Nová synagóga Žilina

Žilinská neologická synagóga stojí na mieste pôvodnej synagógy z roku 1881. Dielo vzniklo na základe architektonickej súťaže vyhlásenej v roku 1928.

Stavbu realizovanú v rokoch 1929 až 1931 projektoval Peter Behrens, ktorý je považovaný za jedného z “krstných otcov” modernizmu. Autor známej turbínovej haly AEG v Berlíne dokázal aj v mierke malého mesta, akým  bola Žilina, vytvoriť monumentálne dielo. Synagóga predstavuje nápadité a efektívne riešenie s využitím modernej technológie nosnej železobetónovej konštrukcie pri zachovaní tradičných architektonických motívov. Návrh využíva prostriedky modernej funkcionalistickej architektúry, ktorá vychádzala z umeleckých ambícií a rešpektovania kontextu. Synagóga je najpozoruhodnejšia pamiatka európskeho moderného hnutia na Slovensku.

Koncept obnovy

Architektonický návrh sleduje požiadavky reštaurovania pamiatky aj jej transformáciu na centrum súčasného umenia a kultúry. Postupne sú odstraňované neskoršie zásahy, dochádza k odkrytiu monumentality interiéru. Obnovuje sa pôvodná orientácia priestoru na východ a z nájdenej dokumentácie a výsledkov historických a reštaurátorských výskumov nadobúda interiér pôvodnú podobu.

Postupne sa mení aj architektonický návrh. Od prvotnej pomerne odvážnej predstavy ako využiť priestorový potenciál synagógy, smerom ku konzervatívnejšej pamiatkovej obnove. “Môže to znieť banálne, že po troch rokoch uvažovania nad architektúrou rekonštrukcie sme dospeli k tomu, že vymaľujeme polovicu synagógy na bielo a horná časť bude zreštaurovaná do originálnej farebnosti. Nič viac a v konečnom dôsledku je to omnoho rafinovanejšie a aj radikálnejšie rozhodnutie ako naše predchádzajúce návrhy, ktoré sa do tak špecifického priestoru, akým je Behrensova synagóga, snažili vkladať ďalšiu architektúru,” približujú riešenie autori. Nové konštrukcie sú len dočasné a vznikajú pre konkrétne výstavy. Po ich skončení sa priestor opäť vráti do pôvodnej podoby.

Svoj pohľad na proces rekonštrukcie približuje architekt Martin Jančok:

Synagóga pre nové využitie ponúka veľkorysé priestory - monumentálnu centrálnu halu s emporami po jej stranách, menšiu zimnú modlitebňu, vstupný foyer z dvoch protiľahlých strán budovy, ale aj zhromažďovacie priestory v exteriéri pred obidvoma hlavnými vstupmi do objektu. Behrens pozoruhodným spôsobom spája tradičnú typológiu sakrálnych budov vrátane prvkov byzantskej architektúry (kupola) s jazykom moderného hnutia (elementárne formy, materiálová a farebná striedmosť).

Objekt slúžil ako synagóga len niekoľko rokov. Budova bola po vojne využitá najskôr ako divadelná a koncertná sála, potom ako aula, neskôr tu bolo kino. Zatiaľ čo vonkajšok objektu ostal pomerne zachovaný, interiér synagógy a jej dispozícia boli zásadne prestavané. Po nejakom čase zoznamovania sa s týmto skoro zabudnutým domom dospievame k záveru, že zrejme najúžasnejšou, no súčasne nedocenenou, vlastnosťou Behrensovej synagógy je jej schopnosť absorbovať všetky tieto zmeny.

Primerané nastavenie dialógu medzi samotnou kultúrnou pamiatkou a jej novým využitím je kľúčové. Koncept obnovy sa postupne mení a vyvíja. Od pomerne intenzívneho obsadenia priestorov synagógy, cez následné odhmotňovanie až po veľmi subtílnu intervenciu. Vzhľadom na to, že projekt je financovaný postupne a v etapách, spočiatku len z malých grantov, verejnej zbierky a sponzorských darov, máme k dispozícii luxus, ktorý si dnes môže dovoliť len málokto - čas. Ten je využitý aj na priebežné testovanie návrhu v mierke 1:1, prostredníctvom série “pootvorení”, vo forme výstav a sprievodných podujatí rôzneho charakteru. Návrh transformácie tak má možnosť dorásť len do rozmerov, ktoré mu v rámci prostredia jeho vzniku prislúchajú.

Súčasná podoba návrhu, pracovne nazývaná “half-white”, sa opiera o zistenie, že akákoľvek “nová” architektúra, respektíve jej objemová manifestácia, je pre objekt ale aj jeho nové využitie nežiadúca. Čokoľvek pevné by po čase vyčerpalo svoj priestorový potenciál a stalo by sa nadbytočným. Ostáva prázdny priestor, ktorý je len horizontálne farebne rozdelený na dve polovice. Kým spodná polovica je prevedená v neutrálnej všeobjímajúcej bielej, ktorá slúži ako pozadie pre výstavy, horná polovica prezentuje synagógu v jej pôvodnej farebnosti. Permanentný je len Behrens, ďalšia architektúra výstav má iba dočasný charakter. V ideálnom prípade tak projekt nikdy nenadobudne finálnu a nemennú podobu, nebude nikdy dokončený. Idea monumentu s tekutým obsahom pretrvá.

Nová synagóga je pre nás hlavne lekciou z kontroly. Živelný a nestabilný proces, ktorý je riadený kolektívne, zahŕňa množstvo aktérov a je neustále sprevádzaný nepredvídateľnými zmenami spôsobenými novými zisteniami počas odkrývania pôvodného objektu, ale aj postupne vyvíjajúcim sa pohľadom na jeho nové využitie. Nie je možné postupovať tak, ako sme my architekti zvyknutí pri konvenčných projektoch. V situácii, v ktorej neexistuje žiadna ucelená projektová dokumentácia a väčšina rozhodnutí sa robí takpovediac “on-site”, je prakticky nemožné udržať si absolútnu kontrolu nad projektom. Pre architekta to môže byť veľmi frustrujúce. Je nevyhnutné hľadať adekvátne architektonické stratégie. Zásadný zlom nastal v momente, keď sme sa rozhodli túto kontrolu uvoľniť. Bolo treba sa naučiť vybrať si to, čo je podstatné, čo drží projekt pokope a vyčleniť časti, ktoré znesú vyššiu mieru improvizácie. Vyžaduje to samozrejme istú mieru vyzretosti, dôvery a vzájomného rešpektu medzi jednotlivými aktérmi, ktorí sa podieľajú na procese návrhu a zhmotnenia stavby. Čiastočná strata kontroly sa tak stáva produktívnou metódou.

Nová synagóga je aj nositeľom svedectva o súčasnom kultúrnom a spoločenskom nastavení. Predpoklad pre vznik takejto iniciatívy spočíva v neschopnosti štátu a samospráv dohliadnuť na svoje hmotné kultúrne dedičstvo. Skôr sme svedkami opačného javu, mestá a štát sa snažia zbaviť a rozpredať verejné stavby a priestory, pre ktoré nie sú schopné nájsť využitie a ktorých prevádzka a údržba ich len zaťažuje. Preto túto úlohu u nás často supluje občiansky aktivizmus, ktorý koná vo verejnom záujme.

Pozrite si forografie, ktoré vystihujú proces postupného formovania návrhu a samotnej realizácie:

Nová synagóga je žiaľ aj premárnenou šancou v rámci obnovy a prezentácie historického objektu. Uspokojuje sa s pomerne tradičným a bezpečným spôsobom zobrazenia pôvodného stavu synagógy. Nereflektuje mnohotvárnu a dramatickú históriu budovy. Je paradoxom, že tak bezprecedentná a odvážna občianska iniciatíva nedokázala zaujať otvorenejší postoj a nerezignovať na podanie komplexnejších informácií o pamäti neologickej synagógy. Aj v tomto prípade ide zrejme o zrkadlo spoločenských očakávaní a záväzkov. Najmä ak sa jedná o tak stigmatizovanú časť histórie, akou je osud židovského obyvateľstva v období druhej svetovej vojny. Zrejme sme ešte nedospeli do stavu, kedy budeme schopní nazerať do minulosti bez selektovania toho, čo si pamätať chceme a čo nie.

Poznámka: Rekonštrukcia nie je dokončená v plnom rozsahu. Do konca roka by mala byť dokončená časť spoločných priestorov, bar, mobiliár a vonkajšie priestory. Projekt je komplexne zdokumentovaný na stránke Nová synagóga Žilina.

Architekt: (PLURAL)