Obnova brnianskeho ústredného autobusového nádražia Zvonařka

Brnianska ústredná autobusová stanica Zvonařka prešla nedávno zásadnou modernizáciou. Stojí za ňou ateliér Chybík+Krištof, ktorý opravu spoluinicioval. Zvonařka je po rekonštrukcii dôležitou súčasťou verejného priestoru - tvorí najväčšiu zastrešenú plochu v meste. Modernizácia nádražie esteticky zjednocuje, zvyšuje jeho funkčnosť a prehľadnosť.

Autorom brutalistického prestrešenia pôvodne otvorených nástupíšť s rozmermi 100 x 100 metrov je konštruktér Radúz Russ. Ústrednú stavbu z 80. rokov tvorí oceľová priehradová konštrukcia, ktorá nesie betónovú dosku, lemovanú masívnou atikou z prefabrikovaných železobetónových dielcov. Tá kryje nástupišťa a zároveň slúži ako odstavná plocha pre 90 autobusov, ktorú na juhu sprístupňuje rampa. Nedostatočná údržba konštrukcie, betónových prvkov a vybavenia nástupíšť postupne viedla k potrebe obnovy autobusovej stanice a kultivácie jej bezprostredného okolia. Tej sa chopil práve ateliér Chybík+Krištof. Brutalistická stavba si zachovala svoj originálny charakter a slúži pôvodnému účelu.  

“Modernistická architektúra sa rekonštruuje z iniciatívy architektov aj v susednej Českej republike. V Brne vznikol projekt obnovy brutalistickej autobusovej stanice Zvonařky z roku 1988. Ateliér Chybík+Krištof premenil zanedbaný priestor stanice na dynamický sociálny hub, reorganizoval nástupištia, pridal vstupy a upratal typické staničné stánky do elegantnej prístavby. Budovu modernizoval, adaptoval na požiadavky 21. storočia, pričom zachoval jej charakter. Značné finančné prostriedky potrebné na obnovu získali z fondov Európskej únie a keďže stanica bola privatizovaná, tento projekt vznikol práve vďaka spolupráci privátneho a verejného sektoru. Netreba pripomínať ako skončila privatizovaná Autobusová stanica v Bratislave. Z otvoreného, čisto verejného priestoru sa stalo nákupné centrum,” výstižne zhrnulaobnovu Zvonařky v článku Možnosti recyklácie brutalizmu architektka Andrea Londáková.

Projekt obnovy sa zameral na lepšiu priechodnosť stanice a logické členenie prevádzky. Konštrukcia bola očistená, podsvietená a natretá svetlou farbou, čo opticky zväčšuje jej svetlú výšku. Nástupištia sú logicky preusporiadané, pribudla priečna bezbariérová komunikácia pre peších. Rozšírenie priestoru nástupíšť vytvorilo komfortnejší priestor pre cestujúcich s potrebným mobiliárom. Všetky nástupištia sú prístupné z novej výpravnej budovy, ktorá plynulo nadväzuje na verejný priestor. Organický tvar budovy prechádza do interiéru, kde plynie zázemie v dvoch organických stuhách, slúžiacich zároveň ako nosná konštrukcia budovy. Časť mobiliáru autobusovej stanice je repasovaný, časť je dielom firmy mmcité.

Zvonařka pred rekonštrukciou:

Podklady: Chybík+Krištof
Foto: Alex shoots Buildings