Rekonštrukcia areálu Múzea Slovenských národných rád v Myjave

Komplex Múzea Slovenských národných rád, bol zrealizovaný podľa návrhu profesora Martina Kusého v rokoch 1966 - 1968. Pamiatkovo chránený dom Anny Kolényovej, v ktorom 19. septembra 1948 prvýkrát zasadala Slovenská národná rada, doplnil moderný železobetónový pavilón prepojený spoločnou pergolou. Vytvorenie fungujúceho komplexu zahŕňalo aj využitie dvojice priľahlých ľudových domov, vytvorenie vstupného predpolia s umeleckým dielom a úpravy exteriéru. Objekty, ktoré pôvodne tvorili ochrannú zónu pamiatkovo chráneného domu, sa neskôr stali integrálnou súčasťou komplexu Národnej kultúrnej pamiatky.

Autorom aktuálnej rekonštrukcie je široký kolektív, ktorý zahŕňa aj architektov z rodiny Kusých. Takmer všetci autori majú skúsenosti s prácou v podobnom, komplikovanom kontexte. Z diel, ktoré sme v poslednom čase publikovali, stojí za spomenutie napríklad rekonštrukcia SNG (Kusý + Paňák), usadlosť v Čachticiach (Pavol Paňák), alebo rekreačný dom v Partizánskej Ľupči (Martin Kusý ml.). Kľúčovou súčasťou projektu bola rekonštrukcia Kusého pamätníka. Vo výsledku sa podarilo zachovať subtílny vzhľad fasády zo šesťdesiatych rokov, pôvodnú brizolitovú omietku, alebo autentické prvky vnútorného zariadenia. Preusporiadanie funkcií v areáli umožnilo prinavrátiť preplnený výstavný priestor bližšie svojmu pôvodnému účelu. Brutalistická stena, slávnostné schodisko, či proporcia opäť vyniká v pôvodnom kontexte.

Realizáciu predstaví Mária Michalič Kusá:

Východiská

Areál pozostáva zo štyroch budov a priľahlých exteriérových priestorov - vstupného nádvoria a záhrady. Objekty sú rôznej architektonickej a ideovo-historickej kvality: dom pani Kolényovej je zaujímavý tým, že tu v 19. storočí štúrovci ustanovili prvú Slovenskú národnú radu. Je to objekt prvoradej ideovo-historickej kvality. Ďalšími sú dva bežné mestské rodinné domy, bez významných architektonických a historických prvkov, ktoré sú súčasťou areálu z titulu svojho miesta, nie významu. Budova pamätníka z roku 1968 od profesora Martina Kusého je nositeľom nesporných architektonických kvalít.

Rekonštrukcia po päťdesiatich rokoch 

Metóda obnovy reflektovala význam (architektonický, ideový, funkčný) jednotlivých objektov, tak aby zostala zachovaná ich historická autenticita v exteriéroch aj interiéroch. Nové riešenia, ktorými vstupujeme do priestorov, tento názor podporujú a súčasne reagujú na dnešné požiadavky a technologické štandardy, materiálovú kvalitu ako i primeraný komfort nových funkcií.

Nesnažili sme sa priestor modernizovať alebo prerobiť, ale umocniť a jazykom súčasnej architektúry podporiť jeho historickú kvalitu. Tak, aby sa súčasný vstup stal kultivovaným partnerom východiskového stavu.

Zjednotilo sa využitie objektov - každý má svoju jasne definovanú funkciu, preto sa pamätník opäť stal pamätníkom, historický dom múzeom udalosti a dve bežné stavby priestormi pre administratívne potreby. Funkčnosť areálu doplnilo prepojenie pamätníka s exteriérom, čo by malo prispieť k lepšiemu spoločenskému využitiu objektu. Jednotlivé prevádzky tak fungujú čisto a bezkolízne.

Pamätník na dobových fotografiách:

Ľudové domy s novou náplňou

Dom pani Kolényovej sa zaobišiel bez stavebných úprav, výnimkou je nová expozícia. Domy rodiny Bradáčov a Kubovčiakov dostali novú dispozíciu - päť kancelárskych priestorov, ktoré sú vložené do pôvodne bytovej dispozície. Presklená vrchná časť priečok odkazuje na pôvodný charakter objektu. Toto riešenie umožnilo priestory optimálne upraviť pre potreby novej prevádzky a funkcie. Vrátane vlastného výstupu do zelene, čo prispieva k pracovnej pohode zamestnancov.

Návrat k pôvodnej forme a funkcii

Pamätník/múzeum od profesora Martina Kusého sme sa snažili v maximálnej miere obnoviť do pôvodného stavu. To znamenalo odstrániť zásahy, ktoré sa v priebehu rokov nahromadili. Objekt dnes slúži pôvodnému účelu, predovšetkým pre verejné funkcie, ako malý depozitár a technická vybavenosť areálu. Vstupná hala bola otvorená do záhrady preskleným otvorom, čo umožnili nové majetkové pomery. Prepojenie s exteriérom je realizované bezbariérovo, na rampu nadväzuje spevnená mlatová plocha, ktorá umožňuje spoločenské využitie exteriéru.

Veľký dôraz a starostlivosť boli venované obnove fasády zo šesťdesiatych rokov. Snažili sme sa maximálne zachovať jej estetické kvality, ale zároveň zlepšiť fyzikálne vlastnosti. Tento prístup si vyžadoval pochopenie a súčinnosť od investora, ale bol rozhodujúci pre výsledný charakter objektu.

Základným prvkom fasády boli pôvodné oceľové zasklené steny rozmerov 5,5x 3,5m s otváravými oknami a parapetom z trapézového plechu. Čierne oceľové rámy dopĺňali zasklievacie lišty a parapetné plechy z prírodného hliníka. Kvôli zvýšeniu tepelnej pohody v objekte a vzhľadom na opotrebovanosť jednotlivých prvkov (50 rokov prevádzky) boli vymenené za hliníkové rámové konštrukcie s izolačným trojsklom. Výzvou bolo hľadanie optimálneho riešenia, ktoré by napriek výraznému zlepšeniu fyzikálnych vlastností prvku v čo najväčšej miere zachovalo proporcie pôvodných subtílnych oceľových konštrukcií.

Nakoľko vonkajšie brizolitové omietky na pamätníku boli v perfektnej kondícii bolo pre nás dôležité ich ďalšie zachovanie. Preto sa nepristúpilo k zateplovaniu objektu a prípadné poškodené miesta boli buď vyspravené alebo prekryté prípadnou “záplatou”.

Prerod výstavných priestorov

Súčasťou obnovy je aj architektúra stálej expozície. Expozícia bola pripravená na základe libreta odborných pracovníkov múzea. V časti Kolényovej domu sa spájal etnograficky popisný princíp (rozumej zariadený dom) s doplnkami vo vitrínach a na stenách. Vitríny s vlastným osvetlením sú umiestnené tak, aby vhodne dopĺňali existujúce konštelácie s predmetmi rozvíjajúcimi jednotlivé témy. Súčasťou expozície je aj pointovanie niektorých stavebných situácií, ktoré súvisia s dejinami a históriou objektu (vizuálne sprístupnenie suterénu, kde sa ukrývali dobrovoľníci).

V časti Pamätníka je expozícia pripravená tak, aby nekolidovala s charakteristickými stavebnými prvkami - monumentálnou brutalistickou stenou, či slávnostným schodiskom. Tieto prvky sme vo výstavných priestoroch citlivo podčiarkli, či doplnili exponátmi. Naopak, tam kde to okolnosti dovolili, expozícia pracovala s neutrálnou bielou stenou. Exponáty dopĺňajú veľkoplošné zväčšeniny, ktoré sú vždy kombinované s vystavenými predmetmi, aby nevyzneli samoúčelne. Súčasťou je decentné umiestnenie niektorých technologických riešení (aplikácie na mieru).

Expozícia je pripravená tak, aby maximalizovala pochopenie, ale zároveň neuberala nič z priameho účinku zbierkových predmetov na návštevníka. Umožňuje zážitok aj bez čítania popisných textov.

Expozície Múzea SNR pred rekonštrukciou:

Podklady: A BKPŠ, fotografie: Tomáš Manina, TASR a archív autorov