Obnova rímskokatolíckeho kostola sv. Mikuláša v Starej Ľubovni

Celková obnova rímskokatolíckeho kostola sv. Mikuláša v Starej Ľubovni. Architekt Tomáš Bujna, ktorého predchádzajúce projekty obnovy kostolov ocenili odborné poroty rámci CE ZA AR, Ceny Dušana Jurkoviča alebo Ceny ARCH, preukazuje aj v prípade realizácie v Starej Ľubovni ucelený architektonický koncept, vychádzajúcu z podrobných architektonicko-historických, archeologických a reštaurátorských výskumov. Ich závery priniesli viacero objavov, ktoré architekt prezentuje vo výslednom návrhu. Nový vstup z exteriéru sprístupňuje jednu zo štvorice krýpt, v interiéri nájdeme odkryté nástenné maľby zo 14. storočia...

Návrh zjednocuje a racionalizuje priestor kostola. Necháva vyniknúť pôvodné prvky, doplnené o nový autorský mobiliár. Rekonštrukciu sprevádzala výrazná modernizácia technickej infraštruktúry, ktorá zahŕňala aj realizáciu podlahového vykurovania. 

Viac slovom autora:

Kostol je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou, jeho história siaha až do 13. storočia. Pôdorys kostola je takmer štvorcový, trojloďový s vybiehajúcim presbytériom, vežou a jej prístavbami po stranách. Kostol má na západnej strane predstavanú hranolovú vežu, cez ktorej podvežie vedie hlavný vstup. Obnova prebiehala v rokoch 2018 až 2022 a bola v poradí 14. stavebnou obnovou od konca 13. storočia.

Práce pozostávali z obnovy exteriéru - fasád, strešnej krytiny aj s vežou kostola a z obnovy interiéru, vrátane návrhu nového mobiliáru. V rámci projektu interiéru bola realizovaná nová elektroinštalácia, osvetlenie, nové podlahové kúrenie...

Opis miesta 

Objekt sa nachádza v historickom centre mesta Stará Ľubovňa. Je jeho prirodzenou dominantou v strede obdĺžnikového námestia sv. Mikuláša. Rovnomenný kostol stojí v pamiatkovej zóne na námestí s radovou zástavbou stredovekých meštianskych domov. Obklopuje ho park s prerastenou stromovou výsadbou. Objekt prešiel od svojho vzniku trinástimi zásadnými a zdokumentovanými stavebnými prestavbami. Aktuálna stavebná obnova je v poradí štrnásta. Trvala bezmála štyri roky, navyše počas obdobia pandémie COVID-19 a počas prvého roku vojny na Ukrajine.

Plán obnovy

Kvôli finančnej náročnosti sa investor rozhodol rozdeliť práce postupne do troch etáp. Prvou bola etapa príprav. Naša kancelária nastúpila k obnove kostola v roku 2018, v priebehu prvej etapy, kedy už boli vypracované posudky sanácie, architektonicko-historický výskum a prebiehali výskumy - archeologické aj reštaurátorské. Druhou etapou bola obnova fasád, veže, striech a bezprostredného okolia kostola so vstupom do krypty. Nasledujúci rok obnova začala a paralelne sme pracovali projekčne na tretej etape - na projekte obnovy interiéru. V roku 2020 bol projekt hotový a nasledujúci rok investor začal s realizáciou. Tá trvala až do leta 2022. Dňa 17. 11. 2022 bol kostol slávnostne konsekrovaný.

Etapa príprav

Prvá - prípravná - etapa pozostávala z vybavovania všetkých povolení, dokumentov, spracovanie výskumov: architektnicko-historický, dendrochronologický, reštaurátorský, archeologický, posudok sanácie, georadarový prieskum... Ich závery priniesli niekoľko objavov, ktoré ovplyvnili výsledný návrh. Boli nájdené nástenné maľby zo 14. storočia a boli objavené štyri krypty a dve hrobové miesta. Do jednej - dvojkomorovej krypty - bol vytvorený nový vstup z exteriéru. V čase reštaurátorských prác na maľbách v interiéri už prebiehala celková obnova fasády.

Etapa obnovy exteriéru

Stavebno-technický stav brizolitových fasád bol značne narušený, zanesený depozitmi špiny a tmavými plesňami. Oporné piliere obložené travertínovým obkladom degradovali. Fasáda veže v horných úrovniach pod ochodzou bola zatečená. Obnova začala sanačnými prácami - injektážou, odstránením travertínových obkladov a vrchnej vrstvy omietky. Všetky dverné a okenné výplne boli nahradené energeticky úspornými. Obnovou prešla aj veža kostola. Hodiny boli umelecko-remeselne obnovené a výplne zvukových otvorov nahradené oceľovými pevnými lamelami. Obnovená bola aj celá ochodza so zábradlím. Tradičná tmavočervená krytina bola nahradená medeným plechom. Zvláštnosťou v tejto lokalite sú nadodkvapné tzv. samrínové žľaby, ktoré sme opätovne použili.

Krypta

Súčasťou tejto etapy bolo obnovenie sekundárneho vstupu do objavenej krypty na severnej strane. Vstupom do krypty je otvor vo fasáde so schodami križujúcimi základy kostola. Vstup je navrhnutý tak, aby zamedzil voľný prístup do krypty, zároveň ju chránil pred poveternostnými vplyvmi a zabezpečil jej prevetrávanie. Tvarovo pripomína oporné piliere kostola a je navrhnutý z oceľového plechu pre jeho bezúdržbovú prevádzku. Krypta je otvorená je každoročne počas sviatku Pamiatky zosnulých. V priebehu realizačných prác na tejto etape obnovy prebiehali projekčné práce na etape obnovy interiéru.

Etapa obnovy interiéru

Navrhovaný stav obnovy kostola sv. Mikuláša bol podriadený mnohým výskumom a viacerým rozhodnutiam pamiatkarov. Oni nakoniec rozhodli o celkovej obnove do stavu z konca 19. storočia a nariadili odstránenie všetkých úprav z prvej polovice 20. storočia. Už v minulosti bolo pamiatkarmi odsúhlasené podlahové kúrenie, čo malo za následok vytvorenie novej kultúrnej vrstvy. Pestrá, ale rôznorodá keramická podlaha, z 11. obnovy v roku 1904 bola na mnohých miestach poškodená, alebo nahradená tvarovo aj farebne príbuzným materálom bez vzoru. V časti presbytéria a v bočnej južnej lodi boli objavené a obnovené maľby zo 14. storočia. V ostatných častiach interiéru prevládala Wágnerovská (Jozef Wágner - prešovský maliar) výmaľba z 50. rokov 20. storočia. Jej farebnosť a zdobnosť konkurovala hodnotnejšemu mobiliáru. Preto sme sa rozhodli, v zhode s pamiatkarmi, túto vrstvu zachovať, ale neprezentovať - prekryť bielym náterom, aby vynikli reštaurované maľby v presbytériu. V interiéri kostola sa nachádza 7 oltárov. Mobiliár je prevažne barokový. Bolo potrebné navrhnúť nový obetný oltár, ambonu, sedes a ostatné liturgické solitéry v priestore presbytéria tak, aby tvarovo nerušili, no jasne definovali dobu svojho vzniku. Táto etapa bola preto časovo náročná. V prvom rade sme pri návrhu vychádzali z prvkov a materiálov s odkazom na históriu. Vyvarovali sme sa náhodným tvarom a spontánnym pocitom.

Podlaha s infraštruktúrou

Hlavnou časťou obnovy bola nová podlaha s vykurovaním. Kvôli podzemným priestorom hrobov a krýpt nebolo možné pôvodnú podlahu odstrániť, čo je s ohľadom na jej historickú hodnotu (1905) správne. Bola od novej podlahy oddelená separačnou vrstvou, čím sme zabezpečili jej reverzibilitu. Súčasne boli do novej podlahy uložené doslova kilometre kabeláže (všetky elektrorozvody, slaboprúd, datové zásuvky, ozvučenie, osvetlenie a pod.) od ovládania zvonov až po TV signál. Všetky zásuvky sú umiestnené výlučne v podlahe, na viacerých miestach podľa potreby, vo všetkých lodiach kostola a v presbytériu.

Sakristia

Sakristia bola ďalším dôležitým priestorom celej obnovy. Je to miesto odkiaľ sa riadi celé ovládanie techniky. Tu prichádzajú celebranti, tu sa pripravujú, prezliekajú, tu sa rieši celá príprava na slávnostnú liturgiu, ale aj jednoduchá administratíva. Miestnosť je mobiliárom rozdelená na dva priestory - časť vstupnú a administratívnu a časť súkromnú, určenú na prezlečenie kňazov. Z prvého priestoru vedie schodisko do miestnosti nad sakristiou, kde je umiestnená novodobá kotolňa a príručný sklad. Z menšieho priestoru vedie krátke schodisko cez nosnú stenu do lode kostola - do dnes už nepoužívanej kazateľnice.

Empora

Drobným zmenám sa nevyhla ani empora v južnej bočnej lodi. Pri obnove sme zistili, že pôvodné prepojenie emporty nad schodiskom je vytvorené sekundárne. Nezaznamenal to ani architektonicko-historický výskum. Rozhodli sme sa pre obnovu empory uvedením do pôvodného stavu s jej predpokladaným tvarom a dochovaným schodiskom. Zábradlie bolo vytvorené z nepoužitých prvkov lavíc, čím pôvodný materiál dostal sekundárne využitie a zostal v pôvodnom priestore. Pod eporou sme navrhli bezbariérovú spovednicu pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohyba a orientácie.

Lavice

Pôvodné lavice, hnuteľné NKP, boli v nevyhovujúcom technickom stave. Čo bolo ale horšie, vo väčšine z nich sa nedalo pohodlne sedieť. Za celé obdobie svojej existencie prešli mnohými zmenami a úpravami - nie vždy odbornými. Všetky prešli dôsledným procesom reštaurovania, aby mohli plniť svoju funkciu naďalej, no ergonomicky správne. Boli preskladané do pôvodných sekcií tak, aby sa v nich dalo pohodlne sedieť aj kľačať. Bolo potrebné navrhnúť aj časť nových lavíc, ktorých tvar a konštrukcia vzdialene pripomínajú tie existujúce. Zdobenie na bokoch historických lavíc, nahradil pri tých nových iba zvýraznený konštrukčný detail.

Spovednice

V zadnej časti bočných lodí sa nachádzajú nové spovednice. V severnej bočnej lodi vznikli tri nové moderné drevené spovednice tvarovo opäť pripomínajú barokové štíty tvorené drevenými lamelami. Vzdialene tiež pripomínajú píšťaly susedného organu. Tento priestor bol pred obnovou tmavý a nevyužitý. Nad spovednicami sme preto obnovili zamurované okno, ktoré priestor podstatne presvetlilo. V južnej bočnej lodi je iba jedna spovedná miestnosť - pod klenbou malej empory. Táto spovednica je určená pre penitentov s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza totiž bezbariérový prístup do kostola a tiež sme tu vytvorili priestor pre kočíky a invalidné vozíky.

Obetný oltár

Centrom liturgického slávenia je vždy obetný oltár. Tento sa skladá z dvanástich kameňov rôznych veľkostí a symbolizuje 12 apoštolov - každý z nich je iný - napriek tomu tvoria základ Cirkvi Kristovej. Kamene sú poskladané tak, aby obetný oltár celkovou hmotou (objemom) pripomínal tvar murovanej menzy hlavného oltára sv. Mikuláša. Obetný oltár dopĺňa ambona, sedes, paškál a krstiteľnica. V priestore presbytéria sú ďalej navrhnuté lavice pre miništrantov, svietniky a upevnenie procesného kríža. Do liturgického priestoru pratria aj konsekračné kríže, navrhnuté z kameňa a umiestnené na stenách kostola.

Iluminácia

Iluminácia bola dôležitou súčasťou návrhu interiéru, preto sme k spolupráci prizvali špecialistu v oblasti osvetľovania historických stavieb a priestorov. Návrh osvetlenia sme si od začiatku predstavovali nenápadne, prevažne s ukrytými zdrojmi svetla, bez zložitých konštrukcií a ťažkopádnych lustrov. Zdroje osvetlenia sú minimálne viditeľné, nezasahujú do čistého priestoru a ak, tak iba v opodstatnených prípadoch kvôli dosvieteniu tmavých miest. Sú umiestnené na konzolových hlaviciach pilastrov, v pätách klenieb a na miestach, kde je potrebné dosvietiť na prezentáciu všetkých barokových oltárov a ostatného mobiliáru. Systém svietenia má niekoľko režimov, závislých od priebehu liturgie. Od minimálneho svietenia počas adorácie až po plné osvetlenie - všetko je riadené z velína v sakristii.

Výmaľba

Výmaľba všetkých priestorov kostola je monochromatická. Pôvodné maľby Jozefa Wagnera z roku 1952 (obnovené autorom v roku 1982) boli prekryté lomenou bielou farbou tak, aby vystupujúce prvky a tektonika zostala svetlejšia. Dosiahli sme tým lepšiu prezentáciu reštaurovaných nástenných malieb a samozrejme v neposlednom rade vynikol celý mobiliár. V kaplnke sv. Anny, v severnej lodi, boli sondami objavené ďalšie staré nástenné maľby, ktoré čakajú na svoje odkrytie a prípadné reštaurovanie.

Fotografie východiskového stavu:

Fotografie z realizácie:

Portfólio projektu:

Podklady: Tomáš Bujna / Dielne NZW
Fotografie: Alan Hyža a Tomáš Bujna