Registrace Stana Filka - výstava v brnianskej Fait Gallery

Registrace Stana Filka: 6. 10. 2021- 8. 1. 2022 Fait Gallery, Brno
Architektonické riešenie výstavy: studený architekti
Kurátorská koncepcia: Boris Ondreička
Koncept a koordinácia: Denisa Kujelová (riaditeľka Fait Gallery)
Produkcia: Lucie Domorádová
Foto: Martin Polák

Priestorové riešenie výstavy Registrace Stana Filka pod kurátorským vedením Borisa Ondreičku v galérii Fait v Brne. Rozsiahly komplex objektov, klasických maliarskych a sochárskych prác. Ideou Registrace nie je vystavovať diela ako jednotlivé umelecké objekty, ale usporiadať ich do vlastnej priestorovej schémy tvoriacej organizovanú štruktúru. Objekty sú radené v jednotlivých "oddeleniach" na základe kurátorskej štruktúry, ktorej vodiacou líniou nie je typ, veľkosť a technika, ale obsah Filkovho diela. Ich zmyslom je pomôcť návštevníkovi "čítať“ celok. Prispieva k tomu radenie prác v registračnej schéme na spôsob archívu.

Štyri typy registrov tvorí sadrokartónový montážny systém z dosiek a oceľových pozinkovaných profilov. Policové regály s výškou 1,5 metra, stoly vo výške kancelárskeho nábytku, panely vytvorené opretím dvoch protiľahlých dosiek a znížené pulty sú konštruované v skladobnom module systému, čo umožňuje ich recykláciu po skončení výstavy.

Boris Ondreička:

Táto, snáď (ako objemom galérie Fait, tak počtom prác / obsahu) najrozmernejšia, výstava diel Stana Filka (k dnešnému dňu) má ambíciu technicky triediť a zoraďovať sústredený výber. Chce tak konať, aby umožnila priam didaktický vstup do encyklopédie ~ tezauru zásoby i gramatiky tohto všestranného umelca. Chce predostrieť logiku >> logistiku jeho uvažovanie a výrazových prostriedkov. Popisuje jeho logos (čo), graphos aj nomos (ako) v smerovaní ku kosmos (načo). Ukazuje úžasnú variabilitu Filkovho výkonu na prítomne usporiadaných variantách jeho jednotlivých veličín, sort. REGISTRÁCIA chce pomôcť čítať a (poťažne aj) rozumieť tieto diela / toto dielo. Už jeho čítanie vyžaduje uplatnenie relatívne veľkej miery pozornosti a následnej kombinatoriky. Filko prednáša “cudzími” jazykmi, ktorých doslovný preklad je nemožný. Musí byť výkladový a alegorický. Výkladovosť znamená, že sa REGISTRÁCIA komentáru nevyhne.

Kurátor a architekt tu sú skôr registrármi, kustódmi, matrikármi starajúcimi sa (cura) o poriadok v matrici (matrix) Filkovych už proto-archívnych mriežok. REGISTRÁCIA je fenomenologickým / typologickým i metodologickým prístupom k jeho mysleniu, práci, jazyku. REGISTRÁCIA je procesuálna. Akcentuje pozorovanie a chápanie vývoja stávania sa pred výsledkom bytia. 

Ján Studený:

Filková práca je radou exhibícii a ich vzájomná inštalácia tvorí samostatné univerzum. Domnievam sa, že toto bol zámer jeho tvorby – vytvoriť vlastný, všeobjímajúci svet, ktorého stredom je on sám,  resp. ním reprodukovaný, mnohonásobný odraz reality.

Priestorový koncept je založený na princípe jednoduchého radenia systémových registračných prvkov. Inštalácia je vložená do univerzálneho a predsa identického priestoru galérie, nijako s ním fyzicky nereagujúca, oddelená od jeho stien. Pozostáva zo situácii, ktoré tvoria samostatné figúry radov regálov na spôsob predajného skladu, v nekončiacom priestore.

Monika Kicová

Prezentovať dielo Stana Filka vo forme galerijnej výstavy je neľahká úloha. Ohromujúci rozsah tvorby a produktivita umelca, ktorého celoživotný umelecký projekt zahŕňa (seba)archiváciu s vlastným vnútorným systémom, predpokladá skôr zúženie pohľadu na výber fragmentov z tvorby, či priblíženie diela publiku pomocou tematických línií so snahou o aspoň čiastočné interpretácie.

Výstava Registrace Stana Filka v brnianskej Fait Gallery s kurátorskou koncepciou Borisa Ondreička a architektonickým riešením Jána Studeného však ponúka inú cestu. Aj keď je ambíciou autorov ukázať všetky Filkove polohy, zahrnúť všetky médiá a predstaviť Filka vo všetkých súradniciach jeho všeobsažného multidimenzionálneho univerza, samotná výstava svojou inštaláciou nechce vytvárať ucelený pohľad na umelca a jeho dielo s charakterom retrospektívy. Nejde pritom o nejakú rezignáciu a zaujatie pozície bezmocnosti voči Filkovi. Skrátka, je ešte stále príliš skoro. Skôr než k takémuto počinu dôjde, je podľa nich nutná dôsledná analýza toho, čo Filko vytvoril a čo zároveň tvorí Filka.

Hlavný zámer sa preto sústredí na výber, roztriedenie a radenie jednotlivých prác. Vytvára Registráciu - sytematicky organizačný projekt katalogizácie v médiu výstavy, ktorej zložky tvorí kurátorský akt zoskupenia vybraných diel, priestor galérie, architektonický mobiliár a sprievodný text v podobe tezauru.

Nasledujúce riadky upriamia pozornosť predovšetkým na architektonickú časť. Akým spôsobom prispieva architektonické riešenie k takémuto poňatiu výstavy? Dokážeme čítať jednotlivé vrstvy bez toho, aby nám inštalácia Filkových prác pomáhala k ich uchopeniu a odkazovala k vzájomnému prepojeniu, previazaniu a referenciám diel/skupín?

Priestorový koncept riešenia inštalácie naplno využíva výškové možnosti a voľný pôdorys galérie. Steny, tak ako mobilné inštalačné panely, typické pre Fait Gallery, sú v tomto prípade sekundárne, nestávajú sa hlavným podkladom. Rozmiestnenie diel je koncentrované do otvoreného priestoru výstavnej haly. Sochy, objekty, maľby, skice, kresby, fotografie sú koláže sú umiestnené na štyroch typoch regálov/registrov. Tvorí ich obyčajný sadrokartónový montážny systém z dosiek a oceľových pozinkovaných profilov. Konkrétne ide o policové regály s výškou 1,5 metra, stoly vo výške kancelárskeho nábytku, panely vytvorené opretím dvoch protiľahlých dosiek v konštrukcii s tvarom obráteného V a znížené pulty, ktoré sa nachádzajú len tesne nad zemou. Jednotlivé typy sú rozostavené v mriežke. Divák sa môže medzi regálmi voľne pohybovať a zblízka preskúmavať jednotlivé diela.

Pozícia umeleckého diela v príslušnom poli “skladového systému”, ako toto architektonické inštalačné riešenie nazýva samotný autor, vychádza z kurátorského výberu aj jeho fyzickej povahy. Väčšie objekty sú umiestnené v regáloch alebo na stoloch, panely sú nosičom pre maľby, grafiky či fotografie. Niekde zostala podkladová doska, inde len rámová konštrukcia, aby bolo možné vidieť aj rub obrazov, ktoré majú u Filka rovnako dôležitý význam ako predná strana. Na pultoch sú poukladané objekty menších rozmerov. Tento koncept je doplnený o ďalšie solitérne objekty, stojace samostatne v priestore, prípadne diela visiace zo stropu, alebo jednoducho opreté o steny. Nadväzujúcou časťou je aj inštalácia diel na stredovej lávke, kde sú v kotviacich lištách na stenách prezentované práce na papieri. V tomto prípade je ľahšie čiateľná tematická línia diel. Ide najmä o práce z obdobia 60. rokov, venujúce sa vtedajším dobovým trendom súvisiacim s kozmológiou a vedecko-technickou revolúciou. Okrem prehliadky tohto tematického výseku otvára lávka aj možnosť pohľadu z vyššej perspektívy. Divák dokáže absorbovať súčasne viacero vnemov a zároveň spájať videné do väčších celkov.

Istú autonómnosť vzhľadom na hlavný priestorový koncept zaujíma úsek výstavy venovaný “bielemu priestoru”. Vyčlenenie pomocou oddeľujúcej steny umožňuje poňať túto časť ako samostatný odkaz na dnes už ikonický projekt Biely priestor v bielom priestore, vystavený v roku 1974 v  brnianskom Dome umění.

Zaujímavá je gradácia objemov. Od vstupu do galérie sú typy regálov rozmiestnené od nízkych plôch smerom k vyšším stolom a regálom až po Filkove najvyššie samostatne stojace objekty, napríklad rakety. Okrem plošného usporiadania tak autori pracujú aj s ďalšou súradnicou, čo môže byť vodítkom k pohybu. Deklarovaným zámerom autorov bolo vytvoriť univerzálnu situáciu, ktorá sa v nastavenom systéme môže potenciálne ďalej rozširovať. Rozvetvenosť Filkovho diela by sa skoncentrovala do čistého, nerušeného prostredia, nezávislého na identite miesta, v ktorom sa nachádza. K tomu má pomôcť aj prekrytie stien striebornou hliníkovou fóliou. Fyzicky sa Registrácia oddeľuje od okolitého. Hliníkové opláštenie zároveň reflektuje to podstatné, čo je vo vnútri. Jedinou pripomienkou a artikuláciou miesta, v ktorom sa nachádzame, sú pod fóliou priznané a zvýraznené oblúky konštrukcie. Nakoľko išlo o nevyhnutnosť danú materiálom, nevedno. V prípade vedomého architektonického zámeru sa mi to však v danom kontexte zdá ako isté gesto navyše.

Vo Fait Gallery vzniklo úložisko hmotných a ideových artefaktov. Filko znamená množstvo informácií, série, opakovania, rozmnožovanie, ctl+c ctrl+v. Umelecké diela sa tak v Registrácii menia na sústavu dát, ktoré treba pred poctivým spracovaním a ich interpretáciou najskôr očistiť a roztriediť. Istá minimálnosť vo výraze architektonického riešenia je pre tento prístup, zdá sa, najvhodnejšia. Inštalácia s charakterom univerzálnosti, ľahkosti, rýchleho rozloženia a zloženia, možnosti recyklácie a replikácie navyše na seba preberá princípy, s ktorým operuje aj samotný Fliko. Pre Registráciu netreba veľa. Vziať kopu dát a prehľadne uložiť na dané miesto, pole v “skladovom systéme”. Či je toto miesto univerzálne správne, nie je možné posúdiť. Nazdávam sa však, že to ani nie je v tejto chvíli podstatné. Určujúcim je vytvoriť odstup. Tam, kde je toho veľa, starostlivo chráni pred pohltením v množstve a atakom na zmysly. Na rozdiel od vstupovania do diela, potrebujeme spraviť krok späť, smerom von. To ale neznamená, že intuitívne vnímanie má byť zavrhnuté.

Celkovo tak výstavu môžeme čítať ako akcelerátor bádateľského záujmu o Filka a jeho tvorbu. Vďaka širokému prehľadu, ktorý nám ponúka, chce sprístupňovať kritickú analýzu obsahov archívov a depozitárov, v ktorých bežne spočívajú Filkove diela. S cieľom vytvoriť základný rámec Filkových jazykov a gramatík a šíriť ho ďalej. Architektonická časť tohto zámeru tomu zdatne napomáha.

Myslím, že odpoveď na otázku, či tento prístup bez explicitného vytvárania vzájomných vzťahov, môže byť vhodným spôsobom k pochopeniu a absorbovaniu Filkovho diela, nedokáže byť jednoznačná. Môže aj nemusí. Tam, kde sa niekto stráca v abstraktnom priestore mriežky, zdanlivo bez záchytných bodov, môže zase iný vidieť prehľadnú súradnicovú sieť, ktorá uľahčuje vytváranie mentálnych väzieb. Tak či onak, pole je voľné, pohyb neobmedzený a divák ponechaný s indíciami na vlastné hľadanie prepojení medzi jednotlivými časťami v systéme registra.

Proces:

Vizualizácie:

Podklady: Ján Studený / archív studeny architekti