Kocka - umelecká inštalácia v sakrálnom priestore, Prešov

Efemérna architektúra. Už viackrát bola našou témou. Dnes prinášame nie veľký, ale pekný príklad z východného Slovenska. Jednoduchá, čistá práca, na pomedzí grafiky, scénografie a architektúry obohatila dočasne verejný priestor. Mladý autor s priateľmi sa osobne angažoval v jemu blízkej oblasti. Páči sa nám subtílne "ultraľahké", dematerializované dielo, ktoré minimálnymi vyjadrovacími prostriedkami a s vkusom prezentuje svoje posolstvo. Viac napovie sám autor:

Galérie​ ​a​ ​sakrálna​ ​architektúra​ ​sú​ ​v​ ​niečom​ ​podobné.​ ​Keď​ ​si​ ​odmyslíme​ ​z​ ​kostolov kresťanstvo​ ​a​ ​z​ ​galérií​ ​výstavy,​ ​samotný​ ​priestor​ ​môže​ ​vyvolávať​ ​podobnú​ ​emóciu.​ ​V​ ​rámci projektu​ ​Noc​ ​kostolov​ ​sme​ ​na​ ​jeden​ ​víkend​ ​využili​ ​priestory​ ​kostola​ ​Cirkvi​ ​bratskej​ ​v​ ​Prešove ako​ ​galériu​ ​konceptuálneho​ ​umenia.

Noc​ ​kostolov​ ​je​ ​medzinárodný​ ​projekt,​ ​ktorý​ ​sme​ ​si​ ​pre​ ​vlastné​ ​potreby​ ​predefinovali​ ​ako multižánrový​ ​festival​ ​živého​ ​dialógu.​ ​Prostredníctvom​ ​spochybňovania​ ​foriem​ ​sa​ ​snažíme nahliadať​ ​do​ ​tajomstva​ ​obsahov​ ​a​ ​klásť​ ​si​ ​ťažké​ ​otázky​ ​v​ ​poctivom​ ​hľadaní​ ​Boha.

Inštalácia má veľa kontextov. Kostol bol budovaný počas komunizmu s prísnou podmienkou, že nemôže vyzerať ako kostol. Architekt mal zakázané stavať veže, zvonice, kríže. Dočasnou inštaláciou sme na vrch kostola umiestnili kríž, nie v zmysle vytýčenia svojho územia, ale v zmysle pozvania.

Druhý kontext spočíva v myšlienkovom koncepte. Cez tohtoročnú tému - Bezbariérová cirkev​ ​-​ ​sme​ ​nahliadali​ ​do​ ​príčin​ ​a​ ​podôb​ ​mnohých​ ​bariér,​ ​ktoré​ ​vyrastajú​ ​uprostred​ ​našich úvah​ ​o Bohu.​ ​Bolo​ ​by​ ​príliš​ ​ľahké​ ​zostať​ ​pri​ ​fyzických​ ​bariérach​ ​a nespomenúť​ ​tie vyrastajúce​ ​v hĺbke​ ​našich​ ​postojov,​ ​vzťahov​ ​i historickej​ ​pamäte.

Každá inštalácia symbolizovala nejakú bariéru v cirkvi alebo mimo nej. ‘Kocka’ na kostole popisovala​ ​jednu​ ​z​ ​najstarších​ ​bariér​ ​-​ ​ľudské​ ​utrpenie.​ ​V​ ​racionálnom​ ​tvare​ ​kocky​ ​z​ ​ľahkej drevenej konštrukcie sú chaoticky rozhodené pixely, ktoré svietia do mesta. Osobitne a ani spolu nedávajú zmysel. Až keď sa pozriete na kocku v istom uhle, pixely sa stretnú a vytvoria kríž.

Symbolika racionálneho tvaru kocky ako snaha uchopiť ľudský život do ktorého vchádza absurdita utrpenia spôsobujúca v usporiadanom živote chaos. Chaos, ktorý je tak často bariérou v úvahách o hľadaní Boha. Ale v perspektíve ultimátneho ľudského utrpenia - kríža, miesta kde trpí aj Boh - je zrazu chaos jednotlivých pixlov usporiadaný v zmysel. Preto inštaláciu​ ​voláme​ ​Kristus​ ​v​ ​ľudskom​ ​utrpení.

Hľa, svet popretínaný plotmi stratenej dôvery, ostnatými plotmi absurdného ľudského utrpenia. Hľa človek, oddelený od bytostnej jednoty - vláda nevedomej ľahostajnej náhody. Z pravých uhlov náhrobných kameňov zaznieva neznesiteľné volanie po zmysle. Kde si Bože? A prečo si nás opustil? A potom je tu svetlo, odkiaľsi zdola až z dna beznádeje. Len v perspektíve tajomstva lásky sa z hustoty chaosu vynára obraz kríža. Obraz tohto bláznovstva - spolutrpiaceho Boha, paradox Boha opusteného Bohom. Priamo v centre na dne bolesti a opustenosti však nie sme sami. Na tomto dne v oddelenosti od zmyslu a pokrivenia pôvodného zámeru sa z beznádeje otvára cesta kríža, predznačená Kristovou obetujúcou sa láskou. Jedine trpiaci Boh nám môže skutočne pomôcť. Nie silou svojej všemohúcnosti, ale v zdanlivej bezmocnosti lásky zostupujúcej k nám do každého hriechu, do každého utrpenia, do každej oddelenosti a smrti, aby nás práve tam našiel a práve tam stretol v prežívanom utrpení. Jedine trpiaci Boh nás môže skutočne zachrániť. Jedine Boh, ktorý prešiel temnotou smrti dáva nádej vzkriesenia.

Podklady: Ondrej Jurčo