Človek v čase a priestore - nová stála antropologická expozícia Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea v Bratislave.

Autori pracujú so scenárom expozície s ľahkosťou a nadhľadom. Nezapĺňajú priestor klasickým výstavným mobiliárom. Používajú moment prekvapenia, podnecujú návštevníkov k bližšiemu preskúmaniu priestoru... Prvý plán, ktorý tvoria prehľadné podsvietené panely po obvode miestnosti, prerušujú nečakané momenty a interaktívne prvky. Ako výstavný priestor slúži netradične aj strop a podlaha. 

Realizáciu priblíži text Barbory Krejčovej:

Na úvodnej stene v novej antropologickej expozícii nájdeme napísané: “Posledné, čo po nás a po našich predchodcoch zostáva, je kostra. V priebehu mnohých rokov sa dokáže premeniť na kameň - svedka podoby a života neznámych ľudí a ich spoločenstiev. Takto sa aj my môžeme prepojiť s veľmi vzdialenou minulosťou nášho rodokmeňa.” Expozícia prezentuje poznatky a exponáty z oblasti antropológie a je bohatá po obsahovej aj vedeckej stránke. Cez témy evolúcie primátov a hominidov sa možno dostať až ku konkrétnym charakteristikám a vyobrazeniam jednotlivých druhov, k informáciám o vzácnych antropologických nálezoch na Slovensku, či k téme DNA a pravekého umenia.

Koncepciu a rozsiahly odborný scenár napísala Alena Šefčáková, ktorá je spoločne s Jánom Kautmanom aj jej kurátorkou. “Naša expozícia naznačuje hravou formou a zjednodušene, čo si myslíme, že vieme my sami o sebe, o našom až príliš sebavedomom živočíšnom druhu, ktorý má na všetko okolo nás veľký vplyv. Sme však nepochybne súčasťou živočíšnej ríše a patríme do radu Primátov,” hovorí Alena Šefčáková.

Snahou autorského kolektívu bolo pozrieť sa na zaužívanú muzeálnu estetiku novými očami

Ako vystavovať a prezentovať antropologické nálezy a poznatky v 21. storočí?
Akým spôsobom zaujať návštevníkov a návštevníčky a čo je pridaná hodnota, ktorú im muzeálna expozícia môže ponúknuť?

Návrh novej stálej expozície je zároveň aj procesom hľadania odpovedí na tieto otázky.

Výtvarno-priestorové riešenie vychádza z interpretácie jaskyne. V zmysle antropologickom je jaskyňa náleziskom artefaktov. V zmysle filozofickom je miestom, kde zaniká priestor a čas, minulosť a budúcnosť. Autori sa v expozícii pohrávajú s metaforami skrytosti, objavovania, svetla, tieňa a kontrastov. Jaskyňu vnímajú v zmysle Platóna. Neparafrázujú ju ako surové, tmavé a chladné miesto, aké si mnohí z nás predstavujeme. Interpretujú ju skôr ako žiarivý, metafyzický priestor zo všetkých strán obklopený všadeprítomnými informáciami. Expozícia teda viac pripomína vesmírnu loď, jaskyňu 21. storočia.

Aj z tohto dôvodu sa dôležitým výrazovým prostriedkom stáva svetlo. Jeho hlavným zdrojom sú veľkoformátové svetelné panely, ktoré sa nachádzajú po obvode miestnosti. Konštrukcia panelov pozostáva z hliníkových rámov, v ktorých je natiahnutá potlačená textília. Tá je celoplošne podsvietená led modulmi, ktorých intenzitu možno regulovať (ich množstvo sa pri nasvecovaní tejto expozície ráta na tisíce). Jednotlivé panely sú od seba navzájom odsadené, čím vznikajú akési “medzipriestory” - vnorené vitríny. V paneloch sa nachádzajú taktiež integrované dotykové monitory, ktoré umožňujú prezentáciu doplnkového textového a obrazového materiálu. Keďže antropológia je veľmi živý vedný odbor, toto riešenie vzniklo aj na základe požiadavky o možnosť priebežných aktualizácií informácií v expozícii, v prípade zásadných objavov.

Z dôvodu potreby sprístupnenia vitrín a všetkých integrovaných technológií a osvetlenia, sú panely konštrukčne navrhnuté tak, že ich možno otvárať. Grafické spracovanie panelov zohráva vo výstave dôležitú úlohu. Jeho súčasťou sú napríklad aj na mieru vytvárané autorské vedecké ilustrácie hominidov, ktoré sú na paneloch prezentované v životnej veľkosti. Časové osi a početné grafy taktiež prešli grafickou úpravou a zjednotením, sú autonómnym zdrojom informácií a v expozícii im je kladená náležitá pozornosť. Za neštandardnú a inovatívnu možno v expozícii považovať prácu s typografiou, ktorá sa na štyri metre vysokých paneloch smerom dohora proporčne zväčšuje a kompenzuje tak vzdialenosť diváka od nej. Dizajn výstavy je principiálne monochromatický s farebnými akcentami, ktoré slúžia na zvýraznenie dôležitých momentov a informácií a zlepšujú orientáciu v rozsiahlom obsahu.

V expozícii sa nachádzajú aj ďalšie atypické prvky, ktoré majú návštevníka inšpirovať k tomu, aby začal objavovať. Exponáty môže nájsť nielen v šere vnorených vitrín (kde sú doslova ukryté vzácne nálezy a predmety). V pôvodnej parketovej podlahe sú taktiež integrované podsvietené vitríny atypického tvaru. Odkazujú na činnosť archeológa a na pôvodné umiestnenie prezentovaných artefaktov – kostrových nálezov a hornín. Návštevník sa môže ocitnúť aj priamo pod obráteným hrobom, ktorý nad ním visí. Alebo po priblížení k tmavej vitríne aktivuje osvetlenie a objaví múmiu a jej sarkofág, inštalovaný tak, že ho možno skúmať zo spodnej časti (na ktorej sa nachádzajú vzácne hieroglyfy). V jednom z priestorov medzi panelmi sa nachádza aj skrytá jaskyňa, do ktorej možno vojsť a vžiť sa do života pravekých predkov. Zaujímavým momentom expozície je aj tzv. “rodoháj“ - priestorová vizualizácia evolučného rodostromu človeka, či centrálna vitrína s kostrovými nálezmi.

Výstava je navyše obohatená o interaktívnu líniu, ktorú návštevník aktivuje pomocou odtlačku (symbolu) ruky na paneloch. Pomocou nej môže spustiť napríklad zvukové nahrávky alebo osvetlenie vybraných vitrín.

Samotná tvorba expozície, od návrhu po realizáciu, trvala viac ako dva roky a podieľali sa na nej desiatky dôležitých ľudí. Sme veľmi radi, že výstava bola ocenená Výročnou cenou časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2022 v kategórii EXPOZÍCIA – VÝSTAVA. Dostala sa taktiež medzi nominované projekty v Národnej cene za dizajn v kategórii Priestor.

Celý autorský tím ďakuje a srdečne pozýva na výstavu.