Obnova interiéru rímskokatolíckeho kostola Panny Márie Snežnej na Kalvárii v Bratislave

Kostol na bratislavskej Kalvárii, známy aj vďaka svojmu pohnutému osudu, sa po rokoch dočkal čiastočnej obnovy. V interiéri, ktorý nebol nikdy poriadne dokončený, sa v priebehu času nahromadilo množstvo vrstiev bez akejkoľvek hlbšej koncepcie. 

Udržiavacie stavebné práce a celková modernizácia vyžadovali ucelený koncept a víziu. Tá vznikala v spolupráci správcov kostola a architektov Tomáša Bujnu a Matúša Gibalu. Tomáš Bujna už na predchádzajúcich realizáciách ukázal jasnú autorskú víziu, spoločne s citom pre kontext, materialitu a detail. V prípadoch obnovy interiéru rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach (Cena ARCH 2016, CE ZA AR 2016 v kategórii Obnova a prestavba) a rekonštrukcie rímskokatolíckeho kostola Zvestovania Pána v Novej Lesnej (Cena Dušana Jurkoviča 2009, Cena ARCH 2009, Kultúrna pamiatka roka 2009 a Piranesi Awards 2009) sa tvorivý prístup dočkal ocenenia odbornými porotami. Aj napriek odlišnému kontextu bratislavskej realizácie (rozsah, doba vzniku…) je aj tu čitateľný zámer očistenia a zracionalizovania priestoru, ktorý necháva vyniknúť pôvodné prvky a nový autorský mobiliár.

Viac slovami autorov:

Kostol na bratislavskej Kalvárii sa v septembri roku 2020 dočkal čiastočnej obnovy po viac ako 70 rokoch. Hlavným zámerom bolo nadviazať na plány pôvodnej trojice architektov Ferdinanda Fuchsa, Ignáca Vécseia a Dezidera Quastlera z roku 1943, no zároveň prispôsobiť ho dnešnému človeku na nerušenú kontempláciu. Ani jeden z pôvodných architektov  sa nedožil vysvätenia kostola a nemali dohľad ani nad jeho dokončením, pretože ich životné osudy sa skončili v koncentračných táboroch v rokoch 1944/1945. Po násilnej smrti troch pôvodných architektov bol dokončením stavby poverený architekt František Florians v rokoch 1947/48. 

Kostol stojí na vyvýšenom mieste nad hlavným mestom. Bol postavený na mieste menšieho barokového kostola. Je zasvätený Panne Márii Snežnej. Patrocínium dokladá v interiéri jej kamenná soška vyhotovená podľa mariazellského vzoru. Je známy aj tým, že kvôli blízkemu pamätníku 2. sv. vojny – Slavínu, bola v roku 1959 zbúraná jeho veža, aby nekonkurovala novej dominante mesta. Viaceré časti interiéru neboli nikdy zrealizované a priestor bol zaplnený provizórnym mobiliárom. Podlaha v kostole bola dokončená iba krátko pred odstránením veže. Mnohé priestory v kostole nie sú dokončené dodnes. V závere presbytéria je tesserová mozaika transferovaná z inej – zrušenej kaplnky v meste. Po druhom vatikánskom koncile bola časť pôvodného kovového mobiliáru s latinskými nápismi z interiéru natrvalo odstránená. 

Celková obnova interiéru začala až v roku 2018. Zahŕňala predovšetkým obnovu interiéru presbytéria, lode, vstupných a obslužných priestorov a tiež návrh a realizáciu nového mobiliáru. Uvedomovali sme si kvalitu pôvodného zámeru, ktorý bolo ale treba dokončiť. Pri návrhu sme sa inšpirovali pôvodnými interiérovými prvkami. Základným výrazovým prvkom pri návrhu mnohých detailov bola kazeta štvorcového tvaru, uplatňujúca sa v štukovej výzdobe aj na pôvodnom mobiliári. Ďalším oporným bodom pri návrhu bolo viacero zachovaných kovových interiérových prvkov, ktoré sme chceli ponechať a zdôrazniť. Veľmi cenná bola pre nás kovová mreža s nápisom “VENI SANCTE SPIRITUS”, oddeľujúca kaplnku od hlavnej lode, nakoľko sa zachovala ako jediná v pôvodnom stave. 

Okrem návrhu interiéru bolo nutné zamerať sa aj na sanovanie degradovaných stien a podlahy. Súčasťou celkovej obnovy bol aj nový spôsob vykurovania lavíc, dodatočné izolácie proti zemnej vlhkosti, vybudovanie WC pre veriacich, nové osvetlenie, ozvučenie, vytvorenie novej spovednej miestnosti, bezbariérovosť a predpríprava na druhú etapu úprav. Pôvodná historická a hodnotná časť mobiliáru bola obnovená umelecko-remeselným spôsobom (drevené lavice, spovednice, dvere, kľučky, kovová mreža v kaplnke) a reštaurátorským spôsobom (tesserová mozaika, konsekračné kríže so svietnikmi). Medzi nové časti mobiliáru patrí obetný oltár, ambona, sedes, krstiteľnica s nápisom “IN NOMINE PATRIS ET FILII ET SPIRITUS SANCTI”, paškál s textom “CHRISTUS LUX MUNDI”, abakus, stalla, podstavce pod sochy, stolík na obetné dary či stojan na tlačoviny). Bočné oltáre boli doplnené o mramorové pilastre s kovovými nápismi “DEUS MEUS ET OMNIA” resp. “CUM DEO ET DE DEO” a znakmi patrocínia rehole františkánov a dominikánov. Nové umiestnenie si našiel aj liatinový korpus – pravdepodobne zo 17. st. – pochádzajúci z dreveného kríža z neďalekej kalvárie. Remixom starého a nového prešla krížová cesta po oboch stranách lode. Celkovo 14 zastavení tvorí dobová historická drevorezba pravdepodobne ešte z barokového predchodcu dnešného kostola, doplnená o novodobý kovový rám. Pôvodné drevené výplne okenných otvorov boli nahradené kovovými výplňami s izolačným trojsklom, vybavené automatickým ovládaním otvárania. V okenných otvoroch presbytéria bolo plánované osadenie bielych ónyxových platní. Osobitnou časťou návrhu je osvetlenie, ktoré síce bolo plánované, ale nikdy nebolo v takomto rozsahu realizované. Osvetlenie má niekoľko režimov rozsvecovania a stmievania, podľa potreby a príležitosti. Je tvorené skupinou závesných svietidiel a skupinou svietidiel, ktoré nie sú bežnému návštevníkovi viditeľné. V interiéri sú použité výhradne ušľachtilé a tradičné materiály – kameň (mramor carrara, mramor thassos), kov (oceľové časti mobiliáru, mosadz, chróm, drôtené konštrukcie a nápisy), drevo (dub) a sklo. Farebné riešenie interiéru, vrátane presbytéria, je kombináciou bielych stien, stropov aj stĺpov a sivej terrazovej podlahy, na ktorej sú umiestnené pôvodné lavice zo svetlého dreva.

Nie všetky plánované práce boli realizované podľa projektovej dokumentácie. Niektoré časti boli zmenené počas realizácie a niektoré sú ešte v procese realizácie. Podstatné je, že obnovený priestor kostola je čistý, svetlý, príjemný pre kontempláciu. Je dobré vidieť kostol konečne po desiatkach rokov obnovený.

Podklady: Tomáš Bujna / dielne NZW