Stará synagóga v Bardejove

Bardejovská synagóga je súčasťou takzvaného Židovského suburbia, ktoré je najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou židovského kultúrneho dedičstva v Bardejove. Komplex židovských rituálnych budov pozostáva zo Starej synagógy, domu zhromaždenia (bet hamidraš), rituálneho kúpeľa (mikve), expanznej veže, kotolne a rekonštruovanej hmoty rituálneho bitúnku. Tieto budovy slúžili duchovným a komunitným potrebám ortodoxnej židovskej komunity so silným vplyvom chasidizmu, ktorá bola šiestou najväčšou na Slovensku v medzivojnovom období.

Súbor stavieb sa nachádza v ochrannom pásme Pamiatkovej rezervácie Bardejov. Stará synagóga bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970, mikve a bet hamidraš v roku 2000. Vtedy zároveň bolo historické jadro mesta Bardejov spolu so Židovským suburbiom zapísané na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Stará synagóga v Bardejove patrí medzi klenoty sakrálnej architektúry na Slovensku. Stavba postavená začiatkom 19. storočia sa vyznačuje niekoľkými charakteristickými prvkami, medzi ktoré patria: monumentálny rizalit so vstupným schodiskom, slnečné hodiny, zahĺbenie podlahy pod úrovňou terénu, deväť klenieb v hlavnej sále, bohatá ornamentálna maľba interiéru, drevené stropy s výzdobou, zvláštny rad ôsmich výklenkov na východnej stene a dedikačná tabuľa.

Interiér synagógy pozostáva z vestibulu, malej študovne, ženskej galérie a hlavnej sály. Najzaujímavejším artefaktom modlitebného priestoru je dedikačná tabuľa v hebrejskom jazyku umiestnená nad vstupom do hlavnej sály. Poeticky ladený text opisuje príbeh výstavby, ako aj mená jej staviteľov. Ďalšie zachované hebrejské nápisy sú citáciou Žalmu zo Starého zákona, ktorým sa určuje orientácia stavby na východ.

Uprostred hlavnej sály sa nachádza vyvýšené pódium (bima) ktoré ho štyrmi podpornými piliermi spája s klenbami. Hebrejský nápis Keter Tora (Koruna Tóry) na východnej stene vyznačuje miesto, kde bol priestor pre schránku s Tórou. Súčasťou schodiska, ktoré ku nemu viedlo, je úkryt (geniza) slúžiaci na uskladnenie poškodených zvitkov Tóry, nepoužívaných náboženských textov alebo zakázaných kníh pred ich obradným pochovaním.

Objekt synagógy sa do roku 2015, keď sa začalo s komplexnou rekonštrukciou zachoval bez výrazných zásahov do pôvodnej podoby stavby. Preto bola pri obnove uplatnená konzervačná metóda.

Okrem reštauračných prác bola pre autorov výzvou aj dostavba zbúraného rizalitu na južnej fasáde. Rizalit bol obnovený na základe technickej dokumentácie, dobových fotografií a zachovaných stavebných prvkov. Pri realizácii nového schodiska bol zohľadnený aj návrat k primárnej nivelete okolitého terénu.

V exteriéri bolo dôležité rešpektovať textúru a farebnosť originálnej omietkovej vrstvy. Ružovkastá farba omietky bola zvolená na základe reštaurátorského výskumu.

Využitie objektu ako skladu chemických hnojív sa prejavilo najmä v interiéri. Vyzrážané soli výrazne poškodili omietky a murivá. Veľká časť z nich musela byť nahradená. Pôvodné podlahy sa napríklad podarilo zachovať iba v ženskej galérii.

Súčasťou obnovy synagógy bola aj požiadavka na vyriešenie zázemia a hygieny pre návštevníkov. V tomto prípade to však neznamenalo výrazné zásahy do hodnotného historického objektu. Technické zázemie bolo umiestnené na miesto budovy zaniknutého bitúnku. Nová stavba vznikla ako jeho hmotová kópia.

Rekonštrukcia synagógy je súčasťou snahy o oživenie jedinečného areálu židovských rituálnych stavieb na Mlynskej ulici v Bardejove. V súčasnosti prebieha postupná obnova jednotlivých objektov. V prvej fáze sa pozornosť sústredila na záchranu Starej synagógy. Vďaka nákladnej rekonštrukcii a reštaurovaniu synagógy vznikol viacúčelový reprezentatívny priestor. Hlavná sála budovy je miestom konania výstav, koncertov, konferencií alebo prednášok. Dlhodobou prioritou je prepojenie všetkých stavieb areálu, otvorených plôch a pamätníka holokaustu do kompaktnej zóny svetového kultúrneho dedičstva. 

Pozrite si video približujúce históriu a rekonštrukciu synagógy:

Podklady: Ján Krcho