyhávajú univerzálne zásady pamiatkovej starostlivosti. Projekt Ikonické ruiny sa snaží ukázať ako integrovať architektúru druhej polovice 20. storočia do súčasného životného a kultúrneho prostredia.

Pod gesciou Jana Studeného sa na príprave podieľali hlavne členovia a študenti KAT VŠVU a blízki spolupracovníci (autorský kolektív viď. v spodnej časti článku). Výsledok bol publikovaný v špeciálnom čísle časopisu PROJEKT 3-4 2017. Typografia je dielom Ľ. Segečovej (ISSUU náhľad). Uverejňujeme na pokračovanie. Časť 4:

…chceme neskoromoderné paláce zo socialistického obdobia zbúrať, alebo rekonštruovať? Myslíme si, že ani jedno ani druhé. Hľadáme spôsoby ako ich transformovať.

SYNAGÓGA V ŽILINE – PROJEKT
Martin Jančok

V roku 2011 vzniká unikátna občianska iniciatíva s cieľom obnoviť bývalú neologickú synagógu v Žiline, postavenú v rokoch 1928–1931 a navrhnutú nemeckým architektom Petrom Behrensom. Objekt má byť po novom využitý predovšetkým ako výstavný priestor, no musí dokázať zabezpečiť podmienky aj pre poriadanie veľmi rôznorodého sprievodného programu novej kultúrnej inštitúcie s názvom Nová synagóga. Synagóga pre tieto účely ponúka veľkorysé priestory — monumentálnu centrálnu halu s emporami po jej stranách, menšiu zimnú modlitebňu, vstupný foyer z dvoch protiľahlých strán budovy, ale aj zhromažďovacie priestory v exteriéri pred oboma hlavnými vstupmi do objektu. Behrens veľmi pozoruhodným spôsobom spája tradičnú typológiu sakrálnych budov vrátane prvkov byzantskej architektúry (kupola) s jazykom moderného hnutia (elementárne formy, materiálová a farebná striedmosť). Bravúrne si dokáže poradiť s nárožnou polohou synagógy, aj s výškovým rozdielom terénu.

Objekt slúžil ako synagóga iba niekoľko rokov. Budova bola po vojne využitá najskôr ako divadelná a koncertná sála, potom ako aula Vysokej školy dopravnej, neskôr, až do roku 2010, tam bolo kino. Zatiaľ čo vonkajšok objektu ostal pomerne zachovaný, interiér synagógy a jej dispozícia boli zásadne prestavané. Po nejakom čase zoznamovania sa s týmto skoro zabudnutým monumentom dospievame k záveru, že zrejme najúžasnejšou, no súčasne nedocenenou vlastnosťou Behrensovej synagógy je jej schopnosť absorbovať všetky tieto zmeny.

Nastolenie dialógu medzi samotnou kultúrnou pamiatkou a jej novým využitím je kľúčové. Koncept adaptácie sa postupne mení a vyvíja. Od pomerne intenzívneho obsadenia priestorov synagógy, cez následné odhmotňovanie, až po veľmi subtílnu intervenciu. Vzhľadom na to, že projekt je financovaný postupne a v etapách, spočiatku len z malých grantov, verejnej zbierky a sponzorských darov, máme k dispozícii luxus, ktorý si dnes môže dovoliť len málokto – čas. Ten je využitý aj na priebežné testovanie návrhu v mierke 1:1, prostredníctvom série "pootvorení", vo forme výstav a sprievodných podujatí rôzneho charakteru. Návrh transformácie tak má možnosť dorásť len do rozmerov, ktoré mu v rámci prostredia jeho vzniku prislúchajú. Súčasná podoba návrhu, pracovne nazývaná „half–white", sa opiera o zistenie, že akákoľvek „nová" architektúra, respektíve jej objemová manifestácia, je pre objekt, ale aj jeho nové využitie, nežiadúca. Čokoľvek pevné by po čase vyčerpalo svoj priestorový potenciál a stalo by sa nadbytočným. Ostáva prázdny priestor, ktorý je len horizontálne farebne rozdelený na dve polovice. Kým spodná polovica je prevedená v neutrálnej všeobjímajúcej bielej, ktorá slúži ako pozadie pre výstavy, horná polovica prezentuje synagógu v jej pôvodnej farebnosti. Permanentný je len Behrens, ďalšia architektúra výstav má iba dočasný charakter. V ideálnom prípade tak projekt nikdy nenadobudne finálnu a nemennú podobu, nebude nikdy dokončený. Idea monumentu s tekutým obsahom pretrvá.

Nová synagóga je pre nás hlavne lekciou kontroly. Živelný a nestabilný proces, ktorý je riadený kolektívne, zahŕňa množstvo aktérov a je neustále sprevádzaný nepredvídateľnými zmenami spôsobenými novými zisteniami počas odkrývania pôvodného objektu, ale aj postupne vyvíjajúcim sa pohľadom na jeho nové využitie. Nie je možné postupovať tak, ako sme my architekti zvyknutí pri konvenčných projektoch. V situácii, v ktorej neexistuje žiadna ucelená projektová dokumentácia a väčšina rozhodnutí sa robí takpovediac „na stavbe”, je prakticky nemožné udržať si absolútnu kontrolu nad projektom. Pre architekta to môže byť veľmi frustrujúce. Je nevyhnutné hľadať adekvátne architektonické stratégie. Zásadný zlom nastal v momente, keď sme sa rozhodli túto kontrolu uvoľniť. Bolo treba sa naučiť vybrať si to, čo je podstatné, čo drží projekt pokope a vyčleniť časti, ktoré znesú vyššiu mieru improvizácie. Vyžaduje to samozrejme istú dávku dôvery a vzájomného rešpektu medzi jednotlivými aktérmi, ktorí sa podieľajú na procese návrhu a zhmotnenia stavby. Čiastočná strata kontroly sa tak stáva produktívnou metódou. Nová synagóga je aj nositeľom svedectva o súčasnom kultúrnom a spoločenskom nastavení. Predpoklad pre vznik takejto iniciatívy spočíva v neschopnosti štátu a samospráv dohliadnuť na svoje hmotné kultúrne dedičstvo. Skôr sme svedkami opačného javu, mestá a štát sa snažia zbaviť a rozpredať verejné stavby a priestory, pre ktoré nie sú schopné nájsť využitie a ktorých prevádzka a údržba ich len zaťažuje. Preto túto úlohu u nás často supluje občiansky aktivizmus, ktorý koná vo verejnom záujme.

Nová synagóga je žiaľ aj nevyužitou šancou v rámci obnovy a prezentácie historického objektu. Uspokojuje sa s pomerne tradičným a bezpečným spôsobom zobrazenia pôvodného stavu synagógy. Nereflektuje mnohotvárnu a dramatickú históriu budovy. Je paradoxom, že tak bezprecedentná a odvážna občianska iniciatíva nedokázala zaujať otvorenejší postoj a nerezignovať na podanie komplexnejších informácií o pamäti neologickej synagógy. Aj v tomto prípade ide zrejme o zrkadlo spoločenských očakávaní a záväzkov. Najmä ak sa jedná o tak stigmatizovanú časť histórie, akou je osud židovského obyvateľstva v období druhej svetovej vojny. Zrejme sme ešte nedospeli do stavu, kedy budeme schopní nazerať do minulosti bez selektovania toho, čo si pamätať chceme a čo nie.

Half–white – spodná polovica ako pozadie pre výstavy, horná polovica ako ruina synagógy
Half–white – spodná polovica ako pozadie pre výstavy, horná polovica ako ruina synagógy
Sezónna architektúra výstav meniaca charakter centrálneho priestoru v závislosti na kurátorských výstavných cykloch
Sezónna architektúra výstav meniaca charakter centrálneho priestoru v závislosti na kurátorských výstavných cykloch
Otvorenie, máj 2017
Otvorenie, máj 2017
Aukcia umenia, október 2013
Aukcia umenia, október 2013

SYNAGÓGA V ŽILINE
Marek Adamov

Hoci sme na začiatku povedali, že našou hlavnou motiváciou je budova sama, jej pôvodná architektúra a architekt, a bola to aj pravda, posledných šesť rokov sme v skutočnosti robili najmä iné veci. Z praktických dôvodov – ako získať viac než milión eur potrebných na rekonštrukciu a ako tento pre malé občianske združenie obrovský projekt zvládnuť. Ale aj z ideových a osobných dôvodov – čo vlastne chceme v našich krátkych životoch robiť a čo nám dáva zmysel. Sami sme projektovali, stavali, zháňali peniaze, robili program a PR, plánovali budúcnosť a súčasne chodili do svojich pôvodných zamestnaní, aby sme mali z čoho žiť. Každý zo všetkého kúsok, vyčerpávajúca kombinácia.

O fundraisingu by sa dalo hovoriť veľa, ale pravdou je, že pod tlakom úlohy prekračujúcej naše možnosti a schopnosti, sme od začiatku živelne lovili všade, kde sa dalo a kombinovali zbierky, dary, sponzorov aj verejné granty, akékoľvek a na čokoľvek, len aby sme nezastavili a mohli kúsok po kúsku pokračovať.

Áno, podarilo sa to nakoniec, ale je to vydreté víťazstvo a je v ňom aj veľa šťastia. Často sa nám nepodarilo peniaze zohnať vôbec a tak sme veľa vecí jednoducho urobili zadarmo, čo je samo o sebe pekná vec, ale pri takom objeme prác je to aj za hranicou zdravého rozumu. Na takýto projekt treba oveľa peňazí ako milión či milión a pol. Živelný prístup však priniesol aj veľa pozitívnych momentov a vďaka nemu máme zoznam tritisíc ľudí, ktorí nám nejakým spôsobom pomohli - toľko priateľstiev na žiadnom inom stavenisku u nás nevzniklo. Na samotnú architektúru rekonštrukcie to malo veľký vplyv, pozítívny a určite aj trochu negatívny, keďže pri takom množstve malých finančných zdrojov nemožno hovoriť o nejakej koordinácii.

To, prečo to vlastne robíme, sme si uvedomovali len postupne a zostáva to naďalej ako najdôležitejšia otázka, hoci sme od začiatku okrem Behrensovej architektúry ako motivácie tvrdili aj to, že chceme dať pamiatke nový život. To nás odlišuje od iných – tí istí ľudia málokedy rekonštruujú kultúrnu inštitúciu aj ju napĺňajú obsahom a ďalších 30 rokov prevádzkujú. Od prvého roku, hneď po prvých rekonštrukčných (demolačných) prácach sme spustili umelecké a kultúrne akcie - asi to už ani inak po rokoch strávených na Stanici Žilina-Záriečie nevieme (a ani nechceme?) robiť. Pootvorenia, počas ktorých sa v rekonštruovanej budove striedali výstavy, koncerty, festivaly, stretnutia, priviedli na stavenisko tisíce ľudí. Chvalabohu sa nikomu nič nestalo a môžeme hrdo tvrdiť, že sme architektúru nového kultúrneho centra v synagóge naplno otestovali – a vďaka skúsenostiam z týchto akcií ju aj menili a prispôsobovali. Veľmi chceme, aby vznikajúca kultúrna inštitúcia a jej program boli z 21. storočia, aby sa tu diali veci, ktoré budú premyslenou kombináciou kritického diskurzu a produkcie umenia, na lokálnej úrovni aj s výrazným komunitným rozmerom. Pootvorenia boli dobrým testom, či sa práve v rovine budúceho programu môže odohrať (ďalšie) skutočné dobrodružstvo.

Nie všetko bolo živelné alebo presnejšie – nie všetko skončilo živelne. Naučili sme sa stavať, už nie sme celkom amatéri ako na začiatku (treba poďakovať židovskej obci za odvahu nám tento projekt zveriť). Naučili sme sa zháňať peniaze, hoci na veľké projekty nemáme, to vieme a asi by sme sa už do podobného objemu takto „na kolene“ nepustili. Mali sme šťastie, že sa k nám pridali (zo strachu, že to nezvládneme alebo preto, že uverili, že na to máme?) odborníci – reštaurátori, pamiatkári, historici, projektanti, stavbári, fundraiseri, marketeri, umelci. Niekto zvládal živelný proces a improvizáciu lepšie, iný ťažšie, ale nikto to nezabalil a každý priniesol to najlepšie. Výsledok je zvláštnym úkazom kolektívneho diela, a nemusíme sa zaň hanbiť, hoci nevieme presne, kto je za ktorú časť zodpovedný a kto je jej autorom. Možno sme sa mohli viac stretávať, komunikovať, plánovať a predchádzať opravovaniu vlastných chýb, ale opäť – každý sa musel súčasne živiť, ako vedel, a tak nebolo viac času. Vlastne stále čakáme na moment, kedy si budeme môcť (aspoň tí kľúčoví ľudia v projekte, je nás možno desať-dvadsať?) v kľude sadnúť, porozprávať sa a aj sa trochu potešiť. Každopádne ale stále držíme spolu a nerozpadli sme sa, hoci na to bolo veľa dôvodov.

Robili sme, čo sme mohli, zažili sme, čo sme ešte nezažili. Na toto si budeme pamätať, hoci vysvetliť to niekomu, kto nebol pritom, nie je možné. Sme trochu ako veteráni z vojny, ktorí sa musia vrátiť do normálneho života. Len či to dokážeme a či nám „normálni“ ľudia budú ešte rozumieť.

Obnova Neologickej synagógy v Žiline, 2011–2017
Obnova Neologickej synagógy v Žiline, 2011–2017
Obnova Neologickej synagógy v Žiline, 2011–2017
Obnova Neologickej synagógy v Žiline, 2011–2017
Obnova Neologickej synagógy v Žiline, 2011–2017
Obnova Neologickej synagógy v Žiline, 2011–2017
Obnova Neologickej synagógy v Žiline, 2011–2017
Obnova Neologickej synagógy v Žiline, 2011–2017
Obnova Neologickej synagógy v Žiline, 2011–2017
Obnova Neologickej synagógy v Žiline, 2011–2017
Autorský kolektív podľa obsahu:
Ján Studený TRANSFORMÁCIE (EDITORIAL) 8
FILIP DUJARDIN HYPERREALISTICKÁ SUREÁLNOSŤ 11
Andrea Dilhofová BRATISLAVA LUNAPARK 11
BRANDLHUBER+ EMDE, BURLON ANTIVILLA ROZHOVOR JS S  THOMASOM BURLONOM 13
Martin Zaiček PO SEZÓNE 14
Marian Zervan I KONI CKÉ RUI NY AKO PROGRAM PRE REI NTEGRÁCI U ARCHI TEKTÚRY DRUHEJ POLOVI CE
DVADSIATEHO STOROČIA NA SLOVENSKU DO SÚČASNÉHO SPOLOČENSKO-KULTÚRNEHO PROSTREDIA 17
Martin Mikovčák Miroslav Búran SLOVENSKÝ ROZHLAS - OBNOVA 19
Gabriela Lenďáková STARTUP CENTRUM MLYNSKÁ DOLINA 19
Ernest Bevilaqua STV 20
Filip Kusák KRÍŽENEC 20
Miroslav Búran ARCHITEKTÚRA BEZ OBALU 20
Erika Beňuška STEINPLATZ II 21
Matúš Novanský I STROPOLI S – MODULÁRNE TRHOVI SKO 21
Filip Kusák, Marta Vysocká ISTROPOLIS 22
Matúš Novanský KONCERTNÁ SÁLA V  PREDMOSTÍ MOSTU SNP 22
Martin Jančok SYNAGOGA V ŽILINE – PROJEKT 24
Marek Adamov SYNAGOGA V ŽILINE 24
Peter Stec TRANSFORMÁCIE PRÁZDNA 27
Ján Studený DROTÁRSKA - PAVI LONY PRE A PROTI 29
Andrea Lizáková DROTÁRSKA 29
Ján Studený / Benjamín Bradňanský MIESTA V  MESTE (BA) / ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU 31
Zoltán Holocsy NÁJDENÉ PRI ESTORY – POTENCI ÁL PRE ROZŠÍRENIE VEREJNÉHO PRIESTORU 32
Peter Szalay TERASY BUDÚCNOSTI 33
Kristína Juríková LESS HOMELESS 36
Tomáš Letenay EINSTEINOVA MESTSKÉ OSTROVY 36
Slivka Juraj LEGAL - ILLEGAL: NEŽIADÚCA ARCHITEKTÚRA 37
Filip Kusák HYDRO-TUBE 37
Henrieta Moravčíková PAMIATKY MODERNEJ ARCHITEKTÚRY A  ALTERNATÍVNE STRATÉGIE ICH OCHRANY 39
Ján Studený / Benjamín Bradňanský STRATÉGIE / ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU 40
Juraj Horňák ASSEMBLAGE 41
Maroš Greš BERLIN 41
Zuzana Jurčišinová DEZEMBER PALÁC KATOVICE 42
Katarína Karásková KATOWICE 42
Gabriela Smetanová TORZO 43
Ján Malík VOID 43
ROZHOVOR JS S LIONELOM BILLETTOM 45
Ksa BARRANDOV, EXPO 58, STINK 47
Marian Zervan STAROSŤ O  ARCHI TEKTÚRU / CARE FOR ARCHI TECTURE: VYZVANI E DO TANCA 49
Nina Bartošová MLYNICA 51
Ján Studený / Benjamín Bradňanský TEPLÁREŇ ČULENOVA/ ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU 52
Miroslav Búran JURKOVIČ, TEPLÁREŇ ČULENOVA 53
Kristína Juríková ASAMBLÁŽ, TEPLÁREŇ ČULENOVA 53
Tomáš Letenay HYPOSTYLE SPACE, TEPLÁREŇ ČULENOVA 53
Ján Studený STODOLY NA MYJAVE 55
ENGLISH RESUME INTERVIEWS
THOMAS BURLON BRANDLHUBER + LI ONEL BI LLET, ROTOR BRUSEL ORI GI NAL VERSI ON 55

Autor článku

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím