Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Hörmann

Brány a dvere

Diaľničná cesta 5186/2B
Senec

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

Slovenský plynárenský priemysel

férový dodávateľ ene

Mlynské nivy 44/a
Bratislava 26

Healthy Home Academy

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
29. Dec 2017
0
102
Píše ti architektúra? #2

Píše ti architektúra? #2

Prinášame Vám výsledky piateho ročníka súťaže pre architektov, ktorá nebola zameraná na architektonickú tvorbu, ale na písanie o architektúre. Môžete si tiež prečítať ocenenú esej Gabriely Smetanovej.

,,Mestá majú schopnosť ponúknuť niečo každému, avšak len vtedy, ak všetci pomohli k ich stvoreniu,, Jane Jacobs, Smrť a život amerických veľkomiest

Občianske združenie Archimera a Spolok architektov Slovenska vyhlásili v septembri 2017 v poradí už 5. ročník súťaže esejí ,,Píše ti architektúra?“. Táto súťaž esejí o architektúre sa udeľuje od roku 2010. Cieľom súťaže je vzbudiť u mladých ľudí záujem o architektúru ako každodennú súčasť ich života vyjadrením ich vlastných názorov v podobe autorských esejí. Súťaž má tak ambíciu vytvárať neprofesionálnu platformu na rozvoj autorského písania ako základu pre rozvoj architektonickej teórie a odbornej participácie. Súťaž kladie dôraz na verejný priestor a úlohu architektúry v ňom.

Pre 5. ročník súťaže zvolili vyhlasovatelia tému: Kde nám bude spolu dobre? Téma voľne nadväzuje na Benátske Bienále architektúry 2016, kde jeho hlavný kurátor architekt Alejandro Aravena posunul do prostred odbornej diskusie otázky sociálnej zodpovednosti architektúry. Súťažiaci, mladí ľudia do 35 rokov bez obmedzení oblasti vzdelania sa tak mohli zapojiť do témy súťaže, ktorá zrkadlí v súčasnosti okrajovú avšak základnú úlohu architektúry.

Anotácia témy:

Každý hľadá dobré miesto pre život. Či už ostáva na rodnom mieste alebo odchádza za niečím: za lepším a bezpečným prostredím, za láskou alebo za prácou. Niekto skúša novú štvrť, nové mesto, ale aj novú krajinu. Na nových miestach však už žijú iní, neznámi a zatiaľ cudzí ľudia. Svet je v neustálom pohybe, kde sa z ľudí dobrovoľne či nútene stávajú nomádi a ich domovy sa menia na nepoznanie. Tí čo prišli, sú v meste noví, a tí čo ostali majú nových susedov. Ako by malo vyzerať miesto, kde bude spolu všetkým dobre? Dokáže architektúra vytvoriť lepšie miesto pre život? Ak áno, aká je potom sociálna úloha architekta v dnešnom svete?

Porota na zasadnutí dňa 13.12.2017 v zložení: Michaela Pašteková, Tomáš Prištiak, Peter Lényi, Zuzana Duchová a Michal Sládek vybrali z 5. prihlásených textov jednu víťaznú prácu. Prvé miesto s odmenou 300€ prináleží textu Architekt sociálnej zmeny: smerom ku sociálne orientovanej tvorbe priestoru autora Ota Nováčka. Porota vybrala ďalšie dva texty bez udania poradia. Autorom Gabriele Smetanovej za prácu IntroViktorovi Kasalovi za text Komunity: semená nádeje pre verejné priestory náleží odmena vo výške 100€. 

Ocenená esej:

Intro
Gabriela Smetanová

Architektúra dokáže vytvoriť (lepšie) miesto pre život. Škála spôsobov akými sa o to snaží je široká. Od komfortných loosovských interiérov, cez úslužnosť funkcionalizmu po dnešnú uživateľsky optimalizovanú architektúru. Od otázky kvality zastrešovania nášho každodenného života po produkciu výnimočných zážitkov. Viac ako spôsoby, akými architektúra zlepšuje naše životné podmienky, ma v prvom rade zaujíma pôvod tejto idey zlepšovania.

Utopický koncept architektúry ako mýtus moderny

Pri otázke (hľadania, definovania) miesta, kde by nám malo byť všetkým dobre, sa automaticky ponúka pojem Utópia. Zygmund Bauman načrtáva pôvod Utópie na pozadí prelomového, násilného, neistého sveta 16. storočia, kedy sa náhle búrali staré zvyky a tradície. Utópia podľa neho označuje predstavu usporiadaného, predvídateľného, bezpečného sveta, predstavu dobrej spoločnosti.1

Utópia, spolu s jej architektonickým dôsledkom v koncepte Ideálneho mesta, je zviazaná s počiatkom moderného myslenia. Úlohu architektúry explicitne zlepšovať život /svet/ spoločnosť teda nazývam mýtom moderny. Mýtom preto, že síce sa táto otázka zdá byť dnes už prirodzená a nespochybniteľná, predsa len vznikla v určitom historickom momente.

Roland Barthes vysvetľuje mýtus cez semiológiu, ako sekundárny systém, tvrdenie, ktorého funkciou je deformovať, vyprázdňovať skutočnosť. To čo deformuje, vyprázdňuje je pôvodný zmysel (primárny systém). V tom prípade, mýtus architektúry ako nástroja budovania lepšieho sveta vznikol vyprázdnením pôvodného významu architektúry.2 Znamenalo by to, že architektúra primárne neslúži pre niekoho “dobro” ako také, ale má iný (pôvodný?) zmysel.

Predstava_Projekt

Barthesova teória hovorí ďalej o tom, že spojenie vyprázdneného zmyslu/formy (architektúra) a konceptu (predstavy lepšieho sveta) do mýtu nie je arbitrárne, ale motivované. To znamená, že existujú analogické aspekty, tj. ekvivalentné vlastnosti architektúry a predstavy dobrej spoločnosti, na základe ktorých je toto spojenie možné.3

Vzťah architektúry a dobrej spoločnosti v kontexte Utópie/Ideálneho mesta je možné popísať na základe jednotlivých konkrétnych predstáv alebo všeobecne, mimo ich obsahy. Tie sú totiž vždy odrazom špecifických dejinných situácií. Ak hovorím o Utópii/Ideálnom meste všeobecne, myslím tým predstavu - projekt. Ide o to, že predstava (projekt) je zámerná, má vlastný vnútorný zmysel, je to konštrukcia. Vo (vlastnej – individuálnej/skupinovej) predstave vieme určiť svoje miesto, vsadiť do nej všetko to, čo potrebujeme. Predstavou je jasne stanovené a kontrolovateľné prostredie. Predstava (projekt) formuluje jeden konkrétny názor na fungovanie vecí. To by mali byť zároveň vlastnosti architektonického projektu ako takého.

Predstava_Obsah

Utópiu (Ideálne mesto) ako ju poznáme zo začiatku 16. storočia, približne do Francúzskej revolúcie nazýva Collin Rowe klasickou, ktorá ešte nepoznala mesianistický obraz architekta a radikálnu transformáciu stávajúceho rádu vecí ako tá modernistická. Klasická utópia, ktorá bol skôr mentálnou ikonou dobrej spoločnosti, sa posunula do aktivistickej postosvieteneckej fázy. Okruh tých, ktorým bola adresovaná sa rozšíril na celú spoločnosť a jej ambície sa z úlohy obrazu, ktorý mal byť len obdivovaný, posunuli k predpisu, ktorý mal byť zrealizovaný.4 Utópia 19. - začiatku 20. storočia sa stala priamym (politickým) nástrojom transformácie spoločnosti. V povojnovom období neskorej moderny sa tieto predstavy vytesnili z polohy ambicióznych vízií budúcnosti do autonómie sebestačných kritík spoločnosti. Z role politického nástroja moci do role ironických subverzívnych dystópií.

Stena_Kontinuum_Bigamia

“Exodus – or the Voluntary prisoners of architecture” je projektom Rema Koolhaasa v spolupráci s Elia Zenghelisom, Zoe Zenghelis a Madelon Viesendorp, pre súťaž organizovanú magazínom Cassabella v roku 1972 – “The City as meaningful environment”. Projekt naväzuje na fenomén, ktorému sa Koolhaas venoval už vo svojej diplomovej práci na Architectural Association – “The Berlin wall as Architecture”. Studená vojna, extrémne ideologicky polarizovaná spoločnosť, čiernobiele predstavy, ktorých nástrojom sa architektúra (ako stena) stáva. V Exode je umiestnená do kontextu Londýna a oddeľuje Dobrú a Zlú polovicu mesta. Tá Dobrá polovica je múrom obohnané väzenie spokojnosti. Ten kto sa rozhodne žiť v Dobrom meste sa automaticky stáva (dobrovoľným) väzňom architektúry.5

Opačným pólom je projekt “No-stop city”, talianskej skupiny Archizoom Associates z roku 1969. Zbavili mesto akejkoľvek artikulácie, formálnych alebo kompozičných problémov, akejkoľvek kvality. Mesto v ktorom absentujú “agresívne štruktúry architektúry”6 a vlastne absentuje aj mesto. Množina jednotlivých predstáv, ktorou mesto bolo, sa stala jednou veľkou kontinuálnou a univerzálnou predstavou dobrej spoločnosti. Mesto vymenila nekonečná homogénna štruktúra pozostávajúca z obytných parkovacích miest, skladov, hygienických zariadení a banánov.

A potom tu je súčasná predstava žitej utópie. 8House, polyfunkčný development na periférii Kodaňe od Dánskeho štúdia BIG, hovorí o nekonečnom šťastí. O (všemohúcej) architektúre ako priamom nástroji premeny snov na realitu. Spochybňujú nutnosť konečnej voľby, pretože architekt tu je na to, aby si vedel predstaviť čokoľvek, teda spojiť dokopy všetko to, po čom túžime. BIG si tento fenomén pomenúva bigamia - množstvo požadovaných elementov, ktoré spolu môžu nesedieť, alebo sa aj priamo vylučovať, ale ich spojením vzniká nový žáner. “Nemusíme byť verný jednej predstave, ale spojiť množstvo ideí do promiskuitného hybridu.” Mestský blok + cestná štruktúra stredozemného horského mesta, to je 8House.

Dobrá_Dobre

V prvom pláne, po tematickej stránke, tieto Predstavy/Projekty/Utópie/Ideálne mestá a dom ilustrujú miesto, kde nám bude všetkým spolu dobre (predpis) alebo zle (kritika). V druhom pláne je dôležité akým spôsobom používajú architektúru (aby nám bolo spolu všetkým dobre). Dobrá spoločnosť, o ktorej utópie hovoria neznamená primárne spokojnú spoločnosť. Dobrá spoločnosť a Ideálne mesto sú ideami štruktúrovanej spoločnosti skrze architektúru. Formalizácia určitého jasne čitateľného zámeru. Ak by som sa vrátila späť k analogickým aspektom architektúry a pocitu individuálnej/kolektívnej spokojnosti, je to ilúzia zmysluplnosti, (“The city as meaningful environment”), schopnosť orientácie v danom prostredí, pochopenie naprojektovanej situácie.

Exodus, cez čiernobielu optiku, hovorí o architektúre ako hranici konfrontácie rôznych názorov. O napätí, ktoré sa v No-stop city stratilo. Archizoom emancipuje spoločnosť vymazaním architektúry, ktorá je obrazom triedneho antagonizmu. Mesto sa rozplynulo v jednom definitívnom názore. Nastala trvalá hegemónia jednej predstavy (v tomto prípade predstavy “šedého, ateistického industrializmu”7). Zmizlo mesto ako “suma jednotlivých figuratívnych epizód”8, tj. rôznorodosť názorov, ktoré majú svoje vlastné formálne prejavy.

Utópia v zidealizovanej (čistej) podobe formuluje cez architektúru určitú ideológiu. Ideológiu chápem ako vzťah spoločnosti k realite, spôsob akým si vysvetľujeme svet, súbor hodnôt,... Ilustruje funkciu architektúry ako artikuláciu názoru. Preto sa stáva politickým nástrojom spoločnosti. Spoločnosť je súborom rôznych perspektív, hodnôt a videní reality ideológií. Tie si môžu byť blízke alebo absolútne sa vylučujúce, spoločnosť je pluralistická. Podľa Chantall Mouffe, (nevyhnutná) politickosť znamená rozhodovanie sa medzi konfliktnými alternatívami.9

Von

Podľa BIG je úlohou architektúry spojenie nespojiteľných ideí do jedného (vševyhovujúceho) celku. Hovorí o dobrej spoločnosti na základe maximalizácie obsahu do zradnej komplexnosti (naplnenia všetkých potrieb a túžob). Táto ideológia by sa dala prirovnať k tomu, čo Mouffe nazýva typické liberalistické chápanie pluralizmu. Ak spojíme všetky (protichodné) hodnoty dokopy, vytvoria spolu harmonický celok. Tento postup je založený na viere v univerzálny racionálny konsenzus založený na rozume, ktorý sám o sebe popiera politickosť - moment rozhodovania sa.

Proti možnosti úplnej objektivity a finálnosti konsenzu stavia Mouffe svoj koncept hegemónie. Každé aktuálne spoločenské zriadenie je vždy hegemonické, pretože vylučuje ostatné alternatívy. Zároveň (by malo byť) dočasné, kvôli emancipačným snahám potlačených alternatív.10 To je predstava správne fungujúcej dynamickej demokracie. Architektúra materializuje, ohraničuje jednotlivé konzistentné ideové celky. Ale demokracia potrebuje (verejný) priestor. (Ideálne) mesto má poskytovať heterogenitu a priestor pre konfrontáciu, aby nám mohlo byť všetkým spolu dobre.

Exodus ukazuje architektúru ako “kondenzátor vytúžených možností”11 spolu s jej odvrátenou stranou, keď sa stáva zároveň nástrojom uväznenia. Obraz metropoly desivý vo svojej totalite. Benefitom architektúry je aj jej vonkajšok, možnosť ju opustiť.

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím