Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

GROHE ČR s.r.o.

Made in Germany

Antala Staška 510/38
Praha 4

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Hörmann

Brány a dvere

Diaľničná cesta 5186/2B
Senec

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

Slovenský plynárenský priemysel

férový dodávateľ ene

Mlynské nivy 44/a
Bratislava 26

DORSIS

STYL & DESIGN

K Dílnám 957
Kolín

ABB

Tuhovská 29
Bratislava

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Transformácie (Ikonické ruiny) časť 8: Transformácie Materiálu

Transformácie (Ikonické ruiny) časť 8: Transformácie Materiálu

Vývojová platforma programu "Ikonické ruiny" prebiehajúcom v súčasnosti na KAT VŠVU v Bratislave.

Pohľad na architektúru druhej polovice 20. storočia, pri záchrane ktorej zlyhávajú univerzálne zásady pamiatkovej starostlivosti. Projekt Ikonické ruiny sa snaží ukázať ako integrovať architektúru z dekád nedávno minulých do súčasného životného a kultúrneho prostredia.

Pod gesciou Jana Studeného sa na príprave podieľali hlavne členovia a študenti KAT VŠVU a blízki spolupracovníci (autorský kolektív viď. v spodnej časti článku). Výsledok bol publikovaný v špeciálnom čísle časopisu PROJEKT 3-4 2017. Typografia je dielom Ľ. Segečovej (ISSUU náhľad). Uverejňujeme na pokračovanie. Časť 8:

…chceme neskoromoderné paláce zo socialistického obdobia zbúrať, alebo rekonštruovať? Myslíme si, že ani jedno ani druhé. Hľadáme spôsoby ako ich transformovať.

LIONEL BILLET ROTOR BRUSEL
Rozhovor Ján Studený a Lionel Billett

Ján Studený: Ešte raz ďakujeme za prednášku (pozn. redakcie: prednáška Before the Demolition sa konala 27. marca. 2017 na VŠVU Bratislava). Vaša práca na dekonštruovaní budov je veľmi inšpiratívna aj pre naše teritórium. Môžete nám v hlavných bodoch vysvetliť ako to funguje?

Lionel Billet: Rotor existuje od roku 2006 a začínal ako projektové a výskumné štúdio. Popri tom sme v posledných rokoch rozvinuli aktivity v oblasti demontáže a predaja rekultivovaných stavebných materiálov. V rámci tohto aspektu našej práce robíme intervencie v budovách pred ich plánovanou demoláciou alebo rekonštrukciou, s cieľom extrahovať také prvky, ktoré majú najvyšší potenciál na nové použitie. Ročne robíme asi 30 demontážnych operácií, často vo veľkorozmerných budovách z druhej polovice 20. storočia. Zo znovupoužiteľných prvkov, ktoré si vyberáme, sa jedná predovšetkým o interiérové povrchy, vybavenie a detaily, teda osvetlenie, podlahy, deliace steny, sanitárne vybavenie atď. Časť tohto materiálu sa predáva vo veľkom ďalším profesionálom, druhú časť predávame konečným užívateľom prostredníctvom nášho obchodu (pozri: rotordc. com). V Bruseli máme sklad s plochou 2000m2, kde je tento materiál uložený, je tam aj showroom a tak ďalej. Výsledkom je, že v súčasnosti sme považovaní niekedy za architektonický ateliér, niekedy za výskumnú skupinu, niekedy za think-tank, za výstavných kurátorov, za predajcov ušľachtilých rekultivovaných materiálov. Všetky tieto charakteristiky sú správne – prinajmenšom istým spôsobom.

JS: Aká bola prvotná idea? Chcete zachraňovať materiálové detaily alebo je fokus viac architektonický resp. strategicko-architektonický?

LB: V prvých projektoch Rotora to bolo znovupoužitie materiálov a najmä spôsoby, ako využiť príležitosť na výstavbu s minimálnym alebo nulovým rozpočtom, podobne ako je to u mnohých iných mladých projekčných tímov. Ale už zakrátko náš tím začal hľadať odpovede na zdanlivo jednoduché otázky: Ako sa stavebné produkty vyrábajú? Kedy a prečo sa takýto produkt stane odpadom? Čo robí budovu zastaranou? Ako a kde sa stavebný odpad spracováva? Navštívili sme stovky tovární, stavenísk, zbúranísk, zariadení na spracovanie odpadu atď. Sledovali sme akúsi zvláštnu neschopnosť stavebného priemyslu v prístupe k správnemu nakladaniu so znovupoužiteľnými/ recyklovateľnými prvkami. Ukázalo sa, že to, čo je celkom bežné pri svojpomocných a neformálnych projektoch, je naopak výnimočné a neobvyklé pri formálnych projektoch. Tak sme rozbehli sériu projektov zacielených na porozumenie, promovanie a profesionalizáciu znovupoužitia stavebných komponentov.

Myšlienka udržateľného rozvoja je v našej práci stále prítomná. Ako viete, produkcia stavebných materiálov má značný dopad na životné prostredie. V tomto ohľade prvky a časti získané pri rozoberaní budov často predstavujú radikálne zníženie dopadu na životné prostredie, v porovnaní s ekvivalentmi, ktoré prichádzajú z fabriky. Rozoberanie, znovuspracovanie a predaj použitých stavebných prvkov predstavuje ekonomické aktivity, ktoré sú lokálne ukotvené a zanechávajú nízku uhlíkovú stopu. No okrem týchto “merateľných” efektov nám problematika znovupoužitia a recyklácie tiež umožňuje čeliť výzvam široko akceptovaných ideí udržateľnosti. Niekedy totiž máme pocit, že debata o udržateľnej architektúre sa redukuje iba na príliš jednoduché a očakávateľné univerzálne “riešenia”: energeticky neutrálne (pasívne) budovy, elektromobily, solárne panely a tak ďalej. Udržiavanie stavebných prvkov v ustavičnom obehu vyzerá ako jednoduchá idea, ale zaujímavé to začne byť pri uplatňovaní v praxi a keď čelíme „pirátskym“ výzvam. Vyvoláva to otázky o výrobných produktových normách, o estetickom ohodnotení, o pracovných podmienkach a o fungovaní materiálovej ekonomiky atď.

Čo robí tieto znovupoužité prvky zaujímavými je tiež fakt, že sú všetko možné len nie neutrálne: často sú nositeľmi určitého kultúrneho kontextu viazaného na ich predchádzajúce použitie. To z nich robí veľmi zaujímavú ingredienciu pre zmysluplnú architektúru. Okrem toho máme v Rotore určitú fascináciu stavebnými materiálmi všeobecne – o obzvlášť keď ide o architektúru z 20. storočia.

JS: Môžete nám prosím na nejakom príklade vysvetliť, ako to funguje v praxi?

LB: Keďže dekonštrukčné aktivity sa stali súčasťou našej každodennej práce a naše expertízy v tejto problematike už boli zaznamenané aj verejnosťou, často dostávame množstvo zaujímavých a prekvapujúcich požiadaviek. Tu je jeden z mnohých príkladov: Minulý rok nás kontaktoval investor so zadaním rekultivovať materiály z bývalého ústredia bruselskej telekomunikačnej spoločnosti – budovy z roku 1974, ktorá sa mala renovovať. Keď náš tím pracoval na výskume miesta, zúčastnil som sa stretnutia s architektmi a s klientom, aby som im vysvetlil čo vlastne robíme. Ukázal som im niekoľko kusov keramických dlaždíc, ktoré sme plánovali recyklovať, ako vyzerajú, keď sa očistia od zvyškov starého cementu. Bol to krásny a vysoko kvalitný materiál. O týždeň mi tí istí architekti telefonovali, aby sme tento použitý materiál nepredávali: klienta presvedčili, aby kúpil celú várku (okolo 150m2) a dlaždice reinštaloval… v tej istej budove! Je to situácia, keď by sa originálne dlažby museli tak či tak najprv odstrániť, pretože štruktúra budovy sa má radikálne zmeniť. Ale naša intervencia im ukázala nové možnosti, takú stratégiu obnovy, o akej predtým vôbec neuvažovali, pretože často sa verí tomu, že znovupoužitie stavebných prvkov je ekonomicky nereálne a technicky neuskutočniteľné. Spomínaný materiál je teraz dočasne uložený na paletách v našom sklade, rezervovaný a pripravený na umiestnenie v renovovanej budove - keď na to príde ten pravý čas.

JS: Môžete stručne popísať biznis model, ako to funguje a čo je hlavnou hybnou silou procesu? Mám na mysli ceny použitých materiálov, náklady na pracovníkov, aby sme to mohli porovnať so situáciou u nás?
LB: Najprv mi prosím dovoľte malú poznámku k terminológii: vo väčšine prípadov sú znovuzískané stavebné prvky považované za produkty a nie za odpad – podobne ako knižka z antikvariátu nie je považovaná za odpad. Je to jedna z vecí, ktoré sme skúmali v roku 2015 s právnikom, ktorý pracoval v našom tíme. Pokiaľ ide o biznis model, spôsob akým v súčasnosti Rotor pracuje je taký, že približne 50% príjmov sa získava z demontážnych služieb a predaja materiálov. Zvyšných 50% sa týka našich aktivít ako projektantov, dizajnérov, konzultantov, výskumníkov a autorov. Rotor Deconstruction, ako sme firmu nazvali, je organizovaná ako dcérska (spin-off) pobočka spoločnosti. Ale prakticky je to rovnaký tím ľudí a pracujeme na rovnakom mieste.

To či je nejaký stavebný prvok pre nás (znovu)použiteľný tiež závisí od ekonomického posúdenia: peniaze, ktoré investujeme do rozoberania stavby, prípravy a tak ďalej, musia byť vykompenzované cenou, ktorú nakoniec kupec zaplatí. V Belgicku je cena takejto práce okolo 30 eur na hodinu – zvyšuje sa, ak sa jedná o špecializovaného pracovníka. Takže ak potrebujeme napríklad na 1 deň dvoch pracovníkov na demontáž, balenie a uskladnenie várky materiálu, ktorá sa môže predať za 400 eur, tak sa do toho nepustíme, pretože by sme tým prišli o peniaze. Kvôli tomuto efektu musíme pracovať selektívne pri rozhodovaní o prvkoch, ktoré chceme recyklovať a rekultivovať, a musíme stále hľadať efektívne spôsoby fungovania.

JS: Na poli výskumu ste vytvorili aj Vademecum pre znovuvyužitie off-site

LB: V našom prístupe ako Rotoru často musíme kriticky skúmať štandardné praktiky, nájsť spôsoby ako ich vyladiť v záujme presadenia našej agendy. Ukázalo sa nám to ako úspešná a zaujímavá cesta ako klásť otázky. Vademecum je toho príkladom. Museli sme do hĺbky preskúmať legislatívu týkajúcu sa verejných projektov, aby sme vytvorili opakovateľnú procedúru pre organizovanie “extrakcie” znovupoužiteľných prvkov. Táto práca bola financovaná z bruselských environmentálnych projektových fondov, zameraných na podporu udržateľnejších spôsobov demolície budov. Ak by sa dokázala širšie uplatniť, mohol by sa táto procedúra v budúcnosti stať štandardnou metódou.

JS: Môžete nám vysvetliť hlavnú myšlienku rekultivácie znovupoužiteľných materiálov v Belgicku?

LB: V Belgicku sme identifikovali a navštívili viac ako 100 firiem, ktoré sú aktívne v obchode s rekultivovanými materiálmi (pozri: opalis.be). Väčšinou sa jedná o menšie, rodinné firmy, viaceré z nich sú aktívne dlhšie ako jednu generáciu. Zaberajú veľmi rozmanitý segment stavebného priemyslu. V súčasnosti stavebné prvky ktoré sa recirkulujú zahŕňajú (nielen): exteriérové dlažby, konštrukčnú oceľ a drevo, tehly, dvere, interiérové prvky, deliace priečky, sanitárne vybavenie, (keramické) dlaždice atď.

Pokiaľ ide o verejné politiky, aj keď znovupoužitie / recyklovanie stavebných prvkov je zmienené v mnohých dokumentoch medzi stratégiami s top-prioritou (napríklad Direktíva EÚ 2008/98/EC o odpadoch), v praxi vidíme, že v posledných desaťročiach väčšina úsilia na “uzavretie okruhov” v stavebnom sektore bola limitovaná iba
na recykláciu v zmysle drvenia a tavenia materiálu. Špeciálne v Belgicku, ktoré je považované za jednu z najvyspelejších krajín v oblasti recyklovania stavebného odpadu, sa jedná o úctyhodné hodnoty až 90-percentnej recyklácie. Keď sa ale lepšie pozriete, čo sa skrýva za týmito číslami, zistíte, že tieto vysoké hodnoty sa dosahujú len vďaka priemyselnému drveniu betónu a stavebnej sutiny. Materiál sa potom používa ako podkladový agregát pri budovaní ciest a podobne. Ak by sa však tie isté údaje vyjadrili v objemových jednotkách, pravdepodobne by čísla klesli len na 50% (minerálna frakcia odpadovu je ťažšia). Ak by ste teda výnosy recyklácie vyjadrili v jednotkách ich hodnoty (reziduálna hodnota recirkulovaných produktov oproti vstupnej hodnote všetkých stavebných produktov ktoré boli vyradené), bolo by to možno adekvátne k… 1%? A to je práve naša metóda, akou sa pozeráme na problematiku: myslíme si, že popri logike odpadového manažmentu potrebujeme vytvoriť aj systém, ktorý udrží v obehu prvky, ktoré majú určitú hodnotu – či už technickú, kultúrnu alebo ekonomickú.

JS: Boli ste práve v Bratislave, myslíte si, že aj tu môže fungovať podobný modus operandi? Zaznamenali ste nejaké podobné črty budov v porovnaní s Belgickom?

LB: Bratislava a Brusel síce nezdieľajú podobnú nedávnu minulosť, ale podobnosť oboch miest je skôr v tom, že obidve sú to stredne veľké administratívne a obchodné centrá aj pre okolitý región, takže veľká časť stavebného biznisu je zameraná na administratívne budovy. V Belgicku povojnové obdobie (obzvlášť od 50. rokov až po ropný šok v roku 1973) bolo obdobím ekonomického rastu, ktorý so sebou priniesol množstvo verejných investícií do infraštruktúry a budov. Materiály a povrchové úpravy, ktoré nachádzame v týchto budovách, majú často veľmi vysokú kvalitu a boli veľmi premyslene dizajnované. V súčasnosti však mnohé z týchto budov sú určené na renováciu alebo na demoláciu, keďže sa zmenili štandardy pokiaľ ide o komfort, estetiku, tepelnú izoláciu atď. To je jeden z dôvodov, prečo venujeme veľa pozornosti tejto kategórií budov, keď príde na ich rekultiváciu resp. nové využitie

V Bratislave môžeme nájsť podobné momenty z 20. storočia: či už modernistickú architektúru z 30. rokov, verejné budovy z povojnového obdobia, korporátne stavby a interiéry z posledných desaťročí a tak ďalej.

JS: Aký máte názor na architektonické dedičstvo socialistického režimu u nás, prípadne v strednej Európe celkovo? Navštívili ste nejaké stavby?

LB: Počas môjho pobytu v Bratislave som videl množstvo pôsobivých architektonických diel zo socialistickej éry, ako napríklad obchodný dom Prior alebo Národný archív. Úžasným zážitkom bola návšteva budovy Slovenského rozhlasu. Týmto ikonickým budovám na prvom mieste prajem, aby sa naďalej používali, aby boli adaptované a udržiavané pre ďalšie generácie. Ak by bola v budúcnosti potrebná ich transformácia alebo renovácia, dúfam že sa uskutoční citlivým a inteligentným spôsobom – možno aj niekým z bývalých študentov VŠVU? Ak prípadne budúci architekt transformácie niektorej z uvedených budov číta tieto riadky, rád by som ju/ho podnietil, aby pri projektovaní hľadel nielen na objemy, priestory, všeobecné aspekty a konštrukciu – ale tiež venovať pozornosť materialite, detailom, interiérom a aj tomu, čo o budove hovoria jej používatelia, Často to prinesie množstvo sviežich náhľadov a názorov.

JS: Pri bližšom pohľade na to, ako pracujete s materialitou, môžete podrobnejšie vysvetliť fyzickú a prípadne aj chemickú substanciu konštrukčných materiálov, s ktorými pracujete, a aký je váš predpoklad o vývoji nášho materiálneho sveta smerom do budúcnosti?

LB: Nuž, je naozaj veľmi ťažké predpovedať, ako sa ďalej do budúcnosti budú vyvíjať materiály a ich použitie. Ako vieme, v stavebnom sektore je to výsledok veľkého množstva často protichodných síl. Zoberme si napríklad asfalt používaný na cesty. Dôvodom, prečo sa asfalt v takej veľkej miere používa je to, že je to vedľajší produkt pri spracovaní ropy – takže je ho dostatok a je lacný. Inak by sa cesty pokrývali nejakým iným materiálom. Podobne to bolo v 60. rokoch s azbestom, keď ešte nikto nepredpokladal, že produkty s obsahom azbestu sa raz budú zakazovať. Alebo na druhej strane, že fasády z klasických hlinených tehál zažijú revival. A tak ďalej.

JS: Spoločnosť Rotor – vidím ju skôr ako projektantskú a  dizajnérsku firmu, mám na mysli Vašu spoluprácu na výstavách s OMA alebo aj Vašej vlastné práce. Ak sa niekto pozrie na webstránku spoločnosti, nájde tam množstvo dizajnérskych projektov. Môžete nám priblížiť aké sú Vaše inšpirácie na tomto poli? Bol som fascinovaný projektom Ex limbo, ktorý ste robili pre Nadáciu Prada v Miláne.

LB: Ako projekčná/dizajnérska firma väčšinu nášho úsilia venujeme výstavnej kurátorskej činnosti alebo navrhovaniu interiérovej architektúry našimi vlastnými metódami, s použitím veľkej časti rekultivovaných, recyklovaných prvkov. Prostredníctvom publikácií, kurzov a prednášok sa tiež zapájame do verejnej debaty o udržateľnosti architektúry Tou časťou architektúry, ktorá je pre nás najzaujímavejšia, nemusí nutne byť samotný akt výstavby. Veci ako: pochopenie komplexnej situácie, zmena náhľadu investora na jeho budovu, vyjednávanie o atypickom pracovnom procese v bežnom typizovanom projekte, transpozícia nejakého prvku z jedného kontextu do iného atď., to sú pre nás extrémne relevantné činnosti, ktoré tiež považujeme za architektúru.

Napríklad expozícia Ex limbo je o uskladnených materiálových zásobách, ktoré boli presunuté do standby režimu, pretože ich status nie je definovaný. V tomto prípade sme na výstave ukázali hromady materiálov, ktoré v skutočnosti predtým boli súčasťami predvádzacích mól (catwalks) na módnych prehliadkach firmy Prada. Tieto hromady pochádzali zo skladov Prada: módna spoločnosť síce nevedela čo s nimi ďalej, ale nechala si ich. Prezentovanie tohto odloženého materiálu nám umožnilo upozorniť na fenomén materiálovej ekonomiky a zároveň si posvietiť na to, ako Prada funguje ako organizácia; tiež nám to umožnilo pozvať návštevníkov, aby sa iným spôsobom pozreli na takéto na mieru vytvorené dekoratívne kusy, koncipované v posledných dekádach niektorými významnými menami súčasného dizajnu.

JS: Otázka na záver – môžete nám priblížiť ako pracuje skupina Rotor? Koľko ľudí a aké profesie sú zastúpené vo firme a aký máte názor na takú širokú koalíciu profesií na “palube”?

LB: Rotor tvorí tím pätnástich ľudí plus niekoľko príležitostných spolupracovníkov. Väčšina z nás má študijné zázemie v oblasti architektúry a stavebníctva, ale nie všetci. Ja som napríklad promoval v odbore bio-inžinierstva. Nehľadíme až tak veľmi na diplomy.

200m2 platní z modrého vápenca, demontovaných z terasy kaviarničky v kancelárskej budove (sklad RotorDC, január 2016)
200m2 platní z modrého vápenca, demontovaných z terasy kaviarničky v kancelárskej budove (sklad RotorDC, január 2016)
Demontáž keramických podlahových dlaždíc a mramorových okenných parapetov v bývalom sídle telekomunikačnej spoločnosti v Bruseli (RotorDC, jún 2016)
Demontáž keramických podlahových dlaždíc a mramorových okenných parapetov v bývalom sídle telekomunikačnej spoločnosti v Bruseli (RotorDC, jún 2016)
V tomto dome plánovanom na demoláciu sa ukázalo, že vysokokvalitné okná  s dvojitým sklom a s dreveným rámom boli nainštalované len pred niekoľkými rokmi.  RotorDC okná vymontoval a predal, spolu s ďalšími materiálmi zo stavby (jún 2016)
V tomto dome plánovanom na demoláciu sa ukázalo, že vysokokvalitné okná s dvojitým sklom a s dreveným rámom boli nainštalované len pred niekoľkými rokmi. RotorDC okná vymontoval a predal, spolu s ďalšími materiálmi zo stavby (jún 2016)
V sektore prenajímania kancelárskych priestorov je obvyklou praxou, že všetky interiérové povrchy sa vymenia zakaždým, keď sa zmení nájomník. Deliace priečky,  dvere, stropné obklady, dlažby atď. sa odstránia, takže nový používateľ si môže vytvoriť interiér šitý na mieru. Niekedy sú tieto materiály používané menej ako 10  rokov, napriek tomu sa vyraďujú ako odpad
V sektore prenajímania kancelárskych priestorov je obvyklou praxou, že všetky interiérové povrchy sa vymenia zakaždým, keď sa zmení nájomník. Deliace priečky, dvere, stropné obklady, dlažby atď. sa odstránia, takže nový používateľ si môže vytvoriť interiér šitý na mieru. Niekedy sú tieto materiály používané menej ako 10 rokov, napriek tomu sa vyraďujú ako odpad
Na záchranu tohto mramorového dláždenia v administratívnej budove musel tím RotorDC najprv diamantovou pílou rozsekať cementové spoje
Na záchranu tohto mramorového dláždenia v administratívnej budove musel tím RotorDC najprv diamantovou pílou rozsekať cementové spoje
Demontovanie modulárnych deliacich stien v kancelárskej budove (Rotor DC, 2014)
Demontovanie modulárnych deliacich stien v kancelárskej budove (Rotor DC, 2014)
Obklad z jurského vápenca s pásikmi z belgického čierneho mramoru Noir de Mazy. Z bývalého ústredia chemickej spoločnosti Solvay v Bruseli.
Obklad z jurského vápenca s pásikmi z belgického čierneho mramoru Noir de Mazy. Z bývalého ústredia chemickej spoločnosti Solvay v Bruseli.
Rotor, Dekonštrukcie
Rotor, Dekonštrukcie
Rotor, Dekonštrukcie
Rotor, Dekonštrukcie

BARRANDOV
ksa

Rekonštrukcia a interiéry trafostanice vo filmových ateliéroch na Barrandove (architekt Max Urban, 1933). Lokalita: Praha, Barrandov, ČR; Rok: 1997; Status: realizované; Klient: Stillking production; Veľkosť: 550m2; Program: rekonštrukcia budovy a interiérov na kancelárie; Autori: David Kopecký, Ján Studený Zadaním je sídlo novej reklamnej spoločnosti, rozbiehajúcej filmovú produkciu. Navrhnúť exkluzívny interiér pre kancelárie, s originálnym nábytkom a začať s budovaním vizuálnej identity firmy. Projekt zahŕňa celkovú technickú rekonštrukciu so špeciálnym dôrazom na génia loci a historické atribúty budovy. Renovácia open space haly, fasády s novými oknami a dverami. Interiéry: nové podlahy, šatník, recepcia, toalety, kancelárske stoly; pohovky, skladovacie police a sklené deliace priečky. Dôraz kladieme na exaktné použitie navrhovaného materiálu vo svojej prirodzenej podobe: lakovaný čierny plech 6mm pre skrine a pohovku, číre sklo 10mm pre stolové dosky a dverné krídla, tabule MDF 24mm na podlahe, všetko v pôvodných výrobných rozmeroch a šírkach.

ksa, Barrandov, pôdorys, 1998
ksa, Barrandov, pôdorys, 1998
ksa, Barrandov, 1998. Konferenčný stôl: jaklová konštr., sklo 10mm
ksa, Barrandov, 1998. Konferenčný stôl: jaklová konštr., sklo 10mm
ksa, Barrandov, 1998. Deliace skrine: lakovaný oceľ. plech 6mm, sklo 4.4
ksa, Barrandov, 1998. Deliace skrine: lakovaný oceľ. plech 6mm, sklo 4.4

EXPO 58
ksa

Interiéry pre reklamnú spoločnosť v bývalom pavilóne Expo 58 v Prahe na Letnej (arch. Cubr, Hrubý, Pokorný). Lokalita: Praha, ČR; Rok: 1999; Status: realizované; Klient: Euro RSCG; Vekosť: 550m2; Program: interiéry pre kancelárie; Autori: David Kopecký, Ján Studený

Do nepodarenej stavebnej rekonštrukcie pôvodného pavilónu vkladáme prvky interiéru: deliace sklené priešky v subtílnych hliníkových rámaoch, s veľkými posuvnými časťami. Na podlahu tyrkysový walltowall koberec. Osvetlenie v dlhých jedotkách levitujúcich pod stropom. Toalety v bielom vodeodolnom nátere. Všetko v bielom.

ksa, expo58, 2003. Deliace posuvné priečky Schucco, al rám, číre sklo. podlaha koberec, závesné svietidlá.
ksa, expo58, 2003. Deliace posuvné priečky Schucco, al rám, číre sklo. podlaha koberec, závesné svietidlá.
ksa, expo58, 2003. Suterén priečka ohýbaný polykarbonát 24mm.
ksa, expo58, 2003. Suterén priečka ohýbaný polykarbonát 24mm.

STINK
ksa

Rekonštrukcia skladu pre interiéry kancelárií Lokalita: Docklands, Londýn, GB; Rok: 2005; Status: realizované; Klient: Stink; Veľkosť: 240 m2; Program: kancelárie; Autori: David Kopecký, Ján Studený

Trojpodlažná budova je situovaná v území bývalých londýnskych dokov, so silným industriálnym charakterom. Budova ostala intaktná, s bielym fasádnym náterom. Sústredili sme sa na interiéry: drevené dubové podlahy v diagonálnom uložení, prinesené oceľové kabíny toaliet, oceľové schodisko – všetko ohýbaný 6 mm hrubý čierny plech, osvetlenie žiarivkami v silikónových trubiciach vznášajúcimi sa pod stropom, voľne natiahnutá infraštruktúra – elektrokáble, potrubia inštalácií a vetrania. Signifikantnými pre tento projekt sa stali polystyrénové regále rozdeľujúce priestor na individuálne pracovné plochy.

ksa, Stink, London, 2005, pôdorys
ksa, Stink, London, 2005, pôdorys
ksa, Stink, London, 2005. Kabínky toalety, ohýbaný oceľ. plech 6mm, stink
ksa, Stink, London, 2005. Kabínky toalety, ohýbaný oceľ. plech 6mm, stink
ksa, Stink, London, 2005. Schody, ohýbaný oceľ. plech 6mm, stink
ksa, Stink, London, 2005. Schody, ohýbaný oceľ. plech 6mm, stink

PUŠKINOVA
ksastudený

Vostavba bytu do bytu. Lokalita: Bratislava; Rok: 2017; Status: realizované; Klient: súkromný; Veľkosť: 15 m2; Program: byt; Autori: Ján Studený, spolupráca Filip Kusák

Do jednopriestorového bytu vkladáme monokok zariadenia obsahujúci všetko nutné príslušenstvo. Vonkajšie púzdro je zo zváraného 6mm čierneho plechu (vrátane kuchynskej linky s drezom) a vnútorný povrch kúpelne je vystlaný corianom. Gumená podlaha. Miniapartment je využívaný pre krátkodobý nájom.

ksastudeny, Puškinova, 2017, Schody: oceľ. plech 6mm zváraný
ksastudeny, Puškinova, 2017, Schody: oceľ. plech 6mm zváraný
ksastudeny, Puškinova, 2017, Kuch. linka: oceľ. plech 6mm zváraný
ksastudeny, Puškinova, 2017, Kuch. linka: oceľ. plech 6mm zváraný
ksastudeny, Puškinova, 2017, pôdorys
ksastudeny, Puškinova, 2017, pôdorys
Autorský kolektív podľa obsahu:
Ján Studený TRANSFORMÁCIE (EDITORIAL) 8
FILIP DUJARDIN HYPERREALISTICKÁ SUREÁLNOSŤ 11
Andrea Dilhofová BRATISLAVA LUNAPARK 11
BRANDLHUBER+ EMDE, BURLON ANTIVILLA ROZHOVOR JS S  THOMASOM BURLONOM 13
Martin Zaiček PO SEZÓNE 14
Marian Zervan I KONI CKÉ RUI NY AKO PROGRAM PRE REI NTEGRÁCI U ARCHI TEKTÚRY DRUHEJ POLOVI CE
DVADSIATEHO STOROČIA NA SLOVENSKU DO SÚČASNÉHO SPOLOČENSKO-KULTÚRNEHO PROSTREDIA 17
Martin Mikovčák Miroslav Búran SLOVENSKÝ ROZHLAS - OBNOVA 19
Gabriela Lenďáková STARTUP CENTRUM MLYNSKÁ DOLINA 19
Ernest Bevilaqua STV 20
Filip Kusák KRÍŽENEC 20
Miroslav Búran ARCHITEKTÚRA BEZ OBALU 20
Erika Beňuška STEINPLATZ II 21
Matúš Novanský I STROPOLI S – MODULÁRNE TRHOVI SKO 21
Filip Kusák, Marta Vysocká ISTROPOLIS 22
Matúš Novanský KONCERTNÁ SÁLA V  PREDMOSTÍ MOSTU SNP 22
Martin Jančok SYNAGOGA V ŽILINE – PROJEKT 24
Marek Adamov SYNAGOGA V ŽILINE 24
Peter Stec TRANSFORMÁCIE PRÁZDNA 27
Ján Studený DROTÁRSKA - PAVI LONY PRE A PROTI 29
Andrea Lizáková DROTÁRSKA 29
Ján Studený / Benjamín Bradňanský MIESTA V  MESTE (BA) / ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU 31
Zoltán Holocsy NÁJDENÉ PRI ESTORY – POTENCI ÁL PRE ROZŠÍRENIE VEREJNÉHO PRIESTORU 32
Peter Szalay TERASY BUDÚCNOSTI 33
Kristína Juríková LESS HOMELESS 36
Tomáš Letenay EINSTEINOVA MESTSKÉ OSTROVY 36
Slivka Juraj LEGAL - ILLEGAL: NEŽIADÚCA ARCHITEKTÚRA 37
Filip Kusák HYDRO-TUBE 37
Henrieta Moravčíková PAMIATKY MODERNEJ ARCHITEKTÚRY A  ALTERNATÍVNE STRATÉGIE ICH OCHRANY 39
Ján Studený / Benjamín Bradňanský STRATÉGIE / ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU 40
Juraj Horňák ASSEMBLAGE 41
Maroš Greš BERLIN 41
Zuzana Jurčišinová DEZEMBER PALÁC KATOVICE 42
Katarína Karásková KATOWICE 42
Gabriela Smetanová TORZO 43
Ján Malík VOID 43
ROZHOVOR JS S LIONELOM BILLETTOM 45
Ksa BARRANDOV, EXPO 58, STINK 47
Marian Zervan STAROSŤ O  ARCHI TEKTÚRU / CARE FOR ARCHI TECTURE: VYZVANI E DO TANCA 49
Nina Bartošová MLYNICA 51
Ján Studený / Benjamín Bradňanský TEPLÁREŇ ČULENOVA/ ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU 52
Miroslav Búran JURKOVIČ, TEPLÁREŇ ČULENOVA 53
Kristína Juríková ASAMBLÁŽ, TEPLÁREŇ ČULENOVA 53
Tomáš Letenay HYPOSTYLE SPACE, TEPLÁREŇ ČULENOVA 53
Ján Studený STODOLY NA MYJAVE 55
ENGLISH RESUME INTERVIEWS
THOMAS BURLON BRANDLHUBER + LI ONEL BI LLET, ROTOR BRUSEL ORI GI NAL VERSI ON 55

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím