Obnova bývalej filiálky rakúsko-uhorskej banky

Budova banky stojí na Legionárskej ulici, v kontexte s ďaľšími významnými historickými budovami v centre mesta. V blízkosti sa nachádza neologická synagóga - dielo Petra Behrensa, nedávno zrekonštruovaný Rosenfeldov palác, či secesná budova Vysokej školy dopravnej. Spomínané objekty postupne prešli rekonštrukciou a boli prispôsobené novému využitiu. Na malom priestore vzniklo reprezentatívne centrum s novými, inovatívnymi a kultúrnymi funkciami. Zrekonštruovaná banka je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

História

Bývalá filiálka Rakúsko-Uhorskej Banky je najstaršou samostatne stojacou budovou finančnej inštitúcie v Žiline. Objekt navrhol v roku 1912 v neoklasicistickom slohu jeden z najvýznamnejších architektov Uhorska Jozef Hubert (bratislavský rodák pôsobiaci v Budapešti). Stavba je dokladom dobrej úrovne miestnych staviteľov a kvality umeleckého remesla na prelome 19. a 20. storočia. Po roku 1918 patrila budova filiálke Národnej banky Československej. Tesne pred druhou svetovou vojnou bola nadstavaná o ďaľšie podlažie, v ktorom boli byty zamestnancov. Po vojne budova ďalej slúžila svojmu účelu. V posledných rokoch pred rekonštrukciou bola budova banky uzavretá a nevyužívaná.

Do dnešných dní sa zachovalo množstvo umelecko-remeselných detailov. Napríklad pôvodné štuky, kamenárske prvky (schodisko), kované zábradlia, dverové a okenné výplne. Monumentalitu budovy zvýrazňuje symetricky členená fasáda s výraznou tektonikou. Kompozícii dominuje hlavný vstup v strednom osovom rizalite. Celkový dojem je umocnený monochromatickým riešením fasády.

Súčasnosť

Dôvodom stavebných úprav a modernizácie bolo zníženie energetickej náročnosti, morálne, aj fyzické opotrebovanie objektu a a jeho prispôsobenie novej funkcii. Stavebné zásahy do pôvodných reprezentačných priestorov historickej budovy banky sú minimálne. Úpravy sa týkali hlavne otvorených coworkingových miestností.

Po pamiatkovom výskume a zdokumentovaní stavu objektu bolo rozhodnuté o reštaurovaní a celkovej obnove fasád, strechy, výplní otvorov, a pôvodných prvkov v interiéri. Architekt mal za úlohu okrem návrhu komplexného architektonického a dispozičného riešenia aj úpravy exteriéru.

Ostali zachované oba vstupy do budovy, ktoré doplnila rampa pre imobilných z dvorovej časti. V suteréne pribudli hygienické miestnosti pre návštevníkov a stavebné práce boli rozšírené o čiastočnú sanáciu zvlhnutého obvodového muriva. Na nadzemných podlažiach sú flexibilne usporiadané kancelárie, kaviareň, coworkingové a eventové priestory. Napriek modernému zariadeniu pracovísk ostáva aj v kanceláriách dominantným prvkom pôvodná stavebná esencia. Honosný „bankový“ charakter stavby ostal zachovaný, pričom sa podarilo vyzdvihnúť jeho historickú hodnotu.

Podklady: Matúš Marček