Knieža z Popradu a jeho hrobka

Expozícia Knieža z Popradu a jeho hrobka po dokončení v roku 2023 predstavuje návštevníkom archeologický nález európskeho významu - hrobku germánskeho kniežaťa, objavenú pri bagrovaní priemyselného parku v Poprade-Matejovciach. Východisko pre stvárnenie výstavných priestorov v Podtatranskom múzeu tvorií návrh Máriusa Žitňanského, Vladimíra Šimkoviča, Adama Mravíka a Viktora Mikovčáka, s ktorým autori zvíťazili v roku 2020 vo verejnej súťaži návrhov. Cieľom vyhlasovateľa bolo získať architektonicko-výtvarný návrh expozície venovanej objavu hrobky z prelomu 4. a 5. storočia podľa scenára, ktorý vypracoval Archeologický ústav SAV v Nitre - autori PhDr. Karol Pieta, DrSc., Mgr. Tereza Štolcová, PhD.

Cieľom expozície je oboznámiť laickú aj odbornú verejnosť so vzácnym nálezom, ktorý je z pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a nábytku jediným svojho druhu v Európe. V hĺbke 5 metrov archeológovia odkryli takmer dokonale zachovanú zastrešenú drevenú zrubovú komoru s dreveným sarkofágom. V hrobke germánskeho kniežaťa sa napriek "návšteve" vykrádačov našli kožené a textilné zvyšky odevu, pozostatky potravy v keramických nádobách a predmety dennej potreby v lykovej kazete. Súčasť objavu tvorili aj ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, striebra a zlata. 

Architekti využívajú obvodové miestnosti historického objektu z 19. storočia s rovnakými šírkami 6 m, dĺžkami 8 m 10 m a 12 m a svetlými výškami 4 m. Objekt bol postupne zrekonštruovaný v rokoch 2010 až 2017, pričom bol realizovaný aj podzemný priestor so skleneným stropom pre repliku hrobky. 

Tematicky je expozícia rozdelená do jednotlivých miestností nasledovne:

Prvá vstupná miestnosť zobrazuje širšiu dobovú a priestorovú situáciu severného Slovenska v 4. storočí. Druhá miestnosť je venovaná dokumentovaniu objavu, záchrane a konzervácii hrobky, ktorá bola v čase nálezu plná podzemnej vody. Nálezy boli prevezené do múzea v Schleswigu, kde boli po dôkladnej analýze archeologických pracovísk konzervované a prevezené späť na Slovensko.

Ťažisková tmavá stredná miestnosť je riešená ako autentická replika pôvodnej hrobky v podzemnom priestore, zhotovená podľa podrobných odborných podkladov archeológov. Nasledujúce dve miestnosti sú venované originálnym dreveným prvkom s viditeľným dobovým tesárskym a stolárskym opracovaním. V nasledujúcej miestnosti sa nachádzajú originálne drevené brvná vonkajšej podzemnej komory (zrubu) aj zrekonštruovaná vnútorná komora - sarkofág a predmety, spojené so stavbou a vybavením hrobky. V deliacom vloženom tmavom priestore sú prezentované zvyšky kožených a textilných nálezov. V poslednej miestnosti je sústredené vybavenie hrobu - dvadsaťročné knieža bolo uložené v slávnostnom odeve na honosnom lôžku. Na ceste do záhrobia ho v súlade s pohrebnými zvykmi sprevádzali osobné predmety - stôl, svietnik, toaletné potreby, jedlo, nápoje a súprava nádob pre stolovanie. Nálezy napodobňujú rímske predlohy a viaceré predmety majú pôvod v Stredomorí. Hrobka bola následne bohužiaľ vykradnutá a pravdepodobne obsahovala aj iné artefakty.

Realizáciu bližšie predstaví sprievodný text autorov:

Návrh vychádza z nasledovných základných princípov organizácie priestoru:

Pre lepšie sústredenie sa na expozíciu z dávnej doby navrhujeme stlmenie účinkov vonkajšieho sveta i konkrétnych znakov historickej budovy, aby sa návštevník myšlienkami ľahšie preniesol do úplne iného dobového kontextu. Cieľom je vytvorenie neutrálneho tlmeného minimalistického prostredia s čo najmenším počtom rôznych prvkov a v jednotnej bielej/čiernej farbe namiesto viacero typov rôznorodých vitrín.  Potláča didaktický rozmer expozície, ktorá sa mení na akési oneskorené mauzóleum s existenciálnymi asociáciami na  ľudský osud a posmrtný život.  Navrhuje sa prekrytie podlahy tarketom sivej farby, prekrytie stien s oknami jednotnými roletami v šírke okna, vytvorenie tlmeného horného plošného osvetlenia. Tak sú riešené všetky obvodové miestnosti s oknami.

Inšpiráciou pre návrh je pôvodná hrobka, pozostávajúca z viacerých vrstiev - zemný výkop, vonkajšia komora, vnútorná komora, lôžko. Vkladanie krabíc do krabíc - krabicová “matrioška“ v pomere strán obdĺžnika 1:3 . Aj navrhované tvary sa riadia týmto princípom - do prvej krabice - múry miestnosti sa vkladá druhý obal - obklady stien a do stredu tretí obal vitrína alebo stôl. Samozrejmé je “vkladanie“ pri ústrednej (tmavej) miestnosti v poradí miestnosť - zástena - otvor v podlahe - výkop - vonkajšia komora - vnútorná komora - lôžko. V motíve “vkladania krabíc do krabíc” sa prelína historická situácia so súčasnosťou tak, aby bola pre návštevníka podvedome zrozumiteľná.

Hlavným prvkom je inštalácia kópie hrobky v suteréne so zobrazením všetkých hlavných súčastí- vonkajšej komory, vnútornej komory, lôžka so stolom. Tie sa v rovnakej orientácii opakujú v posledných dvoch miestnostiach už ako drevené originály  staré 1700 rokov. 

Vlastný súťažný návrh bol precizovaný v následnej štúdii, ktorá bola podkladom pre realizačný projekt. Vlastná realizácia však prebiehala v najťažšom období covidovej pandémie s prudkým zvyšovaním cien, čo sa bohužiaľ prejavilo určitým zjednodušením projektu ale súčasne aj napr. pridaním priestorovej klimatizácie miestností s originálnymi nálezmi.