Ján a Martina na Pohode - site specific inštalácia na festivale Pohoda 2018

Visual Art Contest (podrobnosti o aktuálnom ročníku nájdete tu) počas svojej krátkej histórie stihol priniesť viacero zaujímavých inštalácií, azda najznámejšou je minaret z roku 2016. Poďme sa pozrieť na jedného z dvojice minuloročných víťazov. Návrh Ondreja Jurča, Juraja Červeného a Daniely Sabovej uspel v silnej konkurencii 19 projektov. Tvorcovia získali 1000 €, ktoré mali využiť na realizáciu inštalácie.

Porota v zložení Ľudmila Kasaj Poláčková, Ján Triaška, Zuzana Duchová, Michal Sládek a Michal Kaščák ocenila dielo so širokým záberom umeleckej výpovede reagujúcim na veľkú časť areálu. Návrh porotcov oslovili svojou komunikatívnosťou, konzistentnou myšlienkou a aktuálnosťou témy.

"Ján a Martina na Pohode predstavuje inteligentnú vizuálnu abstraktnú reakciu na nedávne spoločenské udalosti bez zbytočného pátosu. Návrh pracuje s nenápadným ale jasným označovaním absencie dvoch ľudí. Na prvý pohľad angažovane poňatý koncept zaujal aj v sekundárnej rovine. Cez veľkú aktuálnu spoločenskú tému, si vie návštevník festivalu projektovať svoje osobné témy so stratou blízkych a zároveň intervencie do priestoru sú pomyselným dialógom, dorozprávaním/ilustrovaním situácií, v ktorých by sa Ján a Martina mohli nachádzať, keby sa tohto ročníka ako živí ľudia zúčastnili… Sprítomnenie spomienky na nich rôznymi miestami /čiernymi priestormi/ konceptuálne jasne hovoria o sile ich odkazu, ktorý nechali našej spoločnosti: Myšlienku ani príbeh nezabiješ!," píše sa v stanovisku poroty.

Inštaláciu bližšie predstaví jeden z autorov - Ondrej Jurčo:

Inštalácia reagovala na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Napriek tomu, že nepochybne ide o významnú udalosť uplynulého roka, dielo nebolo o veľkých gestách. Vyzdvihovalo obyčajnosť života.

Ich absencia v bežnom živote je to, čo by sme si mali pripomínať.

Kúpili by si lístky.
Dostali by náramky.
Postavili by si stan. 
Obedovali by v gastro zóne. 
Šli by na koncert. 

Robili by obyčajné veci… 

Uvedomujeme si citlivosť témy, a preto sme sa snažili vyhnúť prílišnému pátosu. Cieľom teda nie je vytvoriť jeden objekt, ktorý by bol dominantou, ale sériu priestorových vymedzení v areáli festivalu, ktoré mapujú prítomnosť návštevníka Pohody. Náš návrh je obyčajný. Nejde o výnimočnú inštaláciu, ani spracovaním, ani formou. Prevedenie spomienky na dvoch mladých ľudí je banálne rovnako ako je banálny bežný život.

Nevytvárame nové scenérie, len akcentujeme existujúce objekty a priestory plochou a farbou. Vymedzenie je symbolické, nie fyzické. Ostáva nadaľej používateľnou súčasťou priestoru. Nemeníme scenár festivalu a nepridávame atrakcie.

Zo samotnej podstaty nášho konceptu vyplýva snaha minimalizovať architektúru a umelecké ambície. Vytvorili sme katalóg objetkov a priestorov, ktorý nie je definitívny. Zvolili sme jasnú stratégiu - objekty upravíme čiernym náterom a priestory vymedzíme plochou. Priestor v stanovom mestečku sme zdvihli mierne vyvýšenou platformou Zo stavebného hľadiska ide o hranolovú konštrukciu založenú na zemných skrutkách a zaklopenú preglejkou. Objekt je upravený čiernym náterom.

Súťažný návrh: