Architektúra festivalu Grape 2022, letisko Trenčín

Len nedávno opustilo 25 000 návštevníkov areál trenčianskeho letiska. Svetlá  zhasli, dočasné stavby sa zmenili na kopu lešenárskych dielov... Spomienky a fotografie však ostali na dlho zapísané v pamäti a na pamäťových kartách. Ich neoddeliteľnú súčasť tvorí architektúra a vizuál  festivalu, ktorý každoročne pripravuje tím nadšencov na čele s architektom Martinom Skočekom.

Ako vyzeral Grape v roku 2022?

Festival sa po desiatich rokoch prvýkrát sťahoval do nového areálu. Na letisko Trenčín sa presunul z dôvodu “rozlietania” svojho pôvodného domova - letiska v Piešťanoch. Po nútenej dvojročnej covid prestávke sa s podporou komunity a návštevníkov znovuzrodil, čo oslavuje usporiadanie stanového mestečka (viď. obr. nižšie). 

Areál festivalu naplno využil “oko” letiska. Priestor, vymedzený letiskovými dráhami a odstavnou plochou, predurčil nový urbanizmus Grejpu a orientáciu jednotlivých stavieb. 

Ako vyzeral z pohľadu architekta aktuálny ročník? Aké sú špecifiká navrhovania dočasnej - eventovej architektúry? Čo všetko môže autor ovplyvniť? O nevšednej náplni práce "festivalového architekta" sme sa rozprávali s Martinom Skočekom:

AI: Koľko trvá Vaša spolupráca s festivalom Grape? 
MS: Myslím, že je to už 12 rokov, z toho desaťkrát sme riešili plnohodnotný festival na letisku.

AI: Ako sa zrodila? Odkiaľ smerovala iniciatíva?
MS: Po prvom ročníku ma chlapci oslovili, či by som im nepomohol s areálom. Bolo to skôr iba zakresľovanie a umiestňovanie všetkého, čo pristálo na stole. Mal som s tým nulovú skúsenosť.

AI: Ako vyzerá Vaša práca, čo všetko má na starosti “festivalový architekt”? 
MS: Sú to v podstate dve samostatné zadania. 
Tým podstatným je urbanizmus areálu. Od parkoviska, stanového mestečka, cez samotný areál a celý backstage, kde musíme umiestniť každú jednu stavbu a partnerskú zónu, až po posledný slnečník či lavičku pre SBS. 
Tým druhým sú samotné stavby. Za tie roky sa stalo akýmsi pravidlom, že riešime vstupnú bránu, hlavný stage a hojdačkový pavilón. T ento rok pribudol malý stage, ktorý bol prvýkrát otvorený už vo štvrtok. Zaujímavým oproti “normálnej” robote je, že si to zadanie tak trochu určujeme my.

AI:  S kým spolupracujete? Ako funguje koordinácia kolektívu autorov? 
MS: Urbanizmus riešim v podstate sám, pretože to má neuveriteľne rýchly spád. Najefektívnejšie je, keď to má celé v hlave jedna osoba. O jednotlivých stavbách sa bavíme v ateliéri dlhšie, tak trochu sa ich snažíme napasovať na celkovú tému ročníka. Čo sa týka samotnej stavby, tento rok nás bolo šesť. Okrem nášho ateliéru ešte Andrej Olah a Juraj Peták, ktorí to so mnou ťahajú od začiatku a poznajú všetky neduhy, ktoré stavba festivalu prináša.

 
AI: Ako sa počas rokov vyvíjala spolupráca a architektúra festivalu?
MS: Myslím, že sa nám každým rokom darí posúvať dopredu aspoň to, na čo máme vplyv - samotný vizuál areálu. V eventom biznise pracujeme s bielymi stanmi, pagodami, dočasnými plotmi a Toi Toi búdkami. Z tohto “stavebného materiálu” sa len ťažko dá vytvoriť príjemné prostredie, preto sa ho snažíme čo najviac potláčať. Veľkým prínosom je pre nás partner Peri (prenájom systémového lešenia, pozn. redakcie), vďaka ktorému máme možnosť robiť niečo viac. Tým, že podstatná časť festivalu sa odohráva v noci, je pre nás dôležité celkové osvetlenie areálu. Trvalo niekoľko ročníkov kým sme to vyladili.

AI: Aké sú špecifiká navrhovania dočasných inštalácií?
MS: Asi najviac tým, že samotná stavba a demontáž trvá násobne dlhšie ako ich úžitkovosť. 

AI: V roku 2022 s presunul Grape na Trenčianske letisko. Téma sa niesla v znamení “festivalu bez domova“. Ako sa táto zmena a tematické zameranie premietlo do architektúry podujatia?
MS: Fakt, že sa Grape presunul do Trenčína bolo dlhé plánovanie, rozhodovanie a dohadovanie. Pôvodne som si nemyslel, že po dvoch rokoch prestávky budem mať ešte silu a chuť to robiť. Všetko zmenila tlačová správa, ktorá bola plná lží a ega, navyše rozdeľovala jednu malú komunitnú bublinu na dva tábory. Myslím, že práve tento moment ma presvedčil, že to robiť chcem. Tak nejak sa narodila aj samotná festivalová téma. To ako to je prenesené do architektúry sa dá vysvetliť rôzne. Nemyslím si však, že je to podstatné. 

AI: Kľúčové body architektonického konceptu a masterplanu…
MS: Najpodstatnejším faktom je samotné miesto a jeho produkčná organizácia. Trenčianske letisko má veľmi charakteristický tvar pozemku a kresbu pristávacích a odstavných plôch, ktoré v zásade determinujú celý urbanizmus. Samotný fakt, že hlavná pristávacia dráha sa nachádza na veľmi úzkom pozemku má za následok, že do auta je to fakt ďaleko. Na druhej strane “oko” letiska, okolo ktorého sme stavali areál festivalu, má ideálnu veľkosť. Či už pre samotné pódia, alebo príjemné dochádzkové vzdialenosti. Kľúčovou tepnou je samotná pristávacia dráha. Nerozumiem celkom, ako môže niekto do stredu hlavnej ulice umiesniť záchody…

AI: Aký je Váš obľúbený architektonický moment / detail?
MS: Najsilnejší moment je otvorenie areálu. Vtedy si vašu dvojtýždennú robotu, kde viete o každej jednej stavbe ľudia rozoberú a požujú :)

AI: Akú úlohu hrá podľa Vás architektúra v rámci festivalu? S akou odozvou ste sa stretli?
MS: Myslím si, že zásadnú. Nielen v rámci festivalu, ale v zásade každom priestore kde sa pohybuje určité množstvo ľudí a kde je potrebná akákoľvek organizácia priestoru. Ku mne sa dostali iba pozitívne odozvy.

AI: Aké sú plány na rok 2023?
MS: Sám som zvedavý.

AI: Ďakujeme za rozhovor.

Nosnou stavbou celého festivalu sa stal hlavný stage. Areálu dominoval svojimi rozmermi, s netradičným 22 metrovým premostením  pódia.

Do areálu festivalu vstupovali návštevníci cez dutú pyramída s vloženou inštaláciou zemegule. Obrátené póly symbolizujú súčasný svet, ktorý je podľa slov autorov “tak trochu dole hlavou”. Monumentálny “dutý” priestor pyramídy ovplyvnil rad statických súvislostí, najmä počas výstavby.

Hojdačkový pavilón už patrí medzi dlhoročné stálice Grejpu, mení sa iba jeho usporiadanie. Tentokrát sa plný štvorec, ktorý tieni a zastrešuje zavesené hamaky, stáva tiež nositeľom umeleckého diela SOS KULTÚRA.

Trojdňový program festivalu otvorilo najmenšie pódium "Vatra stage". Táborák so stanmi v pozadí vytvoril "až Andersonovskú kompozíciu".

Vizuálnu koncepciu Grejpu dotvárali umelecké diela, ktoré vďaka Bielej noci mohli byť súčasťou aktuálneho ročníka:

• OMINKA: Viktor Frešo
• BÜRO: 02 Lousy Auber
• AFLOAT: FAD STU / Bohuš Kubinský & Paulína Ebringerová & Monika Moravčíková
• URBAN JUNGLE: Aleš Vojtášek
• DUMMY *Panák_FM: Ové Pictures
• ROTTEN A LYDON: Laco Teren
• LEONARDO: Martin Lukáč
• MEGA VIKI: Viktor Frešo 
• SOS KULTÚRA: Dang The Anh, Adam Gajdoš, Juraj Izrael, Márk Mátis, Elena Šoltésová (Archtung) Róbert Slimák, Daniel Horňák

Podklady: Martin Skoček