Centrum mladých reformovaných - obnova domu pri Miklušovej väznici 3, Košice

Meštiansky dom v centre Košíc po rekonštrukcii slúži ako konferenčné a spoločenské centrum mládežníckej organizácie Reformovanej cirkvi, ktorého súčasťou je príležitostné ubytovanie. Ján Krcho sa na projekte podieľal už vo fáze pamiatkového výskumu, svoje poznatky následne preniesol do procesu návrhu a realizácie. Východiskom pamiatkovej obnovy bolo zachovanie všetkých vrstiev, uzatvorených poslednou určujúcou klasicistickou prestavbou, vrátane neskorších hodnotných doplnkov.

Ohradený dom Pri Miklušovej väznici 3 v Košiciach

Dom s adresou Pri Miklušovej väznici 3 je súčasťou najstaršieho stredovekého jadra Košíc, situovaný na krátkej ulici vedúcej ku kostolu kalvínov a ku známej Miklušovej väznici. Vysoké múry, ktoré pôvodne ohradzovali parcelu s domom na pôdoryse v tvare „L“, mu dali charakter uzatvorenej pevnostne pôsobiacej jednotky, so životom odohrávajúcim sa na vnútornom dvore. V roku 1981 získal objekt aj status národnej kultúrnej pamiatky, čo bol fakt, ktorý zásadne ovplyvnil aj jeho dlho pripravovanú komplexnú obnovu.

Projektovaniu musel predchádzať architektonicko-historický výskum domu, aby sa ozrejmili a pevne definovali jeho konštrukcie a ich pamiatkové hodnoty. Výskumníkom Jánovi Krchovi a jeho spolupracovníčke Zuzane Sentelíkovej sa podarilo identifikovať až sedem vývojových architektonicko-stavebných historických fáz od polovice 14. až do začiatku 20. storočia. Objavili časti pôvodného monumentálneho gotického portálu na pomerne malej - iba trojosovej hlavnej fasáde domu, ktorý ju veľkoryso a reprezentatívne otváral, napriek celkovej uzavretosti domu na parcele ohradenej múrmi. Dôležitá klasicistická štýlová etapa okolo roku 1822 zjednotila architektonickú podobu domu do podnes zachovanej podoby. Reštaurátorským výskumom sa podarilo identifikovať viacero vrstiev dekoratívnej výmaľby interiéru hlavného aj východného krídla z doby prvej aj druhej polovice 19. storočia, ktoré sa sčasti reštaurovali súbežne so stavebnou obnovou.

Obnovu architekti projektovali od roku 2009, vtedy prebehli aj výskumy a až neskôr sa pristúpilo ku realizácii stavby od zimy v roku 2016. Dom bol v dezolátnom stavebno-technickom stave s čiastočnými statickými poruchami krídel, dlhodobo neudržiavaný a neobývaný. Predošlé zásahy počas 20. storočia mu nepomohli, naopak zhoršili jeho stav (okrem obnovenej strechy, ktorá objekt chránila pred ďalším poškodením).

Nastala tu z hľadiska zachovania pamiatkových hodnôt ideálna situácia, kedy sa architektonickej a stavebnej obnove starého objektu s množstvom vývojových fáz venoval výskumník a architekt v jednej osobe Ján Krcho, k pamiatkovej substancii veľmi citlivý architekt. Tým, že dôkladne spoznal dom, jeho historické konštrukcie a prvky, mal k nim prirodzený rešpekt. Na dom nahliadal ako na zložitú skladačku prvkov, kde bolo potrebné vytiahnuť to dôležité a určujúce s akceptovaním všetkých hodnotných konštrukcií z rôznych časových období, uzatvorenými poslednou určujúcou klasicistickou prestavbou, a o doplnenie starého novým v nevyhnutnej miere. Šlo skôr o nachádzanie a rešpektovanie, snahu zachovávať,  postarať sa a vhodne doplniť, ako domu vtlačiť novú podobu prepisovaním, nahrádzaním či prekrývaním, či dodatočným zväčšovaním kapacity domu (ako je časté pri obnove pamiatok ako investícií, ktoré sa musia rýchlo vrátiť). Zámer architekta by však nevyšiel, keby mu nevychádzal v ústrety vlastník, investor - kalvínska cirkevná obec, ktorá pre objekt určila vhodné kultúrno-spoločenské využitie s príležitostným apartmánovým bývaním.

Vykonanou obnovou sa podarilo nájsť historickú podobu fasády, predtým „slepej a hluchej“ s opäť prezentovaným a rekonštruovaným gotickým portálom a nájsť aj staršiu logiku členenia dvorových fasád s dvorovými kovovými pavlačami. Zachovala sa celková hmotová a objemová kompozícia krídel (ku ktorým nič nepribudlo), aj staršia priestorová hierarchia priestorov domu s reprezentačnými väčšími miestnosťami orientovanými do hlavnej fasády a funkčnosť hlavného schodiska ako hlavného prístupu na poschodie. Dvor zostal otvorený a opatrený novou dlažbou bez potreby jeho dodatočného zastrešovania, čím dom stále prirodzene „dýcha“. Doplnenie o nové moderné prvky interiéru pôsobí ako triezve a jednouché. Ide o u nás možno aj nezvyčajný prístup architekta a výskumníka zároveň ku obnove starej pamiatkovo chránenej substancii domu, ktorý tu zanechal svoju nenásilnú a rešpektujúcu výrazovú stopu.

Text: Zuzana Labudová

Podklady: Ján Krcho