IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...
Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...
Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...
Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...
Spojenie moderného dizajnu, funkčnosti a svetla do harmonického architektonického prvku.
Kancelárska budova Baumit v slovinskom Trzine prešla premenou na moderné a udržateľné pracovisko. Architekti kládli dôraz...
Mottom šiesteho ročníku on-line konferencie odborníkov Xella Dialóg je Efektívny návrh budov 2025+: zmeny a riešenia
Robot WLTR predstavuje moderný prístup k murovaným konštrukciám. Vďaka automatizácii dokáže rýchlo, presne a bezpečne realizovať...
Okrem bezpečnosti majú okná aj elegantný vzhľad, pretože nie sú viditeľné žiadne uzamykacie časti kovania.
Dvere MASTER v skrytej zárubni AKTIVE je možné vyrobiť až do výšky 3 700 mm
Internorm stavia na energetickú efektívnosť a inteligentné tieniace riešenia.
Slovensko vo výbere zastupuje šesť realizácií.
Spoločnosť Internorm odteraz stavia na novej variante tepelnoizolačného skla od AGC, ktorá v produkcii ročne ušetrí 10...
Jubilejný 20. ročník prestížnej medzinárodnej súťaže pre študentov architektúry priniesol...
Otočné a posuvné dvere MASTER od podlahy až po strop, ponúkajú mimoriadnu variabilitu výšky, materiálu a zladenia so skrytými...

Realizácia z prelomu 60. a 70. rokov pri západnom okraji Hyde Parku je manifestom tvorby špičkových československých architektov v období pred normalizáciou. Nedávno dokončená rekonštrukcia objektu pod vedením Pavla Hanzalíka, Jána Pavúka a Petra Luntera napriek nutnosti zohľadniť dispozičné úpravy a súdobé štandardy dôsledne rešpektuje kvality pôvodného riešenia a charakteristický výraz autorského diela.
Budovy zastupiteľských úradov Československa sídlili od roku 1918 na viacerých miestach v centre Londýna. Hoci dnes niektoré z nich slúžia iným účelom, zostávajú súčasťou našej histórie.
Prvé budovy veľvyslanectva nového Československa v Londýne boli situované na Grosvenor Place, ale počas druhej svetovej vojny tu sídlila aj kancelária prezidenta a exilovej vlády. Budovy boli luxusne vybavené a modernizované, no v lete 1944 boli značne poškodené pri nálete na Londýn.
Od roku 1970 až do rozpadu Československa v roku 1993 sídlilo československé veľvyslanectvo na rohu Kensington Palace Gardens a Notting Hill Gate. Nová budova, ktorú navrhli architekti Šrámek, Bočan a Štepánský, je poctou brutalistickému štýlu. V roku 1971 realizácia získala prestížne ocenenie RIBA (Kráľovský inštitút britských architektov) za architektúru. Dnešné slovenské veľvyslanectvo sídli v budove pôvodne určenej na reprezentačné a administratívne účely.
Hoci pod pojmom brutalizmus si mnohí vybavia panelákové sídliská, budova veľvyslanectva bola v 70. rokoch moderným tvorivým počinom. Snahou oslobodiť sa od socialistického realizmu a prikloniť sa k súdobým prúdom. Tento trend potvrdila aj spolupráca s britským architektom Robertom Matthewom, autorom Royal Festival Hall.
V súlade s princípmi tvorivého názoru exteriér charakterizujú železobetónové panely a presklené steny. Surové materiály v interiéri oživuje kresba prírodného dreva. Dekoratívne ornamenty v exteriéri tvorcovia odmietli, nahrádzajú ich škáry medzi panelmi či škrabance po pneumatickom vŕtaní a odstránenom debnení. Na stvárnení interiéu sa podieľali vtedajší poprední československí výtvarníci, vrátane Kolíbala, Šimotovej či Roubíčka.
Dnes je budova, v ktorej sídli Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, otočená smerom k ulici Kensington Pallace Gardens. Pôvodným účelom tejto časti bolo predovšetkým plniť reprezentačnú a administratívnu funkciu.
Súčasť generálnej rekonštrukcie objektu tvorila náročná, komplexná technicko-technologická rekonštrukcia. Komplikovaný proces kládol vysoké nároky na kvalitu projektovej prípravy aj na následnú realizáciu, nakoľko musela zodpovedať súčasným štandardom a potrebám. Architektonicko-výtvarná rekonštrukcia zahŕňala okrem úpravy štvrtého nadzemného podlažia na byty pre zamestnancov a ich rodiny aj zmeny na ostatných podlažiach s reprezentačnými, administratívnymi a technicko-hospodárskymi priestormi. Okrem samotného objektu prešiel obnovou aj exteriér, vrátane nástupného predpolia a záhradnej časti.
Hlavný dôraz bol kladený na zachovanie ducha pôvodného architektonicko-výtvarného riešenia, ako aj vyjadrenie úcty a pokory k dielu a jeho autorom. Popri snahe zachovať čo najviac pôvodných, repasovaných prvkov, pozornosť pri novotvaroch smerovala na súlad a symbiózu s pôvodným zámerom.
Budova bude primárne slúžiť nielen pre úrad veľvyslanectva, ale znova aj pre konzulárny úsek a pre kancelárie Slovenského kultúrneho centra, Stane sa tak skutočným “Slovenským domom” v srdci Londýna.
Autori pôvodného objektu: Jan Bočan, Jan Šrámek, Karel Štěpánský
Spolupráca: Robert Matthew, Johnson Marshall
Realizácia:1965-70
Podklady: Ing. arch. Ján Pavúk
Fotografie: William Salisbury