Nové 3D modely archeologických nálezísk

Pri príležitosti Medzinárodného dňa archeológie 2023, pripravili na sobotu 21. 10. 2023 pracovníci Pamiatkového úradu SR a krajských pamiatkových úradov ďalších päť digitálnych 3D modelov terénu zaujímavých archeologických nálezísk. Sú nimi tri hradiská - Prašník-Hrádok, Prašník-Tupá skala a Zemplín, novoveké opevnenie v Tvrdošíne, ako aj časť územia Slovenskej brány s viacerými opevneniami, medzi ktorými sa vyníma hradisko Krivín.

Hradisko Tlstá hora - vybudované v staršej dobe železnej - halštatskej (7. a začiatok 6. stor. p. n. l.).- https://skfb.ly/oMDpv

Hradisko Tlstá hora sa nachádza asi 750 m JZ od obce Prašník (okr. Piešťany). Leží na vrchu Tlstá hora v Malých Karpatoch, okolo ktorého obteká potok Holeška. Areál lokality s rozlohou 4,3 ha sa skladá z opevnenej a neopevnenej časti. Hradisko bolo vybudované v dobe halštatskej (7. a začiatok 6. stor. p. n. l.), kedy spolu s hradiskom Molpír patrilo k sústave hradísk v Západných Karpatoch vznikajúcich na dôležitých komunikačných uzloch. Obe hradiská zrejme vznikli aj zanikli súčasne, pričom príčinou ich zániku bol požiar. Táto poloha však bola využívaná už v staršej dobe bronzovej, ako aj neskôr - na počiatku doby laténskej, v stredoveku (12. - 13. stor.) či bratríckymi vojskami v 2. pol. 15. stor. Asi 4 km JZ smerom sa nachádza ďalšia výšinná lokalita - hradisko Hrádok.

Text a popisy: Erika Makarová (PÚ SR)
Vizualizácia a 3D zobrazenie: T. Lieskovský (STU Bratislava)
© Pamiatkový úrad SR

Hradisko Hrádok - polykultúrna lokalita, ktorá vznikla na strategickom mieste, ktoré umožňovalo kontrolovať pomerne dlhý úsek pravekej cesty vedúcej cez malokarpatský priesmyk - https://skfb.ly/oMDp6

Výšinné opevnené sídlisko - hradisko Hrádok leží cca 4,5 km Z od obce Prašník (okr. Piešťany). Rozprestiera sa na SV okraji Malých Karpát nad pravým brehom potoka Holeška v polohe Nad kameňolomom (U Fajnorov). A práve otvorenie kameňolomu malo pre hradisko devastačné následky, pretože jeho veľká časť bola v dôsledku ťažby nenávratne zničená. Archeologickým výskumom realizovaným P. Novákom tu bolo doložené osídlenie z obdobia eneolitu (ludanickej skupiny), zo staršej (maďarovskej kultúry) a neskorej doby bronzovej (sliezskej fázy lužickej kultúry), doby laténskej a včasného stredoveku, pričom slovanské osídlenie prežívalo až do 12. storočia. Pravdepodobne z hradiska pochádzajú aj dva depoty z neskorej doby bronzovej. Približne 4 km na SV sa nachádza ďalšia výšinná lokalita - hradisko Tlstá hora.

Text a popisy: Erika Makarová (PÚ SR)
Vizualizácia a 3D zobrazenie: T. Lieskovský (STU Bratislava)
© Pamiatkový úrad SR

Hradisko Krivín a jeho okolie s ďalšími významnými lokalitami sú súčasťou hustej siete opevnení v tzv. Slovenskej bráne. Boli budované od doby bronzovej až po novovek za účelom ochrany a kontroly významnej komunikácie, ktorá viedla údolím Hrona do stredoslovenskej banskej oblasti - https://skfb.ly/oMDoJ

Hradisko lužickej kultúry okolo vrchu Krivín (316 m n. m.) leží v Štiavnických vrchoch na ľavom brehu Hrona asi 3,5 km S od obce Rybník (okr. Levice). S rozlohou viac ako 50 ha je najrozsiahlejšou fortifikáciou v priestore Slovenskej brány, ktoré chránili vstup z juhu na stredné Pohronie a do stredoslovenskej banskej oblasti. Zložitý systém valov vytvára 7 rôzne veľkých areálov, pravdepodobne s rôznou funkciou ako aj dobou vzniku. Valy chránili komplex z 3 strán, zo Z bol chránený skalnými bralami a strmým zrázom, klesajúcim k Hronu. Najstaršie nálezy datujú jeho výstavbu do záveru neskorej doby bronzovej, pričom osídlenie tu pokračovalo aj v staršej dobe železnej a neskôr v mladšej až neskorej dobe laténskej. Areál hradiska bol opäť osídlený vo včasnom stredoveku (9.-10. stor.).

Text a popisy: Peter Bisták (PÚ SR)
Zdroj produktov LLS: ÚGKK SR
© Pamiatkový úrad SR

Novoveké opevnenie “Šance”, ktoré sa nachádza na ľavom brehu rieky Oravica v Tvrdošíne na severnom Slovensku. Ide o unikátny opevňovací systém s centrálnou, vyvýšenou časťou v tvare šesť/sedemhranu s bastiónmi, ktorá je obohnaná priekopou a valom zrejme s palisádou - https://skfb.ly/oMDoU

polohe nazývanej Dielec. Ide o unikátny opevňovací systém s centrálnou časťou, bastiónmi a priľahlými valmi a priekopami. Podľa dostupných písomných prameňov bol vybudovaný počas posledného protihabsburgského povstania Františka II. Rákociho, zrejme v r. 1709. Archeológ Alojz Habovštiak, ktorý na lokalite v r. 1957 robil sondážny archeologický výskum, predpokladá, že opevnenie mohlo zaniknúť požiarom najskôr po prechode poľských vojsk J. Sobieského cez Tvrdošín, kedy sa v histórii mesta spomína veľké pustošenie. Získaný archeologický materiál – črepy, kovová pracka, olovený praslen, zlomky kachlíc a hlinených fajok – datuje lokalitu do 16. až 18. stor.

Text a popisy: Martin Furman (KPÚ Žilina) a Erika Makarová (PÚ SR)
Vizualizácia a 3D zobrazenie: T. Lieskovský (STU Bratislava)
© Pamiatkový úrad SR

Hradisko v Zemplíne na východnom Slovensku sa rozprestiera na návrší na pravom brehu rieky Bodrog. Strategická poloha na križovatke obchodných ciest bola osídlená od praveku - https://skfb.ly/oMDoR

Hradisko sa nachádza na strategickej pozícii na pravom brehu rieky Bodrog blízko brodu, čím sa stala križovatkou obchodných ciest. Svedčí o tom osídlenie od doby kamennej prakticky až po súčasnosť. Prvé opevnenie tu mohlo byť snáď už v neskorej dobe bronzovej, spoľahlivo na prelome letopočtu, keď sa tu usadili Kelti. Neskôr prichádzajú Dáci a po nich aj Germáni. Spoločné spolužitie dokladá pohrebisko západne od lokality. Neskôr toto výhodné miesto osídlili aj Slovania. Mohutný val obopínajúci lokalitu a prevyšujúci okolie miestami o 20 metrov vznikol v dvoch fázach počas 11. - 12. storočia a je pozostatkom drevo-hlinitej hradby komitátneho hradu Zemplín, ktorý sa stal správnym centrom regiónu v stredoveku. Lokalita je významným kultúrnym prvkom zaniknutej stredovekej krajiny severného Potisia.

Text a popisy: Martin Pristáš (KPÚ Košice)
Vizualizácia a 3D zobrazenie: T. Lieskovský (STU Bratislava)
© Pamiatkový úrad SR

Erika Makarová (PÚ SR)