AXOR stavia v strednej Európe na selektívnej distribúcii zameranej na kvalitu,
Atypické rozmery, čistý detail a sloboda v práci s materiálom - aj tak môže vyzerať súčasný prístup k interiérovým dverám.
Úsporné bývanie vo svahu.
Spoločnosť Geberit pozýva architektov na bezplatný odborný seminár venovaný akustickému komfortu a kvalite bývania.
Nezámrzný vonkajší ventil SCHELL Polar II Set prináša riešenie pre bezpečný odber vody aj počas chladných mesiacov. Automatické vyprázdnenie...
Okenný systém ARTEVO rozširujú nové vstupné dvere a veľkoformátový zdvižno-posuvný portál. Platforma tak prináša ucelené riešenie s dôrazom na...
Tieniaca technika s environmentálnym rodným listom.
Dvere sa čoraz viac stávajú súčasťou architektonickej koncepcie priestoru, nielen samostatným funkčným výrobkom.
Nový showroom spoločnosti Internorm, kde sa stretáva architektúra, dizajn a inovácie nájdete v zrekonštruovaných Dvoch Sýpkach v...
Súťažná prehliadka vstupuje do ôsmeho ročníka.
K vyššiemu komfortu bývania prispievajú aj okenné systémy REHAU SYNEGO, zvolené pre svoje tepelnoizolačné vlastnosti,...
VELUX prináša dostupnejšie výklopno-kyvné strešné okná GNL a GNU, ktoré rozširujú možnosti práce so svetlom, výhľadom...
Výsledky národného kola obľúbenej študentskej súťaže.
Objavte riešenia Dorsis, ktoré spájajú minimalistický vzhľad s vysokou variabilitou, funkčnosťou a spracovaním na mieru.
Súčasné bývanie v prostredí budapeštianskej vilovej štvrte.

Realizácia z prelomu 60. a 70. rokov pri západnom okraji Hyde Parku je manifestom tvorby špičkových československých architektov v období pred normalizáciou. Nedávno dokončená rekonštrukcia objektu pod vedením Pavla Hanzalíka, Jána Pavúka a Petra Luntera napriek nutnosti zohľadniť dispozičné úpravy a súdobé štandardy dôsledne rešpektuje kvality pôvodného riešenia a charakteristický výraz autorského diela.
Budovy zastupiteľských úradov Československa sídlili od roku 1918 na viacerých miestach v centre Londýna. Hoci dnes niektoré z nich slúžia iným účelom, zostávajú súčasťou našej histórie.
Prvé budovy veľvyslanectva nového Československa v Londýne boli situované na Grosvenor Place, ale počas druhej svetovej vojny tu sídlila aj kancelária prezidenta a exilovej vlády. Budovy boli luxusne vybavené a modernizované, no v lete 1944 boli značne poškodené pri nálete na Londýn.
Od roku 1970 až do rozpadu Československa v roku 1993 sídlilo československé veľvyslanectvo na rohu Kensington Palace Gardens a Notting Hill Gate. Nová budova, ktorú navrhli architekti Šrámek, Bočan a Štepánský, je poctou brutalistickému štýlu. V roku 1971 realizácia získala prestížne ocenenie RIBA (Kráľovský inštitút britských architektov) za architektúru. Dnešné slovenské veľvyslanectvo sídli v budove pôvodne určenej na reprezentačné a administratívne účely.
Hoci pod pojmom brutalizmus si mnohí vybavia panelákové sídliská, budova veľvyslanectva bola v 70. rokoch moderným tvorivým počinom. Snahou oslobodiť sa od socialistického realizmu a prikloniť sa k súdobým prúdom. Tento trend potvrdila aj spolupráca s britským architektom Robertom Matthewom, autorom Royal Festival Hall.
V súlade s princípmi tvorivého názoru exteriér charakterizujú železobetónové panely a presklené steny. Surové materiály v interiéri oživuje kresba prírodného dreva. Dekoratívne ornamenty v exteriéri tvorcovia odmietli, nahrádzajú ich škáry medzi panelmi či škrabance po pneumatickom vŕtaní a odstránenom debnení. Na stvárnení interiéu sa podieľali vtedajší poprední československí výtvarníci, vrátane Kolíbala, Šimotovej či Roubíčka.
Dnes je budova, v ktorej sídli Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, otočená smerom k ulici Kensington Pallace Gardens. Pôvodným účelom tejto časti bolo predovšetkým plniť reprezentačnú a administratívnu funkciu.
Súčasť generálnej rekonštrukcie objektu tvorila náročná, komplexná technicko-technologická rekonštrukcia. Komplikovaný proces kládol vysoké nároky na kvalitu projektovej prípravy aj na následnú realizáciu, nakoľko musela zodpovedať súčasným štandardom a potrebám. Architektonicko-výtvarná rekonštrukcia zahŕňala okrem úpravy štvrtého nadzemného podlažia na byty pre zamestnancov a ich rodiny aj zmeny na ostatných podlažiach s reprezentačnými, administratívnymi a technicko-hospodárskymi priestormi. Okrem samotného objektu prešiel obnovou aj exteriér, vrátane nástupného predpolia a záhradnej časti.
Hlavný dôraz bol kladený na zachovanie ducha pôvodného architektonicko-výtvarného riešenia, ako aj vyjadrenie úcty a pokory k dielu a jeho autorom. Popri snahe zachovať čo najviac pôvodných, repasovaných prvkov, pozornosť pri novotvaroch smerovala na súlad a symbiózu s pôvodným zámerom.
Budova bude primárne slúžiť nielen pre úrad veľvyslanectva, ale znova aj pre konzulárny úsek a pre kancelárie Slovenského kultúrneho centra, Stane sa tak skutočným “Slovenským domom” v srdci Londýna.
Autori pôvodného objektu: Jan Bočan, Jan Šrámek, Karel Štěpánský
Spolupráca: Robert Matthew, Johnson Marshall
Realizácia:1965-70
Podklady: Ing. arch. Ján Pavúk
Fotografie: William Salisbury