Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce
Okná pre pasívne domy
Galvaniho 15 B
Bratislava
BIM knižnice a objekty
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Dokonalá izolácia
Stará Vajnorská 139
Bratislava
Prielohy 1012/1C
Žilina
Štúrova 136B
Nitra
Vlárska 22
Trnava
Pražské Quadriennale vzniklo v roku 1967 za účelom dostať to najlepšie z divadelného designu, scénografie a divadelnej architektúry do popredia kultúrnych udalostí, a umožniť tak zoznámenie sa so súčasnou scénografiou profesionálnym a začínajúcim umelcom aj širokej verejnosti. Pevnou súčasťou podujatia je tradične slovenský pavilón, ktorý sa snaží priniesť to najlepšie z domácej scény. Inštaláciu z minulej edície Pražského Quadriennale sme predstavili v samostatnom článku. PQ 2023 prechádza zásadnými zmenami, z výstavného projektu sa stáva festival, ktorý je postavený na performativite a interdisciplinárnosti, kde sa diváci menia na aktívnych spoluúčastníkov. Na zmeny reagovalo aj zadanie výberového konania na nový slovenský pavilón, ktoré organizoval Divadelný ústav spolu s Ministerstvom kultúry SR. S jeho požiadavkami sa naljepšie vysporiadal víťazný návrh ateliéru DOXA s pracovným názvom Byť plnom v čase prázdna.
Koncept bližšie predstavia autori:
Anotácia
Priestor, do ktorého nemožno vojsť pôsobí ako kompaktná nepreniknuteľná hmota. Počas vĺn pandemickej krízy sme boli svedkami prílivov a odlivov plnosti. Tá porušuje kontext pohybu a komunikácie. Boj o prázdny priestor považujeme za životne dôležitý. Boj o prázdny priestor implikuje jeho expanziu a ďalší boj. Jeho množenie vidíme v nachádzaní jaskýň, stavaní domov, dlabaní nôr.
Ďateľ prenikajúci do kôry manifestuje prázdno, potrebné na tvorbu hniezda. Obmedzenia aplikované príchodom koronavírusu okliešťujú možnosti mesta. Zo štruktúry hniezd nám ostalo iba nevyhnutné a obytné. Návrat dutín preto považujeme za podstatný.
Do plného objemu prenikáme životom. Budujeme priestor, generujeme prázdno. Izoláciou tela a izoláciou tepla odpovedáme na potrebu hniezda. Tvorba dutín sa pre nás stáva dramaturgickým ťažiskom. Človeka vnímame ako dialóg, ktorý rastie, formuje vnútra a čaká. Stretnutie je jeden z možných príbehov dutín.
Prázdno však ostáva po každom z nás.
Vidíme dediny a mestá obalené izoláciou.
Vidíme narastajúce hrúbky konštrukcií a prijímanie novej nekultivovanej estetiky.
Ľubovoľná farebnosť, ľubovoľné hodnoty, individualizmus prenikajúci do súčasného folklóru stiera princípy kolektívnej identity.
Spoločným prvkom novodobého folklóru sa stáva nepremyslená sloboda, v ktorej sa čím ďalej tým náročnejšie orientuje.
Purpenová inštalácia svojou materialitou a výrazom tematizuje súčasný fenomén. Introvertná scéna sa vymedzuje voči prostrediu a tvorbou svojej vlastnej mikroklímy, dočasne rieši frustráciu a pocit dezorientácie.
Architektonický zámer
Východiskový stav scény je purpenová tepelnoizolačná hmota 4×4×4 m. Kocka nie je iba rekvizitou a nezohráva úlohu kulís. Počas predstavenia - postupného prenikania, si performeri v hmote vytvárajú svoju vlastnú internú scénu.
Vnútro kocky nikdy neostáva rovnaké. Inklúzia v tepelnej izolácii ako vzácnosť a neustále hľadanie seba samého. Objem, do ktorého sa integroval človek sa bude nachádzať vo výstavných priestoroch Quadriennale.
Ponorený a obtekaný návštevníkmi, navonok statický a geometrizovaný, vo vnútri organický a meniaci sa.
Nehybná archa bude chrániť každodenné prežívanie jedinca. Dutina, ktorú performeri svojim telom a nástrojmi vytvoria, sa stane formou pre odliatie prázdna. Tento fyzický negatív vnímame ako zakončenie dramaturgického cyklu.
Zámer Divadla Na Peróne
Človek je tvor zvedavý a neustále ho fascinuje otázka, čo sa skrýva v priestoroch, do ktorých jeho oko nedovidí, čo sa skrýva tam, ďalej, vo vnútri. Túži objavovať, chce poznať nepoznané, dosial nevidené, vytvárať rôzne skrýše, bunkre, hrať schovávačku...
Zámerom Divadla Na Peróne v rámci projektu “Dutina” je oživiť vystavený architektonický objekt, obohatiť ho o performatívne prvky, sprostredkovať divákovi jedinečný zážitok a preniesť ho na malý okamih do prostredia prírody plnej rozmanitých zvukov a zážitkov, kde sa dejú tajomné veci, o ktorých ani netušíme.
Zdynamizovaním vystaveného diela by sme chceli podnietiť divákovu zvedavosť a ponúknuť mu priestor, aby mal možnosť na chvíľu sa zastaviť a uvedomiť si súvislosti okolo neho. Okrem zvedavosti a vizuálno-estetického zážitku, chceme u diváka aktivizovať sluch a hmat.
Sluchový vnem prostredníctvom bezdrôtových reproduktorov, umiestnených vo vnútri kocky, zaliatych purpenou takmer na hranici kocky a vonkajška. Kocka touto stratégiou bude znieť prirodzenými i štylizovanými zvukmi prírody.
Hmat uchopujeme prostredníctvom postupne sa hromadiaceho materiálu okolo objektu. Taktiež sa návštevník môže dotýkať povrchov „veľkej“ kocky.