Národný futbalový štadión - analýza za 800 000 Eur na poslednú chvíľu

Dnes bola zverejnená správa, že Ministerstvo školstva uzavrelo zmluvu s audítorskou spoločnosťou KMPG. Poradenská firma má do troch mesiacov vypracovať analýzu pre projekt NFŠ za 803 990 eur. Analýza by mala zhodnotiť možnosti prevzatia projektu štátom, zhodnotiť jednotlivé varianty a odporučiť ďalší postup. (SITA).

Je to dobrá ilustrácia, ako sa u nás pristupuje k významným investíciám. A to v tomto prípade hovoríme iba o ekonomickej stránke veci (o kultúrnej a spoločenskej sa nehovorí vôbec).

Veľké investície by sa mali najprv dobre pripraviť. Premyslieť. Porovnať viacero možností, variantných riešení. Urobiť architektonickú súťaž. Vybrať najlepšie riešenie. (Vyberať sa dá iba ak máme čo porovnávať). Pripraviť výsledný nárh tak (a vytvoriť pre to priestor), aby projekt bol kvalitne spracovaný. Aby boli zrejmé všetky materiálové, technické a ekonomické analýzy ihneď na začiatku. Aby sa peniaze nevykladali priebežne, stále a stále, pretože nevieme čo chceme. Aby zámer i riešenie boli jasné. Pevne definované, premyslené a ukotvené tak, aby sa s ním nedalo účelovo hýbať.

A až potom urobiť výberové konanie na zhotoviteľa, kde sú určené pevné "noty" a kde nie je priestor na "ťahanie dodatočných peňazí", navyšovanie rozpočtu. Takto postupuje rozumný súkromný a v mnohých krajinách aj verejný investor.

Možno sa budem mýliť, ale predpokladám že že štát za celú svoju históriu nedal v procese prípravy verejných budov do architektonických súťaží ani zlomok prostriedkov v porovaní s týmto jedným auditom.

Je zaujímavé, že na Slovensku nikdy "nie je čas" na transparentnú architektonickú súťaž návrhov. Ak by sa Národný futbalový štadión mal navrhovať v kultúrnej krajine, tak by to bola "veľká téma". Výsledky architektonickej súťaže a jednotlivé návrhy by boli publikované v dennej tlači. Boli by diskutované. Novinári (a nielen športoví) by písali ohnivé polemiky, ktoré riešenie je vhodnejšie pre krajinu. Futbaloví fanúšikovia by sa možno aj pobili o to, ktorý štadión je lepší a krajší...

Na Slovensku je to však inak. Nikdy nie je čas, aby sa úplne na začiatku urobili koncepčné kroky. Vypísala sa profesionálna architektonická súťaž na návrh riešenia. Aby sa vybralo najlepšie riešenie hneď v úvode. Potom je však vždy dostatok času, aby sa dlhé roky plátali problémy a nalievali peniaze do ďalších a ďalších "analýz, modifikácií, transformácií..." nedobre pripravenej investície. 

Platí to všeobecne. Zle pripravené veci sa zákonite predražia a častokrát sa už vôbec nedajú uspokojivo napraviť. Budovy a iné objekty vybudované vrámci procesu verejného obstarávania nás všetkých však budú sprevádzať počas dlhého obdobia. Často po celý náš život. Nedá sa im vyhnúť. Obstarávať ich ináč, ako s najvyššími ambíciami a nárokmi na kvalitu prípravnej a návrhovej fázy, by v kultúrnej a rozumne hospodáriacej krajine nemalo mať miesto.

Vieme tieto zrejmé fakty nejakým spôsobom dopraviť tam, kde sa o obstarávaní vecí verejných rozhoduje? Viem, že Komora písala nejeden list. Viem, že viacerí kolegovia robia aj individuálne, čo môžu. Len pri každej ďalšej verejnej investícii je to stále rovnaké. Nehľadá sa najlepšie riešenie pre spoločnosť. Hľadá sa skôr "najľahšia" cesta, častokrát aj s postrannými odbočkami.

Asi jediným riešením je iba neustála trpezlivá práca zmysle Werichovho výroku: „Válka s lidskou blbostí se nedá vyhrát, ale nedá se z ní utéct, protože by blbost zaplavila svět.“ (Mám však podozrenie, že u nás je to blbosť špecifického druhu. A na škodu drvivej väčšiny tu žijúcich ľudí).

Štefan Moravčík.