Ilona Németh: EASTERN SUGAR - ohliadnutie za výstavou v Kunsthalle Bratislava

Eastern Sugar: Prestavba reality v čase

Výstava Ilony Németh. Kurátorka: Nina Vrbanová, Asistentka kurátorky Krisztina Hunya, Esej: Maja & Reuben Fowkes, Fotoesej: Olja Triaška Stefanović, Architekti: PLURAL, Marián Ravasz

Výstava nanovo konštruuje nielen pôvodnú dispozíciu galérie, ale prehodnocuje aj jej nové vnímanie. Vôbec po prvý krát dochádza k tak radikálnej adaptácii priestoru v prospech jedinečného, site-specific výstavného projektu, ktorý sa tým stáva bezozbytku neprenosným. Významnou autorskou mierou sa na priestorových úpravách podieľal ateliér Plural (Martin Jančok, Michal Janák) a Marián Ravasz.

Výstava rekonštruuje pamäť cez fundamentálnu ľudskú aktivitu, ktorou je práca. V centrálnej sále galérie autorka navodzuje samotný výrobný priestor. Buduje rozmernú inštaláciu v strohom potravinárskom dizajne, ktorá je určená nielen manuálnej práci, ale aj mentálnej participáci. Do manufaktúry cukrových homolí, ktoré si možno vlastnoručne vyrobiť a odniesť ako istý pamäťový objekt či „artefakt“, zapája ľudí s osobným príbehom, ale aj bežných návštevníkov. Manufaktúra v zmysle „otvorenej dielne“ sprítomňuje minulosť, aktivizuje výrobu a prácu, ktorú stratili tisíce zamestnancov zaniknutých cukrovarov. Práve funkciám i výrazovej skladbe tohto segmentu výstavy je zásadne uspôsobená architektúra priestoru. 

Centrálna sála, reprezentujúca stratenú minulosť, sa fakticky i významovo otvára a expanduje do okolitého priestoru ochodze galérie, ktorá ponúka naopak pohľad na súčasný stav cukrovarov vo viacerých médiách. Čas prítomnosti autorka uchopuje a dosahuje formou interaktívneho posuvného archívu muzeálneho typu. V jeho vrstvách, ktoré možno symbolicky „vyťahovať z pamäte“, sú inštalované aktuálne fotografické „portréty“ takmer všetkých fabrík (ich skeletov) na našom území. Aj na tejto časti výstavy Németh spolupracovala s výtvarníčkou Oljou Triaškou Stefanović, ktorú zapojila do výskumu jednotlivých miest ako fotografku architektúry, ako aj s architektom Mariánom Ravaszom.

Kým gro výstavy aktivizuje históriu dočasnou prácou a participáciou, súčasnosť a tristný stav cukrovarov dnes sa stávajú predmetom výskumu a archivácie, teda paradoxne metód spoznávania a uchovávania pamäte. Garde je obrátené v odkaze na autorskú rekonštrukciu či prestavbu reality v čase. Okrem archívu Németh narába aj s nástrojmi orálnej histórie a kontext problému obohacuje o viaceré video-dokumenty. Obzvlášť informačne ťažiskovými sú rozhovory s Dušanom Janíčkom - riaditeľom pre vonkajšie vzťahy cukrovaru v Seredi, ktorý dodnes funguje v prevádzke ako jeden z posledných dvoch, ako aj s Christianom Laurom - bývalým členom správnej rady Eastern Sugar. Kolekciu videí uvádza sugestívna vizuálna esej, prostredníctvom dronu mapujúca architektúru aj exteriér cukrovaru v Pohronskom Ruskove. Na tvorbe videí spolupracovala Martina Slováková a Cukru production.

V širšom rámci tvorby autorky nepochybne zaujme aj ready made pôvodného linolea, ktoré tvorilo podlahu vstupnej haly cukrovaru Juhocukor v Dunajskej Strede. Nájdený objekt formálne nadväzuje na početnú sériu podlahových realizácií Németh a v kontexte výstavy graduje moment stotožnenia a zapamätávania. Sám osebe, vo svojej autentickej podobe a štruktúre, pôsobí ako paradoxná archivália so všetkými sedimentmi minulosti. V priestore galérie objekt linolea, ktorým divák musí nutne prejsť a zanechať vlastnú stopu, priam ideálne komunikuje s hosťujúcim dielom - dvanásťkanálovou videoinštaláciou nemeckého filmára Haruna Farockeho s názvom Workers Leaving the Factory in 11 Decades, ktorá sa zameriava na premeny prítomnosti a percepcie továrenských pracovníkov v kinematografii.

Autorka sčasti preberá rolu kurátorky a v rámci projektu iniciuje pilotnú realizáciu nateraz neexistujúcej inštitúcie Múzea cukru. Pozýva preto Mestské múzeum v Šuranoch, ktoré svoju zbierku špecializuje na históriu cukrovarníctva na Slovensku, aby sa zhostilo časti výstavného priestoru a vôbec po prvý krát prezentovalo svoje zameranie v ucelenej forme muzeálnej expozície. Zo strany Németh ide o iniciatívu s reálnou ambíciou položenia základov budúcej inštitúcie. V kontexte celku výstavy Múzeum cukru predstavuje hosťujúci „projekt v projekte”, ktorý rozširuje možnosti poznania a reflexie témy na báze muzeológie a muzeálnej prezentácie.

Text: Nina Vrbanová (kurátorka výstavy)

Koncom novembra vydalo Slovenské centrum vizuálnych umení, Kunsthalle Bratislava ucelený výstup v podobe katalógu, ktorý si môžete prelistovať nižšie:

Editor: Katarína Trnovská, Text: © Elena Akácsová, Eva Andrejčáková, Eva Čobejová, Miroslav Eliásš, Maja a Reuben Fowkes, Krisztina Hunya, Katarína Karafová, Ilona Németh, Jana Németh, Emily Verla Bovino, Nina Vrbanová, Preklad Anna Antalová, John Minahane, Martina Stoláriková, Korekcie: Daniel Hall, Fotografie: © Andras Á. Cséfalvay (A.Á.CS.), Ema Lančaricčová (E.L.), Ilona Németh (I.N.), József Rosta (J.R.), Adam Šakový (A.Š.), Olja Triaška Stefanović (O.T.S.), Videá: © Cukru production, Katarína Karafová, Martin Vronský, Grafický dizajn: Eva Šimovičová, ISBN: 978-80-972754-3-3

Inštaláciu priblížia aj nasledovné videá:

Zdroj: Kunsthalle Bratislava