Slovenský pavilón na Pražskom Quadriennale 2019

Pražské Quadriennale, ktoré organizuje Ministerstvo kultúry ČR, sa snaží predstaviť scénografiu ako umeleckú formu a priniesť to najlepšie z divadelného dizajnu, scénografie a divadelnej architektúry. Na 14. ročníku, ktorý sa pred rokom konal na pražskom Výstavišti, reprezentoval Slovensko pavilón z dielne ateliéru Chybík+Krištof. 

Slovenská výstava “Neprítomnosť zázrakov nás vyčerpá“ je inšpirovaná divadelným projektom “Zázraky” (“Miracles”), ktorý sa konal v stredoslovenskej obci Bátovce v roku 2017. 

Išlo o prepojenie štyroch skupín z prostredia slovenskej nezávislej divadelnej scény (Divadlo Pôtoň, Debris Company, Med & Prach a Sláva Daubnerová) v jednom spoločnom predstavení, ktoré sa uskutočnilo v noci a čerpalo z tradície intenzívneho konceptuálneho akčného umenia 60. rokov. Podstatou tejto tradície bol pokus o vymedzenie toho, čo znamená osobná sloboda v spoločnosti, histórii, mestskom priestore a otvorenej krajine. 

Slovenský pavilón PQ 2019 bol vytvorený ako pokračovanie tohto projektu a experimentálny prenos podstaty produkcie z otvorenej nočnej krajiny na pražské Výstaviště, v úzkej spolupráci so scénografom Jurajom Poliakom - spoluautorom projektu Zázraky. 

Cieľom pavilónu bolo navrátiť návštevníka do nočnej atmosféry predstavenia. Po krátkej návšteve Prahy sa pavilón vrátil do dediny Bátovce.

Materiály

Stena pavilónu s hrúbkou 6 cm sa skladá z vonkajšieho povrchu - 3 cm hrubej vrstvy polyuretánovej peny a vnútornej nosnej škrupiny, tvorenej 3 cm hrubou laminátovou konštrukciou. Patina zo strany exteriéru vznikla ako odtlačok zeminy (výkopu), do interiéru architekti zvolili tmavosivý nástrek. Počas pražskej expozície bola vo vnútri pavilónu na podlahe položená tmavá mikroporézna guma. Z vonkajšej strany tento materiál nahradila bledšia tvrdená guma.

Výroba stien pavilónu

Celý projekt bol koncipovaný ako “site specific” inštalácia, preto stavba pavilónu prebiahala v exteriéri obce Bátovce. Pavilón bol vytvorený ako odtlačok do zeminy, celý proces prebehol “dole hlavou”. Najskôr bolo treba realizovať výkop, presne podľa stanoveného tvaru pavilónu, do hĺbky troch metrov pod úroveň terénu. Prebehlo zhutnenie povrchu a tvarovanie do finálnej podoby. Následne bola zhotovená oporná konštrukciu - debnenie. Na povrch stien boli nastriekané tri centimetre polyuretánovej peny. Po jej zatuhnutí bola zhotovená škrupina z laminátu, s hrúbkou troch centimetrov, ktorá slúži ako nosná konštrukcia celého pavilónu. Po zatvrdnutí tejto vrstvy sa monolit rozrezal na jednotlivé segmenty a bol vytiahnutý z konštrukčného debnenia. K opätovnému spojeniu častí pavilónu slúžili “L” spojovníky, ktoré sú kotvené v intervale 100 mm na stenách a každých 500 mm medzi škrupinou pavilónu a podlahou z OSB dosiek. 

Montáž

Celú plochu základne, s rozmermi 5x5 m, vyplnila geotextília. Na tú bola následne položená OSB doska s hrúbkou 25 mm. Jednotlivé časti pavilónu boli navzájom spojené spomínanými sponami a samoreznými vrutmi. Celá stavba bola následne skrutkami prikotvená aj do osb dosky, čo zabezpečilo jej stuženie. Tvrdá gumová podlaha v exteriéri a mikroporézna gumová podlaha v interiéri bola položená až  na záver. Jednotlivé dielce boli vyrezané do tvaru pavilónu priamo na mieste.

Fotografie modelov:

Fragmenty z divadelného predstavenia "Zázraky":

Podklady: Chybík+Krištof
Kurátorský tým: Rastislav Ballek, Jozef Vlk, Jozef Ciller, Viera Burešová