Generálna rekonštrukcia zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Londýne

Realizácia z prelomu 60. a 70. rokov pri západnom okraji Hyde Parku je manifestom tvorby špičkových československých architektov v období pred normalizáciou. Nedávno dokončená rekonštrukcia objektu pod vedením Pavla Hanzalíka, Jána Pavúka a Petra Luntera napriek nutnosti zohľadniť dispozičné úpravy a súdobé štandardy dôsledne rešpektuje kvality pôvodného riešenia a charakteristický výraz autorského diela. 

Budovy zastupiteľských úradov Československa sídlili od roku 1918 na viacerých miestach v centre Londýna. Hoci dnes niektoré z nich slúžia iným účelom, zostávajú súčasťou našej histórie.

Prvé budovy veľvyslanectva nového Československa v Londýne boli situované na Grosvenor Place, ale počas druhej svetovej vojny tu sídlila aj kancelária prezidenta a exilovej vlády. Budovy boli luxusne vybavené a modernizované, no v lete 1944 boli značne poškodené pri nálete na Londýn. 

Od roku 1970 až do rozpadu Československa v roku 1993 sídlilo československé veľvyslanectvo na rohu Kensington Palace Gardens a Notting Hill Gate. Nová budova, ktorú navrhli architekti Šrámek, Bočan a Štepánský, je poctou  brutalistickému štýlu. V roku 1971 realizácia získala prestížne ocenenie RIBA (Kráľovský inštitút britských architektov) za architektúru. Dnešné slovenské veľvyslanectvo sídli v budove pôvodne určenej na reprezentačné a administratívne účely.  

Hoci pod pojmom brutalizmus si mnohí vybavia panelákové sídliská, budova veľvyslanectva bola v 70. rokoch moderným tvorivým počinom. Snahou oslobodiť sa od socialistického realizmu a prikloniť sa k súdobým prúdom. Tento trend potvrdila aj spolupráca s britským architektom Robertom Matthewom, autorom Royal Festival Hall.

V súlade s princípmi tvorivého názoru exteriér charakterizujú železobetónové panely a presklené steny. Surové materiály v interiéri oživuje kresba prírodného dreva. Dekoratívne ornamenty v exteriéri tvorcovia odmietli, nahrádzajú ich škáry medzi panelmi či škrabance po pneumatickom vŕtaní a odstránenom debnení. Na stvárnení interiéu sa podieľali vtedajší poprední československí výtvarníci, vrátane Kolíbala, Šimotovej či Roubíčka.

Dnes je budova, v ktorej sídli Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, otočená smerom k ulici Kensington Pallace Gardens. Pôvodným účelom tejto časti bolo predovšetkým plniť reprezentačnú a administratívnu funkciu. 

Súčasť generálnej rekonštrukcie objektu tvorila náročná, komplexná technicko-technologická rekonštrukcia. Komplikovaný proces kládol vysoké nároky na kvalitu projektovej prípravy aj na následnú realizáciu, nakoľko musela zodpovedať súčasným štandardom a potrebám. Architektonicko-výtvarná rekonštrukcia zahŕňala okrem úpravy štvrtého nadzemného podlažia na byty pre zamestnancov a ich rodiny aj zmeny na ostatných podlažiach s reprezentačnými, administratívnymi a technicko-hospodárskymi priestormi. Okrem samotného objektu prešiel obnovou aj exteriér, vrátane nástupného predpolia a záhradnej časti.

Hlavný dôraz bol kladený na zachovanie ducha pôvodného architektonicko-výtvarného riešenia, ako aj vyjadrenie úcty a pokory k dielu a jeho autorom. Popri snahe zachovať čo najviac pôvodných, repasovaných prvkov, pozornosť pri novotvaroch smerovala na súlad a symbiózu s pôvodným zámerom. 

Budova bude primárne slúžiť nielen pre úrad veľvyslanectva, ale znova aj pre konzulárny úsek a pre kancelárie Slovenského kultúrneho centra, Stane sa tak skutočným “Slovenským domom” v srdci Londýna.

Autori pôvodného objektu: Jan Bočan, Jan Šrámek, Karel Štěpánský
Spolupráca: Robert Matthew, Johnson Marshall
Realizácia:1965-70

Podklady: Ing. arch. Ján Pavúk
Fotografie: William Salisbury